#tip_pre_predavajuce Takto vyzera klokanka. Zaradujte ju v Bazari medzi Klokanky, nie medzi Babyvaky, nie medzi Ergonomicke nosice, nie medzi Ine nosice.
Vyhľadávanie na koníku (ako na to)
Chceš niečo vedieť? Spýtaj sa na koníku.
Áno, naša koníkovská komunita je pripravená zodpovedať všetky otázky (občas aj tie, na ktoré sa nikto neopýtal), no ak sa rovnaká otázka, najmä v skupinkách opakuje denne x-krát, začne to liezť na nervy. Hlavne keď koník disponuje celkom slušným vyhľadávaním. Stačí len vedieť, ako ho používať (a začať ho používať).
V Blogoch a skupinách sa dá vyhľadávať dvomi spôsobmi:
Hľadanie vo Fóre je takisto jednoduché, vyťukáš hľadaný výraz a si tam (môžeš vyhľadávať aj len v názvoch tém)
Som onkologicka pacientka, po chemoterapii, bez vlasov. Nie je to tajne, len doteraz som o tom nepisala az tak verejne. Teraz musim. Vznikla totiz iniciativa #vystrihajsaslovensko , ktorej cielom je, aby dlhovlasky (a dlhovlasaci) darovali svoje vlasy na parochne pre onkologickych pacientov, ktori ich dostanu zadarmo. Ano, pacienti maju narok na parochnu, ale ta stoji dost vela (kratke umele vlasy, ktore nekricia na sto honov, ze som parochna, stoja okolo 150€, zive ovela viac, pricom doplatok poistovne je ca. 30€). Ja osobne mam radsej satku. No kazdu chvilu sa stretavam na onkologii so zienkami, ktore by radsej peknu parochnu. Mozete im ju dopriat. Staci darovat svoje vlasy. Viac info tu http://vystrihajsaslovensko.sk/ Dakujem vam.
Nespim Zajtra, vlastne dnes, bude zase koktejlparty. Na zdravie!
#tip_pre_predavajuce namiesto krabic a navodov odfodte prosim radsej realny tovar, usetrite si tym zbytocne otazky
Prečítajte si 9 krásnych príbehov o nosení detí tu https://www.modrykonik.sk/blog/ivula7/
Vážené zákazníčky nemenovanej banky - je super, že ste s ich produktom spokojné, ale nenanucujte nám tu účty zadarmo. Je to proti pravidlám stránky
Moja ekocesta
Keď som bola malá, myslela som si, že chrániť životné prostredie znamená neodhadzovať na zem papieriky z cukríkov a netýrať zvieratá. Ako som rástla, začala som mať pocit, že pre životné prostredie treba urobiť viac – priviazať sa ku stromu, ktorý chcú vyrúbať alebo protestovať na šírom mori proti výlovu veľrýb. Keďže som sa na takúto formu neodhodlala, vlastne som kašľala na životné prostredie.
A potom som sa v roku 2006 na modrom koníkovi dočítala o menštruačnom kalíšku. Hneď som si ho objednala a začala používať, aj keď z iných ako ekologických dôvodov. Tie boli len príjemným bočným efektom. Tu v podstate začala moja ekocesta. Pokračovala používaním látkových plienok pre syna a výrobou domácich prostriedkov a kozmetiky z domácich zásob. (Pri písaní tohto článku mi napadlo, že sa mi v roku 2012 podarilo zatiahnuť do projektu Hodina Zeme aj jednu veľkú nemenovanú firmu, keď som navrhla vypnúť reklamný znak a znížiť intenzitu osvetlenia celého podniku).
Ak chceš používať eko veci, máš v podstate 2 možnosti – buď si ich vyrobíš sám / sama doma (navaríš, ušiješ, vymiešaš ...) alebo si ich kúpiš (ak napr. nevieš šiť ako ja). Ja sa snažím hľadať lacné a efektívne metódy, občas niečo kúpim, občas niečo nahradím, nebojím sa experimentovať. Mojim cieľom nie je byť ekologická za každú cenu, ale dopriať môjmu telu a domu to najlepšie, pokiaľ možno z prírody.
