Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    elly23
    9. feb 2020    Čítané 208x

    Ako sa rodí v Starej nemocnici v Košiciach 2, repete, pôrod so stentom, symfyzeolýza.

    Dcére sa ako si nechcelo uzrieť svetlo sveta. Všetky babské recepty zlyhali. Po preplakaných dvoch dňoch som sa s tým zmierila. Pôrod som plánovala úplne bez zásahov. S tetou sme srandovali a nech dávam pozor, aby som neporodila na WC! V sobotu ráno ma mamka niesla do nemocnice na príjem. Manžel ostal so synom. V aute som ešte vravela, že do dvanástej porodím, nemienim tam byť ani o sekundu dlhšie. Na príjem som prišla o ôsmej. Prehliadka, formality, prezlečenie sa do ich erárnej košele (trochu ma zaskočilo, že pod tým nemôžem mať vôbec nič) bolo pomaly deväť. Prišiel lekár a ubezpečil nás, boli sme tam dve, že nech sa nebojíme, že dnes určite neporodíme, že to je len záťažový test. V hlave som si pomyslela, no určite, ja dnes rodim, aj keby hrušky padali! Ľahla som si na posteľ a napichli mi oxytocín a dali pásy. O chvíľu prišiel lekár a vraví:,,Vy máte kontrakcie, vy rodíte!!! Cítite niečo?" Ja:,, Zatiaľ nie." O hodinu už lekár hovoril, sestričke, že rodím, že som jasná. O jedenástej som už začala aj niečo cítiť a bolesti sa začali stupňovať. Po celý čas som mohla piť. Lekár má skontroloval a kázal sestričke urobiť klyzmu a mne ísť potom do sprchy a volať mužovi. Mohlo byť tesne pred dvanástou. Už som musela v sprche dosť predýchavať. Všetci išli na obed. Najlepšie mi bolo na WC a už aj pri posteli som čupela a predýchavala. Raz na mňa sestrička skríkla, že nemôžem tak dýchať, lebo odpadnem. Odišla som na WC. Zrazu som pocítila obrovský tlak a začala som kričať. Veď nikto nikde. Počula som len lekára a sestričku:,, Kde je, kde je?." Našli ma na WC. Lekár:,, Poďte hneď s nami" a ja, že nikam nejdem, rodím! Lekár znova, poďte a ja, že nie. Nakoniec som išla, ľahla na posteľ, lekár má raz dva vyšetril,, Rodíme na sálu! Kde je manžel?" Vypotila som, že na chodbe... Neviem, či stihol prísť. Bosá na sálu, na nič nebol čas a ledva na kozu. Sestrička na mňa kričí nech netlačím ešte 🤭.,, Lekár, lekár!!!", kričí. Muž dobehol, ten nemal teraz už ani plášť 🙈. Šťastná, že ho vidím, sa postavil za mňa. Lekár má upozornil, že teraz mi prepichne vodu a ani neviem ako zatlačila som raz, dva krát a dcéra bola vonku. Bolo 12:42. Tak som to trochu nestihla 😁. Pôrod bol bez nástrihu a šitia. Hneď mi ju priložili na hrudník. Bola nádherná. Lekár mi dal povel, nech zatlačím a krásne vyšla celá placenta. Prekvapilo ma, aká je veľká. Vtedy som si uvedomila, že pri prvom pôrode, mi ju lekárka vytrhla a preto asi hematóm, žiadna kontrakcia na zatlačenie, len bolesť. Presunuli ma do vedľajšej miestnosti aj s manželom a za chvíľku nám priniesli dcérku. Skúsili sme prvé prisatie. Jediné, čo mi vadilo, že za chvíľu na to po mne rodila ďalšia žena. Kým som tam ležala, prišli ďalšie dve. Nám len privreli dvere a všetko sme počuli 🙈. 

    Po dvoch hodinách musel muž na chodbu. Mne doniesli obed. Skontrolovali mechúr, prázdny, a previezli ma na izbu. Na WC a do sprchy som mohla až niekedy k večeru, ale cítila som sa skvele. Nemala som žiadne komplikácie a necítila som ani sťahovanie maternice ako ma presviedčali po prvom pôrode, že tie bolesti sú sťahy. Neboli. Jedlo mne osobne chutilo, až na úbohé raňajky, ale rodina ma zásobovala 😁. Na druhý deň má začala bolieť panva, ale že to je normálne. Lekár má chodil kontrolovať každý deň. Sestričky top, tentokrát som nemala, čo vytknúť a dotyčná sestra asi mala zrejme dovolenku počas môjho pobytu v nemocnici. Prepustili ma domov a po dvoch dňoch volám lekárovi, že som sa v noci pre bolesti nedokázala ani pretočiť v posteli, tak ma bolí cely spodok. Vyšetril ma a verdikt znel, smer ortopédia, symfyzeolýza. Čo to je? Rozostup panvových kostí. V tehotenstve je to normálne, pretože dieťa musí nejako vyjsť von a vplyvom hormónov sa panva rozširuje, ale po pôrode tento stav má prejsť. No nie vždy je to tak. Mala som kačaciu chôdzu v oboch tehotenstvách, bolesti pri chôdzi pri oboch pôrodoch, ale v prvom tehotenstve mi ju ortopéd nepotvrdil, preto som ju nespomenula. Po tomto pôrode ma bolela celá panva aj v noci, plakala som od bolesti. Išla som k fyzioterapeutke, ktorá sa tomu jediná na SR venuje. Marta Hamrákova. Aké šťastie, že pôsobí v Košiciach. Prijala ma takmer hneď. Posunutá panva, vychylená postava a začiatok symfyzeolýzy. Napravila, ukázala cviky a bolesti ustúpili. Zlatá pani 🙂. Ak budete mať podobný problém, treba napísať sms! Je zaneprázdnená;). 

    Po pôrode sa u mňa objavil aj nežiaduci účinok klyzmy, nadúvanie, ale po pár dňoch to prešlo. Kojila a teda plne kojím až doteraz. 

    Prečo som rodila znova v tej istej nemocnici? Rozhodla som sa, že jej dám ešte druhú šancu. Je mi srdcu blízka. Bývam za rohom. Môj lekár pôsobí v tejto nemocnici a už som tu takmer každého poznala. Ak by som sa znova rozhodovala, idem sem znova rodiť. Jediné, čo v Starej nemocnici neodporúčam je urológia. Nekonečné čakanie, odporné sestričky, pacientov na vozikoch tam nechávajú aj niekoľko hodín čakať, neberú podľa závažnosti, ale ako im príde. So stentom som porodila normálne, ani som nevedela, že ho mám a chvalabohu mi sám vypadol a nemusela som tam ísť znova 🙈. Aj keď som chytila infekciu po tom, ako mi vypadol, po skúsenostiach už som išla radšej niekde inde. 

    Ak mám porovnať oba pôrody prirodzený a druhý vyvolávaný, nebol medzi nimi žiadny rozdiel. Okrem dĺžky trvania pôrodu. Čo sa týka bolestivosti narovnako, bolia len kontrakcie, ale tie sa dajú predýchať. Oba pôrody boli bez EPI. Ak by som si mala vybrať, dala by som si druhý vyvolať 🤣, lebo som to mala rýchlejšie za sebou. 

    Ak máte ešte nejaké otázky kľudne sa pýtajte rada odpoviem na všetko, čo vás bude zaujímať 🙂 

    Elly

    elly23
    5. feb 2020    Čítané 150x

    Tehotenstvo č. 2, trombofílny stav, koliky, stent.. časť 4.

    Hneď po šestonedeli som dostala menštruáciu. Panika v očiach, že prečo znova krvácam, vystrašená volám lekárke, že kontrola sa presúva a ubezpečila ma, že už môžem byť ok aj jazva a asi už menštruujem. Mala pravdu. 

    Štyri mesiace po pôrode som sa prihlásila na diastázu kurz u Moniky Šrenkelovej, kde mi dávala do poriadku popôrodné bruško. Odporúčam. 

    Pomaly sme premýšľali o druhom dieťati, chceli sme hneď po sebe. Keďže sa v nemocnici vyjadrili, že mám niečo s krvou, chcela som si ju dať pred tehotenstvom vyšetriť. Moja gynekologička ma úplne odbila, že načo a moja obvodná lekárka, že urobíme najprv preventívnu a potom sa uvidí. Krvné testy ukážkové, že sa musím veľmi zdravo stravovať a na hematologiu nie je dôvod ísť. Po tejto skúsenosti som zmenila aj obvodnú lekárku aj gynekologičku za gynekológa - porodníka zo Starej nemocnice, ku ktorému som chcela ísť ešte pred prvým tehotenstvom, ale žiaľ som nestihla. 

    Okrem toho som ešte študovala rôzne materiály a články ohľadom pôrodov, tehotenstva a dostala som sa na Facebook do jednej úžasnej skupiny. Volá sa Podporíte ma v osvete? (Práva v nemocnici a aktívne riešenie sťažnosti). Je to v ČR, ale zákony máme podobné. Pomáhajú aj na SR!. 

    https://m.facebook.com/profile.php?id=107171469...

    Sú tam všetky dostupné informácie k tehotenstvu a pôrodu, načo všetko máte nárok, ako si vydupať svoje práva, vzory tlačív, pôrodný plán. Tak isto ak máte deti v nemocnici ako postupovať, ako riešiť sťažnosti. Peťa a Ágnes sú aj na telefóne a poradia. Vrelo odporúčam 🙂 

    Vráťme sa späť. Tentoraz som ovulačné testy ani bazálnu teplotu nemerala. Nechcelo sa mi. Jedno už máme tak, čo. Len raz so mnou nejako za mávali hormóny a zo srandy som si spravila jeden jediný test na ovuláciu, ani som nečakala dlho a v sekunde silná čiarka. Podarilo sa na prvý krát. Skôr ako som prišla k svojmu gynekológovi ocitla som sa znova v nemocnici 🙈. Začala som krvácať, z ničoho nič. Prijala ma veľmi príjemná mladá lekárka, budem musieť tam ostať, pretože mám hemátom. Plod ešte nevidno, je ešte skoro. Preplakala som prvé minúty na izbe. Ani nie ročný syn doma. Bez mamy. Na týždeň. Sestričky na gynekologickom boli úžasné, milé, priateľské a empatické. Po týždni ma pustili domov, že sa hematóm zmenšil. Hcg stále stúpal. Na druhý deň som išla ku svojmu gynekológovi. Pýtal sa ako sa mám a že sa pozrieme na ten hematóm. Chvíľu pozerá a vraví... :"No ja tu hematóm nevidím, ale dvojičky! Jednému nebije srdiečko". Videla som obe utz a poviem vám, na druhom u mojom Dr bolo vidno naozaj krásne dva plody. Naozaj tak ultrazvuk skresluju? Môj lekár má lepší utz ako v nemocnici? 😮. Kontrola o mesiac. Spomenula som lekárovi problém v prvom tehotenstve po pôrode s krvou a že ma moji lekári odmietli poslať, neváhal ani sekundu a hneď ma tam poslal. Hematologické vyšetrenie trvalo nejaku chvíľu. Tuším mi brali až 3x odber, a až ten posledný potvrdil, že mám hustejšiu krv a musím si celé tehotenstvo aj po pôrode pichať clexane do brucha. Lekárka mi ukázala ako pichať. Bola som ešte v tranze asi. EPI som si nedala práve kvôli strachu z injekcií a teraz mi doktorka hovorí a poúča ma o tom ako si to mám pichnúť? Z receptom som sa vybrala do lekárne a takmer som im tam odpadla. Museli ma ratovať. Predstava pichania injekcií sa mi absolútne nepozdávala, ale keď musíš tak musíš. Prvých 10 som zvládla, ostatne pichal môj muž. Ten, ktorý odpadne pri pohľade na krv... 😁 Až na tie injekcie som celé tehotenstvo zvládala veľmi dobre. Nakoniec prežil len jeden plod. Pohlavie sme mali veľmi rýchlo potvrdené, budeme mať párik. Cítila som sa dobre, syna som mala často na rukách, kočiar som nosila po schodoch a potom to prišlo. Jedno ráno som sa zobudila na neznesiteľnú bolesť obličky. Teraz na druhej strane a do toho aj zvracanie. Volali sme sanitku. Muž má ešte doma podpichoval, že veď mi nie je tak zle, veď srandujem a usmievam sa. Mala som chuť ho zabiť. Syn na mňa pozerá (1,5r) a mám ho strašiť? Poslali ma na vyšetrenie na urologiu, že ale koliky sú na opačnej strane a ja isto nemám koliku. Lekár urobil ultrazvuk a aha tak máte pravdu. Dali mi lieky a keď sa to nebude zlepšovať budú mi musieť zaviesť stent. Na oddelení som pobudla týždeň 3 dni. Dali mi lieky magnézium, infuzia a spokojná som išla domov. Veď ak niečo sa vrátim. Ešte v ten večer som sa vrátila do nemocnice. Kolotoč koliky, zvracanie kontrakcie. Urologia mala jasný názor. Porodiť!. Gynekológia. Zase stent. O tom som nechcela ani počuť. Nebola iná možnosť. Nebola som schopná nič zjesť ani vypiť, všetko išlo von. Už mi nevedeli, čo dať. Pristúpila som na stent. Musela som čakať. Kvôli mne volali cez víkend lekára a sestričku až z Prešova. V skratke sa to volá JJ stent a zavádza sa to v lokálnej anestézii medzi močový mechúr a obličku. Slúži to na lepšie odvádzanie moču. Je to niečo ako katéter, len užšie a môže mať rôznu dĺžku. No príjemné to nebolo. Zavádzali mi to necelý mesiac pred pôrodom. Chvalabohu, že až vtedy. Neviem si predstaviť fungovať tak pol tehotenstva alebo celé. Stent ma svoje výhody, ale aj nevýhody. Na WC som chodila každú pol hodinu, stále krvavý moč, ak som sa viac namáhala, hneď som to pocítila. Stent sa vyberá až po pôrode, teda po šestonedeli. Buď vám ho výberu alebo v lepšom prípade vám vypadne sám. 

    Stresovala som sa, pretože v prvom tehotenstve som používala Aniball a mala som v pláne aj teraz, ale čo s tým? Predstava šitia a nástrihu bola pre mňa počas pôrodu nepredstaviteľná. Cvičiť so stentom??? Nikde ani zmienka. Už som bola v časovom sklze. Termín som mala 28.07. a mne dali stent 8.7.. Lekár má povzbudzoval, cvičiť, cvičiť, cvičiť! Odhodlala som sa, išlo to veľmi pomaly, ale oveľa lepšie ako pri prvom tehotenstve. Nič som nesílila. Nacvičila som 28,5cm to bolo moje max, v prvom som mala 27,5cm. Lekár mi kázal cvičiť aj 2x denne, ale neodporúčam zo skúseností. Ide to pomalšie, pošva je sval. Na druhý deň môžete pociťovať bolesti a potrebuje sa zregenerovať, cvičiť každý druhý deň je ideálne a oveľa rýchlejšie postupujete. Počas tehotenstva som sa len utvrdila v tom, že nič lepšie ako zmeniť gynekológa pôrodníka som urobiť nemohla. Kedykoľvek som mu mohla napísať, stále ma prišiel pozrieť, keď som bola v nemocnici, riešil moje problémy. Je to skvelý lekár a človek, na ktorého sa môžete 100% spoľahnúť. Rešpektoval môj pôrodný plán. Čakali sme na prirodzený pôrod, ale dcérke sa z akých si dôvodov na svet nechcelo a tak som musela nastúpiť ráno do nemocnice.... 

    Po dlhej dobe som objavila konečne skvelý recept na závin a toľko z neho ostalo 😁🙈

    elly23
    31. jan 2020    Čítané 3280x

    Ako sa rodí v Starej nemocnici v Košiciach alebo boj o život....časť 3.

    Nastal deň termínu a mňa čakala poradňa v nemocnici. Keďže mali plno, mňa poslali na vyšetrenie dole na prízemí. Urobili mi základné vyšetrenia a čakala som na lekárnia. Prišiel starší lekár, na pohľad sympatický, vek hovoril už o jeho skúsenostiach. Vyšla som na kozu, pár pohybmi niečo dole urobil, príjemné to veľmi nebolo, opýtal sa ma ako sa mám a oznámil, že dnes porodím. Ironicky som si pomyslela, že určite. Odišla som domov. 

    Doma som zistila, že mi urobil Hamiltonov hmat, na ktorý má vôbec neupozornil a potrebuje na to súhlas rodičky! 

    Okolo 17tej som išla na WC a zrazu som objavila krv. Mylne som sa domnievala, že mi odišla hlienova zátka. Pár minút na to som začala cítiť kontrakcie. Úplne slabučko v 5 minútových intervaloch. Rodičia ma presviedčali, že mám ísť už do nemocnice, ale cítila som, že je ešte skoro. Môžu to byť aj poslíčkovia, keďže som ich vôbec nemala. V kľude som si doma upratovala a okolo deviatej sme išli spať. Kontrakcie sa pomaly stupňovali a pred polnocou som muža zobudila, že je čas ísť, lebo ich mám už každé 3 minúty. 

    V nemocnici ma pozreli, že nič sa od rána nezmenilo. Kontrakcie sú nepravidelné a mám ísť domov, že určite nerodím. Medzitým sa lekárky rozprávali, že kto dnes robil. Nechápu, čo on robí s pacientkami, lebo pravidelne po jeho službe v noci majú plno pacientiek, čo chodia s tým, že rodia... 

    Odišli sme teda domov s tým, že ak by kontrakcie silneli, máme sa vrátiť. Prišli sme domov a vtedy to začalo. Kontrakcie som v posteli už predýchavala. O štvrtej som už budila muža. Sedela som pri posteli, predýchavala kontrakcie, muž má hladkal. Ukazovala som mu ako ma má hladkať, ktoré body stláčať na tele a kedy. Kontrakcie už boli každú minútu. Vstala som, že odchádzame a idem ešte do kúpeľne. 

    V tom som pocítila dole veľkú vlhkosť, niečo zo mňa vyšlo. 

    Pomyslela som si, že voda a odchádzame. Len čo som prišla na WC som zistila, že to nebola plodová voda, ale hlienová zátka. Ach moja neznalosť 🙃. Popisovala mi to síce kamarátka, ale až v tej chvíli mi došlo. Začala som cítiť silné kontrakcie na tlačenie. Hovorím mužovi: "Zlatko nikam nejdem, rodím!!!!"

    Muž má začal presviedčať, že ide okamžite po auto a odchádzame. Stále som si išla svoje, že je neskoro. Presvedčil ma a utekal po auto. Zbehlo sa to veľmi rýchlo. Ani neviem ako a schádzala som sama po schodoch dole. Bývame na prvom, ale toľko schodov, že sa to vyrovná bez problémov druhému poschodiu. Manžel auto pristavil pred vchod. Pomaly rýchlo sadnúť do auta a rýchlo do nemocnice. Zastavili sme rovno na urgente, kde stoja sanitky, manžel vybehol len po vozík, ale nebol žiadny voľný. 

    Premýšľala som, či by nebolo dobre rovno tam porodiť. 

    Ani neviem ako som sa dostala dnu, manžel odbehol zaparkovať. Vrátil sa a objavila sa sestrička a okamžite nás brala súkromným výťahom hore a zalarmovala oddelenie. Len čo sme vystúpili pred pôrodnými sálami, znova prišla silná kontrakcia. Sestrička už spoza dverí, že "My sme vás už čakali!" 🤔

    "Poďte dnu. Manžel počká vonku!" - oznámila sestrička.  

    "Ideme urobiť pásy". Hnala ma. Ja som predýchavala kontrakcie. Znova sa ozvala, že mám si okamžite ľahnúť. Znova som jej zopakovala, jasne nahlas, že predýchavam a ľahnem si vtedy, keď ja uznám za vhodné! Stíchla. Ľahla som si teda a skôr ako mi chcela urobiť pásy sa ma pýta "Máte sťahy?" 

    V duchu som si pomyslela, či je slepá, či asi simulujem alebo čo. "Áno."

    "Vyzlečte sa zdola, pozriem vás."

    "Panebože veď vy rodíte, hlavička je už takmer vonku. Rýchlo vyzliecť a na kozu, šup šup, nieže mi tu porodíte!"

    Len som poznamenala, že manžel chce byť pri pôrode. Nestihol sa ani prezliecť, len prehodiť plášť. 

    Bolo 6:25, keď som prišla na sálu a 6:30 sa narodil. 

    Krásny zdravý chlapček. "Krásny ukážkový pôrod" - povedali sestričky. V rýchlosti mi ho ukázali a už ho brali preč. Žiadne priložené, bonding, ani dotepanie. Zrazu som zacítila strašnú bolesť a keď ma utierali, ma to dosť bolelo. Porodila som bez nástrihu a šitia. Prehodili ma na druhú posteľ a chodili ma kontrolovať. Sestričke sa zdalo, že dosť krvácam. Pozrela a odišla. Syna nám priniesli a mohli sme sa spolu mojkať, zbližovať a ovoniavať. Prvé prisatie bolo úspešné. 

    Po dvoch hodinách ma previezli na izbu a potom začalo peklo. 

    Možno by bolo dobre podotknúť, že som rodila v čase, keď sa práve menili smeny... 

    Upozornenie: Táto časť nie je vhodná pre slabšie povahy

    Pri prevoze na izbu som dostala nenormálne bolesti do brucha. Kontrakcie, pôrod, šitie nohy, koliky, zlomenina... nič sa tomu nevyrovnalo. Najhoršia bolesť v živote. Zvonila som sestričke, že mi je veľmi zle a mám strašné bolesti. 

    Odmietala mi niečo dať. Stále ma presviedčala, že to sú sťahy maternice a niekoho to proste bolí. Vizitu rannú si ani nepamätám. Sestričku som volala viac krát, zvíjala som sa od bolesti. Pomyslela som si, že zomieram. Ako blízko som bola pravdy som netušila. Modlila som sa, aby mi bolo konečne dobre. 

    O 15:30 prišiel muž a konečne rada, že ho vidím som ho prosila o vodu a nech ma poutiera s mokrým uterákom. Až neskôr som sa dozvedela, že sestrička mala aj ironické poznámky k rodine, že nech sa pozbieram konečne! Keď odišli, prišli sestričky, že ideme do sprchy. 2x som odpadla tak, že som o sebe nevedela. Na večernej vizite všetko OK.

    Prišla sestrička nová a sťažovala som sa jej, že prešlo 16 hodín a ja som vôbec nemočila, lebo to nejde. Konečne anjel, ktorý má chápal a hneď mi dali katéter. Na večernej vizite ma ešte sprdol lekár, že to nie je normálne po klasickom pôrode. Rodičia sa už tiež hnevali, že čo sa deje, keď pôrod bol úplne bezproblémový. Na druhý deň prišiel na vizitu doktor Varga. Hurááá. 

    Niekto kto ma aj vypočul a konečne vyšetril. 

    "Panebože! Máte hematóm, okamžite na vysetrovňu." Prišli sme tam a čakali sme. Nevedela som na čo. Prišiel ten starý lekár, čo mi robil Hamiltona. Rukou ma vyšetril a zhrozil sa. "Máte hematóm veľký ako päsť. V živote som také nezažil." Obaja zhrození, že čo ďalej. Nasadili ATB a vzali krv. Jedna lekárka by hneď operovala, ďalší ma vysmial aká transfúzia? Na tú musí byť dôvod. A veru bol. Z krvi zistili, že potrebujem okamžitú transfúziu, železo, infúzie a už ani neviem, čo všetko. Celé tehotenstvo som nebrala absolútne žiadne lieky, ani celý život, ako toľko liekov tam. Porodila som v piatok a v stredu bolo predstavenie. Keď tam nebola pol nemocnice tak neviem. Primár sám nevedel, čo robiť. Musel sa radiť so staršími lekármi. Verdikt znel zatiaľ neoperovať, mohla by som vykrvácať. Pustili ma teda domov, že o týždeň prídem a sa rozhodne. Nemohla som chodiť, stáť dlhšie ako 5 minút. Mala som veľké bolesti. O stolici ani nehovorím. 

    Prišla som na kontrolu a jasná operácia. 

    Hematóm sa nezmenšil a tlačí aj na konečník. Uspali ma. Po prebratí ma prišiel skontrolovať lekár. "Operácia dopadla dobre. Mali ste obrovský hematóm. Vypustili sme liter starej krvi, liter!!!!" Dali mi drén a prepustili ma domov s tým, že prídem na kontrolu a drén mi vyberú. 

    Chodila som tam takmer mesiac každý druhý deň. Stále vytekala stará krv a ja som nebola schopná urobiť normálne kroky. Chodila som myšacími krokmi :( Stále mi to čistili peroxidom a nastrihávali bez umŕtvenia, aby to vytieklo. Stále som mala bolesti. Lekár už nechápal. Moja gynekologička sa hádala s lekárom po telefóne. Po mesiaci moja mama povedala dosť a dala mi obklad. Starý dobrý známy obklad, recept našich starých mám proti zápalu. Na druhý deň ráno som behala ako srnka. Nič mi nebolo. Lekár nechápal, zmohol sa len natoľko, že on si myslel, že to bude ešte na dlho... 

    Čo sa týka mlieka, rozbehlo sa mi krásne na začiatku, ale veľký stres, zdravotné problémy mi žiaľ ukončili dojčenie aj keď som veľmi chcela. Nepomohli žiadne bylinky, nápoje, nič. Od začiatku bol syn prikrmovaný.

    Napriek tejto nepríjemnej sestričke, ktorej ďakujem za krásne chvíle po pôrode, samozrejme ironicky, som bola so Starou nemocnicou vcelku spokojná. Strava ako všade inde. Hodnotiť ju nebudem, pretože som mala obrovskú nechuť do jedla, tým, že mi hematóm všade tlačil.

    Po pôrode mi ostala diastáza, pretože sa brucho nesťahovalo ako malo, teda nemalo kam... 

    Sestričky z novorodeneckého, až na jednu staršiu pani, boli veľmi ochotné pomôcť. Tá staršia pani by tam vôbec nemala pracovať. Nemá absolútne žiadny vzťah k ženám, odmeraná, protivná ku každej žene.

    Mala som vysnívaný pôrod, ale nečakala som takéto zdravotné problémy po pôrode. Ďakujem MUDr. Vargovi aj týmto spôsobom, že mi zachránil život.

    Toľko môj prvý pôrod v tejto nemocnici. Bol aj druhý, ale o tom nabudúce 🙂

    elly23
    Správa bola zmenená    29. jan 2020    

    V nedeľu som pomaly začala písať ďalší článok ako sa rodí v košickej nemocnici. Moje písanie prerušila sesternica. Tesne po obede mi na messenger píše, že ma vysoký krvný tlak 166/110. Od piatku sa jej zvyšoval. Bola v 25tt. Od začiatku tehotenstva mala nevoľnosti od rána do večera, k tomu sa pridružili zlčníkove kolíky. Okamžite som jej povedala, nech uteká do nemocnice. Nečakala som, že najbližších 30 minút bude prehováranie, aby tam vôbec išla 😣. Upozornila som ju, že môže mať preeklampsiu a musí tam ísť okamžite. Tvrdohlavo vzdorovala, že ona tam nejde, ona sa vrátila piatok z nemocnice a nechce tam ísť zase. Pôjde v pondelok ráno. Spomenula ešte, že ráno jej puchli ruky aj nohy. Bohužiaľ som musela siahnuť na krízové riešenie a písala som jej mužovi, nech prestane vymýšľať a okamžite nech sadajú do auta. Medzitým už som písala kamarátke gynekologičke, ktorá má upozornila na riziká preeklampsie ako sú epileptický záchvat až potrat. Postrašila som ho, že môže mať niečo s placentou a že podľa príznakov je to jasná preeklampsia, ale zabralo! 🙏. Ide sa aspoň ukázať, ale domov pôjde. V nemocnici mala tlak 194/124. Jasné, že ju domov nepustili. Na to dostala ďalší zlčníkovy záchvat. Diéta, injekcia proti zvracaniu, lieky na tlak, magnézium. Ráno dostala kortikoidy na vývin pľúc. Zakázali jej jesť a piť. Pred obedom píše, že ju prevážajú do Novej nemocnice kvôli detskej JISke. Hneď mi bolo jasné, že je zle a čo plánujú, len jej aj mužovi to nejako stále nedochádzalo 🤔. Ledva ju previezli a dostala taký strašný záchvat, že doslova bojovali o jej život! Áno tušíte správne. Okamžite cisársky rez. Chvalabohu žije a dieťa zatiaľ tiež. Narodilo sa veľmi malinké. Má len 450g. Povedali jej, že prišla do nemocnice v hodine dvanástej a mala obrovské šťastie. Preeklampsia potvrdená a mala veľmi rýchly priebeh. Stihla dostať aj epilepticky záchvat, ale nevie kedy, má len útržky. Preeklampsia sa zvyčajne objavuje až koncom tehotenstva a takto skoro je to veľmi vzácne. Prečo to vlastne píšem? Ženy nepodceňujte ak sa vám niečo nezdá. Okamžite choďte do nemocnice, nečakajte, nikdy neviete, radšej ísť aj 3x ako ani raz. Preštudujte si základné veci o pôrode a tehotenstve. Aspoň trochu sa zaujímajte o to, čo vás čaká a s čím sa môžete stretnúť! Nemusí sa vám nič stať, môžete mať bezproblémové tehotenstvo, ale aj nie. Nemusíte byť chodiaca encyklopédia, ale aspoň niečo si prosím naštudujte!

    Dieťa narodene v 25tt??? Prognózy? Skúsenosti? Ma šancu prežiť?

    Šťastie a láska vychádzajú zo srdca, preto človek ktorý miluje, nepotrebuje o tom presviedčať svoje okolie, pretože sú tak vzácne a krehké ako skutočný poklad 🙂

    elly23
    22. jan 2020    Čítané 208x

    Tehotenstvo, vyšetrenia, anibal časť druhá

    V predchádzajúcom článku som sa venovala tomu, ako sa mi podarilo otehotnieť a v tejto časti popíšem priebeh tehotenstva, vyšetrenia, všetko s čím som sa v prvom tehotenstve stretla. 

    Potvrdenie tehotenstva

    Prvý trimester patrí medzi najrizikovejšie obdobie v tehotenstve. Imunita je na začiatku veľmi oslabená a prvé, čo som chytila bol silný zápal hrdla a nádcha, že som bola úplne ko. Všeobecne bývam málo chorá, lieky takmer nikdy neberiem. Nemusím. Ako prvé som musela utekať na gynekólogiu. Pracovala som v stoji,12tky a na smeny, dvíhala ťažké vrecia. Môj prípadný zdravotný stav si vyžadoval pracovné obmedzenia a zmenu pracovnej pozície. Bola som však v rannom štádiu tehotenstva a na ultrazvuku nebolo zatiaľ nič vidieť, aj keď niečo sa črtalo, potvrdiť zatiaľ lekárke nemohla. Podľa dňa poslednej menštruácie by som mala byť v 6tt, ale bola som len v 4tt podľa ovulácie. O ovulačných testoch a meraní bazálnej teploty nechcela ani počuť. Zmietla mi to zo stola ako nič. Hádať sa s ňou nebudem... Vzala mi krv na HCG. Príďte o týždeň. Len vás musím upozorniť, že nemajte veľké nádeje, pripravte sa na potrat. Hlava sa mi mierne zatočila, poďakovala a utekala som k obvodnej. Lekárka ma pomaly z metra pozrela, že mám zápal hrdla a že si to vyžaduje ATB. Vzhľadom na môj zdravotný stav a, že som pravdepodobne tehotná mi nemôže nič dať. Musím sa liečiť doma, voľno predajnými liekmi, čajíkmi. Tiež ma nezabudla informovať, že mi drží palce, ale mám sa tiež pripraviť, že potratím. Chorá ako pes a od lekáriek som si ešte vypočula "povzbudzujúce slová", ach. Prišla som domov, povedala som si, že urobím všetko preto, aby som sa uzdravila. Denne som pila cibuľový čaj na litre, nos vytierala propolisom a po dvoch týždňoch som sa z toho dostala. V tehotenstve všetko trvá dlhšie. 

    Na gynekológii sa v krvi tehotenstvo potvrdilo a hneď mi vystavila tehotenskú knižku. Chodila som tam každý týždeň, až do ôsmeho týždňa tt, kedy už na ultrazvuku bolo krásne vidieť plod a srdiečko bilo. Dovtedy ma strašila. Sadla som si k nej na stoličku, lekárka zložila okuliare a povedala. "Viete pani....., ja tu mám plno pacientok, ktoré majú pravidelný cyklus ako hodinky a snažia sa roky. Vaše tehotenstvo je zázrak." Každé tehotenstvo je podľa mňa v dnešnej dobe zázrak a treba za všetko ďakovať, nič nie je samozrejme. Verila som, že sa mi tehotenstvo podarí udržať, ani som nepomyslela na to, že by som mala potratiť, keď sa nám to konečne podarilo. 

    Spomenula som, že v rodine máme trombózu a že je to dedičné. Potrebujem testy. Odbila ma s tým, že určite trombózu nemám. V budúcnosti som trpko oľutovala, že som si vyšetrenie nevydupala.

    Prvý trimester

    Počas prvého trimestra ma sprevádzali nevoľnosti. Zvracala som za celé tehotenstvo len dva krát, ale stále ma napínalo a nevedela som do seba takmer nič dostať. Veľmi mi pomáhal šumivý B6. Moje raňajky boli pohánka s jogurtom a obed som väčšinou pozobkala. Takmer celý prvý trimester som prežila na chees burgeri z MCDONALDU. Viem, skvelá tehotenská strava, plná vitamínov, eňo ňuňo. Ja, čo som si dávala vždy pozor na to ako sa stravujem a vyhýbala som sa fastfoodom. Z niečoho som žiť musela. Aj keď som poriadne veľa nejedla, priberala som. Brucho som na konci tretieho mesiaca mala ako keby som už bola v piatom. Začínala som na váhe 53 kg. Prvé 3D som absolvovala v Sono clinic. Nedočkavá som prišla s manželom na ultrazvuk, vzali mi najprv krv, potom ma zavolali dnu na vyšetrenie. Upozornili ma, že muž zatiaľ počká von, ak bude všetko v poriadku, zavolajú ho do vnútra. Dnu sa nakoniec nedostal. Lekár sa snažil prechádzať po bruchu, ale nedarilo sa a tak mi musel urobiť ultrazvuk zo spodu. Lekár bol veľmi ochotný a milý a poskytol nám na CD všetky videá z ultrazvuku, aby si manžel mohol doma tiež pozrieť. Pohlavie bolo úplne jednoznačné. Hneď som videla, čo čakáme. Budeme mať syna.

    Druhý trimester 

    Nevoľnosti vystriedali opakované bolesti hlavy, zmeny tlaku, veľmi často nízky tlak sprevádzaný fosfénmi. V práci som naďalej pracovala, ale musela som mať časté prestávky, na ktoré som ich upozornila vopred. Každá zmena tlaku v ovzduší mi hneď vyvolala fosfény. Bolo to veľmi nepríjemné, niekedy trvalo aj pol hodinu, kým ustúpili. S tlakom sa mi podarilo ako tak bojovať rozmarínovým olejom, ktorý som mala vždy pri sebe a keď som cítila, že mi znova bude zle, vdychovala som ho. Pozor, ale keď si ho budete dávať doma. Pre osoby v blízkosti, ktoré majú vysoký tlak je nebezpečný!

    Absolvovali sme prvú dovolenku niekedy začiatkom mája. Vrátili sme sa o deň skôr. Na druhý deň som dostala príšerne bolesti do boku až ku krížom a s bolesťou vaječníka. Tak silná bolesť, že ma doslova paralyzovala. Snažila som sa ju predýchať. Hneď som volala mamke, aby okamžite prišla, že musím do nemocnice. Kým konečne prišla a dostali sme sa do nemocnice ubehli presne 2 hodiny a už mi bolo ústupila dobre. Po bolesti ani stopy, vysmiata od ucha k uchu. Na urológii mi vzali moč. Úplne červený. Verdikt znel, že dieťa mi tlači na obličku. Neverila som tomu, lebo to bola určite obličková kolika. O dva mesiace sa to znova zopakovalo. Keď sme prišli, znova po bolesti ani stopy a lekár bol ešte veľmi podráždený, že prečo ho otravujem, keď mi zjavne nič nie je. Moja prvá skúsenosť s urológiou. Potom začal kolotoč vyšetrení znova urológia, nefrológia. Chvalabohu všetko bolo v poriadku. 

    Aj druhý ultrazvuk sme absolvovali v Sono clinic v 20tt. Tentoraz sa dostal dnu aj manžel. Bol úplne dojatý, vyšla mu aj slza a prekvapilo ho, aké je detailné. Kontroluje sa každý jeden orgán v tele. Mali sme šťastie, že všetko bolo v absolútnom poriadku.  

    Tretí trimester 

    Prehupla som sa do tretieho trimestra. Test na cukrovku dopadol dobre. Je zvláštne, že ogtt test robia všade úplne inak. Najčastejšie berú krv z prsta, pritom správne sa má brať zo žily. Niekde berú moč, niekde treba priniesť glukózu, inde vám ju dajú. Niekde vám dajú vypiť jeden hrnček, inde džbán, povolia citrón, prípadne vypiť doma a tak prísť... Akú má potom test hodnovernosť? 

    Na váhe som už riadne priberala. Sladké som veľmi nejedla. Mala som stále chuť na mäso. Kuraciemu som sa celé tehotenstvo vyhýbala, pretože mi z neho bolo na zvracanie.

    V 30tt sa robia prietoky, na ktoré som sa tentoraz objednala do FNLP. Dám šancu Novej nemocnici. Prvé, čo ma odradilo, nekonečné čakanie na výťah a hoci som bola na prietoky objednaná skoro ráno, vzali ma až na obed. Lekárka síce patrí medzi top v danej nemocnici, že odrodí takmer všetko, ale je svojská a ma zvláštny zmysel pre humor. 

    Výber pôrodnice 

    Pomaly bol čas premýšľať nad tým, kde privediem na svet svojho prvého potomka. O pôrode som mala jasnú predstavu. Chcem rýchly prirodzený pôrod bez nástrihu, šitia, vyvolávačiek, oxytocinu, klystíru, tlačenia na brucho, chcem si vybrať polohu, dotepať pupočník a dieťa hneď priložiť. Krásna predstava, však? Myslím, že úplne normálna. Veľmi rýchlo som zistila, že moje požiadavky nespĺňa ani jedna nemocnica. V Košiciach máme nemocnice 3. Stará nemocnica (UNLP), Nová nemocnica (FNLP) a Súkromnú nemocnicu v Šaci. Ani jedna však nespĺňa podmienky pre baby friendly nemocnicu.

    Začnem Novou nemocnicou. Tu som vyradila ako prvú, ale sestra ma ešte presvedčila nech sa s ňou tam idem aspoň pozrieť(so sestrou sme boli tehotné naraz). Po veľmi dlhom prehováraní sme teda oslovili našu známu, ktorá pracuje na pôrodníckom oddelení ako zdravotná sestra o stretnutie. Privítali nás hlasné vzdychy ženy, ktorá bola práve pred pôrodom. Až mi prišlo nevoľno a rozmýšľala som, či ujdem hneď alebo ešte chvíľu počkám. Bola statočná. Naša nemenovaná známa nám porozprávala ako to v nemocnici chodí, že odporúčajú každej žene EPI, pretože žena nikdy nevie ako bude zvládať bolesť. Myslím si, že čo sa bolesti týka, je všetko v hlave. Ak budete mať predstavu o tom, ako tam budete vrieskať, tak budete. Ak dobré zvládate bolesť, zlomeniny, bolesti zubov, hlavy, šitie, EPI nepotrebujete.

    Pokračovala ďalej v rozprávaní, ukázala nám pôrodnú sálu. Miestnosť a uprostred koza. Mala som oveľa krajšiu predstavu. Tam mám priviesť svoje dieťa na svet? Behalo mi myšlienkami. Potom sa otočila k nám a hovorí, že ak nám môže poradiť, že nemáme vôbec nič čítať, pozerať. V preklade máme byť ako blbky, lebo ženy potom veľmi vymýšľajú. Tieto vety mi stačili na to, aby som sa rozhodla, že do tejto nemocnice rodiť v živote nepôjdem. Nie som žiadna feministka ani nič podobné, ale ženy majú svoje práva. Rodí žena, nie lekárka nie lekár a nie sestrička. Mali by pôrod len korigovať. Všade sa ešte používajú zastaralé praktiky, ktoré vyhovujú predovšetkým im,  bez ohľadu na rodičky. Žiadna informovanosť, žiadne konzultovanie, automaticky prídu a dajú vám tabletky na vyvolanie, oxytocín, klystír a ešte sa smejú z vás a podceňujú, keď prídete za nimi, že máte strašné bolesti a odbijú vás slovami, že to vás nemôže bolieť. Ako to vedia? Bolesť je predsa subjektívna. Niekto ma nízky prah bolesti a niekto vysoký. Žiaľ aj takto to chodí v tejto nemocnici.

    Čo sa týka vybavenia v tejto nemocnici majú fit lopty, podložky na polohovanie na zemi a vraj aj pôrodnú stoličku. Či naozaj neviem, pretože nám tvrdili, že sa rodí len v klasickej polohe. Partner môže byť s vami počas celého pôrodu. Máte zakázané jesť a piť. Ďalší nezmysel. Sú tam skúsené zdravotné sestry. Nachádza sa tam detská JIS. Pre mňa to bol len jediný dôvod, keby hrozilo, že porodím predčasne. V Novej majú niekoľko izieb. Tak ako v iných nemocniciach aj v tejto separujú Rómov od bielych. Majú 6 nadštandardných izieb so sprchou na izbe. Okná sa otvoriť nedajú. Jedlo priemernej kvality. V tejto nemocnici môžete absolvovať bezplatne predpôrodnú prípravu. Prelistovala som aj pár štatistických údajov a v tejto nemocnici vzhľadom k celkovému počtu pôrodov majú celkom dosť cisárskych rezov a pôrodov s epiziotómiou. Porovnania jednotlivých nemocníc nájdete na www.rodinka.sk

    Súkromná nemocnica Šaca bola prvá nemocnica o ktorej som uvažovala, že keď niekedy budem rodiť, tak práve tam. Z praktických dôvodov som sa pre túto nemocnicu nakoniec nerozhodla. Okrem primára, ktorý je ospevovaný som nepočula o žiadnom ďalšom dobrom lekárovi. Neznamená to, že nie je. Každá máme svoj okruh priateľov a hodnotíme na základe toho. Lekára som vybavovať nechcela, preto bola priorita, aby v nemocnici bolo, čo najviac dobrých lekárov. Pre mňa veľmi podstatná bola aj vzdialenosť do pôrodnice. Bývam priamo v centre mesta, ale cestovať každý týždeň takmer hodinu do Šace a späť sa mi zdalo veľa a z môjho pohľadu aj pre moju rodinu. Vedela som, že ma budú chcieť prísť rodičia a manžel pozrieť, že je to ďaleko. Ak by niečo bolo s dieťaťom 20 minút cesty autom je veľa pre malé bábätko. Keďže sa jedná o súkromnú nemocnicu všetko je spoplatnené. Nemocnica je po novom rekonštruovaná, máte na výber pôrodnú polohu. Jediné plus pre mňa. Všetko ostatné majú aj iné nemocnice. Mňa odradilo aj množstvo vykonávaných cisárskych rezov.

    Stará nemocnica Košice bola pre mňa jednoznačná voľba. Nepoznám v starej nemocnici ani jediného zlého lekára. Väčšina patrí medzi top lekárov. V nemocnici sme autom do 5 minút. Má taktiež zrekonštruované priestory. Izby čisté, pravidelne sa v nich upratovalo. Spoločné sprchy aj toalety, dve nadštandardné izby, ale je veľmi ťažké sa na ne dostať, musíte mať v danej chvíli šťastie. Na stránkach sa uvádza, že majú fit lopty, ale reálne som ich nikdy nevidela. Majú najmenej cisárskych rezov vrámci Košíc, ale najviac pôrodov s epiziotómiou, ale tej sa dá vyhnúť. Môžete absolvovať aj predpôrodný kurz. Žiaľ, je spoplatnený. Kurz vedú lekári z nemocnice. Čo sa týka samotného pôrodu, majú jednu nadštandardnú vzdycháreň, kde môžete byť s doprovodom. Inak k vám nikoho nepustia, až na samotný pôrod.

    Aniball

    Ten kto to vymyslel by si zaslúžil Nobelovu cenu. Je to perfektná príprava na pôrod po fyzickej a predovšetkým aj psychickej stránke. Originál je EPI-NO a kópia, ktorú vyvinuli naši susedia je Aniball. Rozdiel je trochu v tvare balónika a v cene. Aniball ma výhodu, že ho môžete neskôr predať, len pumpičku bez balónika a ušetríte. Epi – no predáte ťažšie z hygienických dôvodov. Balónik sa zavádza do pošvy okolo 36tt. Treba sa riadiť odporúčaním lekára. Moja lekárka ma vysmiala a používala som ho na vlastnú päsť. Môže sa začať aj o týždeň skôr. Odporúčam cvičiť aj keď máte termín predbežne na cisársky rez, stále je možnosť, že budete rodiť prirodzene. Ak nemáte nejaké vážne dôvody. Od 36tt sa cvičí približne každý druhý deň. Pošva je sval, neodporúčam cvičiť denne. Môžete si ublížiť, začať krvácať, môžete pociťovať bolesti a pomalšie budete napredovať. Naučí vás správne dýchať a predovšetkým sa naučíte ako používať správne svaly pri tlačení. Po pôrode oceníte využitie balónika ako prevenciu proti inkontinencii. Aj keď to ide zo začiatku veľmi ťažko a pomaly, treba vydržať, cvičiť a neprestávať. 

    Predpôrodný kurz

    Ja som sporovlivá žena a načo budem vyhadzovať peniaze na nejaký kurz? Dnes ich už robí takmer každý. Zdalo sa mi dať veľa peňazí za hodiny, ktoré pre mňa osobne neboli podstatné. Odporúčam kurzy, ktoré robia duly a ktoré sú aj fyzioterapeutky. Bola som na jednom kurze tu v Košiciach v jednom nemenovanom obchodíku, ktorý dnes už neexistuje. Viedla ho Iveta Štefanová. Kurz trval iba hodinu, ale zato toľko cenných informácii som sa dozvedela, že všetko, čo nám povedala bolo praktické, k veci, reálne sme si vyskúšali rôzne situácie. Ak plánujete kurz alebo dulu, poradenstvo, vrelo odporúčam. Nebudete ľutovať. Pani Iveta pôsobí ako dula hlavne v Novej nemocnici. 

    Pomaly sa blížil deň pôrodu. Vážila som 72 kg. Pribrala som okolo 22kg dokopy. Prvý termín bol určený na 17.12., druhý reálny podľa ultrazvuku v 12tt bol 28.12.. Prišiel deň D...

    Dúfam, že tento článok bol pre vás prínosom, dúfam, že nemám veľa gramatických chýb a že si prečítanie aj nabudúce pokračovanie článku. V ďalšej časti sa dozviete ako sa rodí v UNLP v Košiciach.

    Vaša Elly 🙂

    Jasličky sú zariadenie pre rodičov, škôlka je zariadenie pre deti. Súhlas/Nesúhlas? Dali by ste dieťa do škôlky skôr ako 3 roky? Už v dvoch?

    Kto sa tu venuje cvičeniu s deťmi? Teraz sú kadejake pohybové krúžky, tanečné krúžky... Treba mať nejaké vzdelanie na to?

    Manžel si objednal, aby schudol, že sa začne zdravsie stravovať. Na jednej strane sľubujú vysoký obsah bielkovín, vitamínov a malo cukru, ale hromadu soli... 🤔

    Ahojte, pomaly sa ohliadame po novej autosedacke od 0-18 mesiacov. Nejaké tipy? Taka, čo sa v nej až tak nespoti, lebo v tej, čo máme teraz sa v lete strašne potí...

    Môj malý synovec má rád auta a kopce. A tak na vianoce u našich rodičov podišiel k dedkovi. S úsmevom ho pohladil po bruchu prštekom a vraví "Kóóópec" 🤣🤣🤣🤣🤣

    Ahojte, idem si znova po radu. Aký mixér odporúčate, prípadne kuchynský robot. Mala som z lidla, ale nevyhovuje mi, že je tyčový, už dosluhuje a potrebujem jedlo rozmixovať naozaj do hladka, keďže za chvíľu znova začíname s príkrmami 🙂

    elly23
    Správa bola zmenená    28. dec 2019    

    Ahojte poraďte nejaký baby friendly hotel v Tatry aj vysoké aj nizke

    Náš netradičný tento rok. Ozdoby sme vyrábali sami, okrem koníkov.

    (4 fotky)

    Ahojte, prosím poraďte, čo s bielkami? Ostali mi po pečení...

    Vianočné darčeky konečne hotové ❤️ Pánske šály 🙂

    Ahojte, možno niekto bude vedieť, ale zháňam názov filmu, rozprávky. Išla raz na vianoce. Bola tam žena, ona bola niečo ako Santa, mala vlastnú kanceláriu a chodili jej listy, čítala ich a plnila zelenina. Nikto nevedel, že je Santa. Viac si z toho filmu nepamätám, len viem, že sa mi veľmi páčil

    elly23
    Správa bola zmenená    2. dec 2019    

    Koncom decembra bude mať syn 2roky. Je to šidlo šidiel. Veľa ľudí naokolo mi vravelo, ja mám doma také šidlo, hyper aktívne.... Stretli sme sa a zistili, že šidlo nemajú. Šidlo je môj syn 🙈🙈🙈. Že také ešte nevideli 🤣🤣🤣. Bývame v meste, vo veľkom byte a tak ma dosť priestoru na svoje huncustva a jašenie. Niekedy je to ťažké a musíme vymýšľať, veľmi kreatívne ako ho niečo naučiť, odpútať pozornosť, aby nevybuchol...Na jednej strane je veľmi divoký, na strane druhej, keď niečo nedostane chytá nervaky a je schopný zjapať, vrieskať, hádzať vecami....Išli sme predvčerom von. Vravím si to bude zase boj, nemá rád zmeny. Dostal nové topánky a ešte ich ani nevyskúšal a vzala som mu už čiapku, čo stále nosil. Takže dve nové veci. Topanky bol boj chvíľu, manžel ho musel schmatnuť a cez krik a slzy mu ich obul s čiapkou sme si poradili hravo...Manžel si ju dal na hlavu a synovi povedal: Čo má tato? Čiapku. Vezmeš si ju? A dal si ju na hlavu. Zvládli sme to... Vyšli sme von a mame už dve deti, mladšia bude mat za chvíľu 4 mesiace. Chodíme so surodeneckym kočíkom, teraz sme len malú brali v druhom kočiari samu... Syn v poslednom čase vonku nechce chodiť ani behať. Len ruky alebo kočiar. Manžel vravi poď na chvíľu dolu, drobec nie a nie. Vravím pozri Danko, holuby! Šic šic!!!! Hneď sa rozbehol.

    Ahojte 🙂 Chcela by som sa opytat, ci tu je niekto kto mal problem s velmi slabymi cievnymi stenami. Absolvovala som vysetrenie na krv a zrazanlivost, ale vynikajuce vysledky, len mam velmi slabe cievne steny a po porode som mala obrovsky hematom. Mam s tym problem odmalicka. Kupila som si ascorutin len neviem ako dlho ho brat, kedze sa tam pise, ze len tyzden. Zajtra volam dr, aby som sa na to opytala, len ma zaujima ci je tu niekto kto ma alebo mal podobny problem a ako ste to riesilo. Nemyslim si, ze tyzden brania ascorutinu mi tie cievy spevni... Mne sa aj velmi rychlo urobia modriny.