Vianočné medovníčky z našej skupinky.

Pozrime sa trošku inak na medovníčky... než sa pustíme obdivovať tie naše súťažiace.

História výrobkov z medu je taká dlhá, ako dlho poznal človek med, múku a oheň. Med bol jediným sladidlom po dlhé stáročia a pečivo z neho jedinou sladkosťou. Až oveľa neskôr, s rozvojom výroby cukru, ktorý priniesol lacnejšie produkty cukrovinkárov, sa medovníky stali len pečivom Vianoc, Veľkej noci a symbolom každého dobrého jarmoku.

História medovníkov

Podľa historických prameňov má medovnikárstvo ako remeslo korene v Nemecku. Na Slovensku začali vznikať cechy medovnikárov v 14.storočí. Vznikali najmä vo veľkých mestách s výsadami – Bratislava, Bardejov, Prešov, Trnava, neskôr v Banskej Bystrici, Košiciach a Rožňave, pretože v čase vzniku medovnikárstva si sladkosti mohli dovoliť len bohatší. Chudobnejší sa zvykli perníkom obdarovať len na Vianoce. Po čase sa medovníky rozšírili aj na vidiek, predovšetkým prostredníctvom pútí a jarmokov.

Medového pečivo nie je len pochúťkou, ale aj vzácnou potravinou. Je totiž oveľa hodnotnejšie ako pečivo vyrobené z cukru. Je výživnejšie, ľahšie stráviteľné a trvanlivejšie. Najlepšie je uskladňovať ho v plechových krabiciach v suchých a chladných miestnostiach, aby si uchovalo dobrú vôňu aj chuť, krehkosť i vláčnosť.

Medovník verzus perník- čo je čo?

V súčasnosti sú často zamieňané pojmy medovník – perník, medovnikár – pernikár. Nikto nemá celkom jasno v tom, čo ktorý pojem znamená. Hovorí sa, že rozdiel je v pridávanom cukre. Do medovníka vraj ide len med a žiadny cukor. Avšak je známych veľa receptov s názvom medovníčky, do ktorých cukor predsa len ide.

Ďalší rozdiel nám núka pôvod slova perník, ktoré sa k nám pravdepodobne dostalo z češtiny. Je odvodené od slova pepř (čierne korenie). Táto korenina bola súčasťou pôvodnej receptúry peperníku/peprníku. Výroba sa rokmi obmieňala až došlo k dnešnému zloženiu cesta. Perník je taktiež pečivo, do ktorého sú pridané perníkové koreniny, najmä zázvor, škorica, ale aj klinček, kardamon, muškátový oriešok, aníz, či levanduľa.

Rozdiel môže byť aj v tom, že do perníkového cesta sa pridával varený med, do medovníkov zase med surový. Ich pomenovania sa prelínali po stáročia a tak dnes už ťažko zistíme, čo je čo 🙂. Napokon, hlavné je, že či medovník, či perník, na oboch si naše mlstné jazýčky určite pochutia.

Nech sa páči, naše skvelé gazdinky pridali tieto skvosty, za ktoré veľmi pekne ďakujem. Recepty nájdete v našej skupinke pod označením #medovnik http://i.modrykonik.sk/skupina_hera