Neviem, kde táto cesta skončí, ešte by som chcela veľa zmeniť (snívam o pasívnom dome), no nechávam tomu voľný priebeh a mením veci postupne. Možno nezmením všetko, na niektoré veci som fakt lenivá, na niektoré mám skvelé výhovorky, ale ak sa chceš inšpirovať tým, čo som už u seba zmenila, nech sa páči. Recepty nemusia byť dodržané úplne presne, naopak sa vyžaduje určitý stupeň experimentovania, prispôsobenia si vecí pre seba. Prajem ti skvelú vlastnú ekocestu. Do it yourself.
Podľa mňa je super začať s experimentovaním v rámci domácnosti, nakoľko tu hrozia zhrozené pohľady len od jej členov – ktorí si, mimochodom, čoskoro zvyknú (na rozdiel od kozmetiky, kde experimenty nemusia vždy vyjsť a môže to byť vidno na kilometre, alebo jedla, ktoré zvyčajne nekonzumujeme len doma v súkromí).
Chcem povzbudiť všetky mamičky, aby dojčili čo najdlhšie. Nám sa podarilo 3r 11m a 26d a bol to krásny čas. Pred týždňom sme mliečku dali ahoj.
Ako som zahodila šampón (a použila nožnice)
Všetko sa začalo, ako inak, článkom na internete. Článok sľuboval, že ak si nebudem umývať vlasy bežnými šampónmi, ale sódou bikarbónou a octom, a ak to vydržím dostatočne dlho, budem mať krásne vlasy. Bez lupín. Nebudú sa mastiť. Wau. No nekúp to.
Tak som začala. Po pol roku nopooingu („no poo“ čiže bez šampónu) môžem zodpovedne prehlásiť, že experiment sa vydaril. No nebolo to ľahké.
Začala som týždeň pred letnou dovolenkou. V robote bol kľud a teda som si mohla dovoliť prísť aj s trošku inakšími vlasmi. Lebo prvé dni sú naozaj o výdrži. Nakúpila som sódu bikarbónu (ktorá sa dá použiť aj namiesto prášku do pečiva, prípadne proti páleniu žáhy, keby experiment nevyšiel). Lyžička sódy, rozmiešať s vodou na kašičku, dať do vlasov ku korienkom a dobre premasírovať. Masírovaním sa prekrví pokožka a vlasy budú rýchlejšie rásť. Sóda nepení, takže inak ako vmasírovať ju do hlavy to ani nejde. Na záver opláchnutie octovou vodou. Jednoduché.
Vlasy sú na pocit iné, akoby potiahnuté voskom, na dotyk mastné. Vydržím. Na dovolenke budem aj tak každý deň v vode, ono to vypláva. Ale ocot so sebou nepovlečiem, aj tak mi nesedí.
V článku písali, že treba vydržať 3-6 týždňov, kým bude zmena badateľná. Po 5 týždňoch to takmer vzdám, lebo vlasy sú stále voskové. Nevzdám. Doteraz som neobjavila šampón, po ktorom by som nemala:
Podpisujete deťom ich veci do škôlky?
milé predávajúce, keď niečo rezervujete, tak si inzerát pozastavte - uvidíte ho vy aj záujemca, ostatní ho už vidieť nemusia, ak sa predaj nepodarí, dá sa inzerát znovu spustiť
chodte sa poprechadzat, cerstvy vzduch vam prospeje
Praha (alebo čo si počať s 2,5r dieťaťom v stovežatej a nezblázniť sa)
Boli sme na výlete v Prahe aj s našim 2,5 ročným synom a babkou. Keďže sme predtým už v Prahe boli a všetky dôležité pamiatky poznali, rozhodli sme sa program plne prispôsobiť nášmu synovi. Na internete sme si vyhľadali miesta, kam sa v Prahe chodí s deťmi (vrátane reštaurácií s detským menu), zbalili sme veci (vrátane jednorázoviek Alán, nakoľko sušiť látkovky v dvojizbáku bez bálkona by bolo o hubu) a vyrazili.
NEDEĽA
Poobede vyrážame klimatizovaným autom so zásobou vody, jedla a dvoma plyšákmi. Prvú cikpauzu máme za Brnom na parkovisku s MacDonaldom. Syn by sa rád pohral, ale divná šmykľavka s nepriehľadným vchodom je určená až od 3 rokov a syn našťastie ani nedočiahne, aby vyliezol na prvý schodok. S revom odchádzame k autu, ale mliečko ho ukľudní. Ideme ďalej, snáď si pospí. Po 4,5 hodine cestovania a 300 km sme v cieli, syn ani oko nezažmúril, zato posledných 50 km len mlieko pýtal (vodu nechce). Schody na 4. poschodie ho na chvíľu zamestnajú. Unavení z cesty si dáme krátky výlet na blízku Bielu horu (rozsiahly park), nech sa krpec poriadne prebehne pred spaním. Chyba veliká sa stala, manduca ostala hore a syn sa po 200 m pýta nosiť. Brácho si ho posadí na koníka a vláči ho tak celý večer.
PONDELOK
Dnes má byť chladnejšie a sem-tam pršať, vybavení svetríkmi vyrážame o 10.30 do mesta. Syn kvíli, že ho bolí nožička, takže do manduce ide hneď pred vchodom do baraku. Dúfam, že sa nebude chcieť nosiť celý pobyt. Bude.
Trojdňové lístky na tejto ani najbližších zastávkach nie sú k zohnaniu, vystačíme si aj s jednodňovými. V električke putujú svetre do batohu a ostanú tam celý deň. Cestujeme smer Výstaviště, kde máme v pláne navštíviť Podmorské múzeum (najväčšie akvárium v ČR). Budú tam žraloky, korytnačky, ... Po prvých akváriách syn stráca záujem o rybičky a radšej sa venuje nejakej 5 ročnej slečne s trblietavými teniskami.
Netuším, prečo si niekto myslí, že kozmetika, nátačky, kulmy, epilátory, mobily, ... sú módnym doplnkom.
Látkové plienky
S látkovými plienkami sme začali až keď mal syn takmer 11 mesiacov (9,5kg). Dovtedy som to pokladala za "zbytočné pranie a žehlenie". Aj keď sme začali neskôr, myslím, že sa oplatilo. Vyskúšali sme nasledovné:
Nohavičkové plienky (vyzerajú ako jednorázovky, treba na ne vrchné gaťušky, lebo bez nich premokajú):
Nosenie detí
Deti sa po 9 mesiacoch nosenia v matkinom brušku rodia do sveta, v ktorom pre svoje ďalšie fungovanie potrebujú okrem mlieka a čistej plienky predovšetkým materinskú (a otcovskú) náruč. Nosenie detí je spôsobom, ako pokračovať v tom, čo bolo pred prestrihnutím pupočnej šnúry.
Nosenie je prirodzené.
Nosenie je niekoľko tisícročná tradícia. Kočík je vynálezom pre bohatú vrstvu 19. storočia.
Nosenie zvyšuje u detí pocit bezpečia a preto sú spokojné a menej často plačú. Sú bližšie k rodičovi, ktorý tak môže hneď adekvátne zareagovať na ich potreby. Táto blízkosť zlepšuje vzájomnú komunikáciu, umožňuje dieťatku pohľad na svet z perspektívy rodiča a dáva viac tém na "rozhovory". Vzťah dieťa - nosiaci sa upevňuje.
Nosenie upokojuje. Nosenie "bruško na bruško" masíruje a dieťatko oveľa menej trpí kolikami. Predierajúce sa zúbky bolia menej, keď je nablízku mama, aby poláskala. "A navyše tu cítim mlieko, asi sa prisajem a trošku si cucnem. Mňam."
Šatky, nosítka, látkové plienky a iné "drobnosti", za ktoré vďačím MK
Chcem sa s Vami podeliť o moje skúsenosti s "drobnosťami" z výbavičky pre nášho syna aj pre mňa, ktoré by som, nebyť MK, asi nekúpila
Šatky (kusy dlhočiznej látky, ktoré sa "nezmyselne" omotávajú okolo tela dospelého a dieťatka):
Nosítka: