Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
eveu
12. jan 2018
191 

5.mesiac tehotenstva

17+6tt konečne 5.mesiac tehotenstva. Dni utekali a tak ako manžel aj ja som bola šťastná, že je všetko v poriadku a tešili sme sa na ďalšiu poradňu a samozrejme 3D ultrazvuk.

Bábo v brušku už o sebe dávalo vedieť každý deň aj keď som si nebola na začiatku istá či cítim správne alebo nie :D. Každá budúca mamina tieto prvé pohyby opisuje inak. A keďže ja som prvorodička, nemala som ani tušenie čo mám očakávať.

Takže ako by som tieto pohyby opísala ja? No tak asi ako jemné narážanie alebo ťukanie v brušku. Veľa budúcich mamičiek hovorí o bublinkách v brušku, ja som však toto bublinkovanie necítila 🙂.

A keď som si už bola istá, že naozaj cítim bábo tak som bola veľmi preveľmi šťastná, je to naozaj krásny pocit, keď vám to malinké stvorenie vedome alebo nevedome dáva o sebe vedieť.

Od teraz som tomu venovala pozornosť každý deň. A často som iba ležala, dívala sa na bruško, občas ho hladila a užívala si tento zázrak prírody.

Niekedy to skúšal aj manžel, ale vtedy sa bábo schovalo a hralo sa na schovávačku :D a keď dal ruku preč znova sa začalo vrtieť.

No tento povedzme neúspech manžela neodradil a skúšal každý deň. Až raz sa bábo rozhodlo, že dobre teda no tak ja sa ti ukážem :D od tej chvíle už bolo jedno či som mala na brušku ruku ja, manžel alebo ani jeden z nás bábo sa nám prestalo hrať na schovávačku.

Ale boli aj dni keď som ho celý deň necítila, tak ako každá budúca mamička aj som sa vtedy trochu zľakla. A tak som začala hľadať čo robiť aby som ho ucítila.

Niekde som vyčítala, že je treba si ľahnúť na chrbát a 3x sa z hlboka nadýchnuť do bruška. Povedala som si, že to teda skúsim. A ono to fungovalo :D.

Všetko bolo v poriadku až do obedia pár dni pred poradňou.

Niekedy okolo obeda ma začalo bolieť podbruško, ako keby som mala každú chvíľu dostať menštruáciu. Hneď so si ľahla a dúfala, že to prejde. Manžel mi priniesol večeru, spravil mi čaj a staral sa o mňa ako vedel. No na bolestiach sa nič nemenilo, stále trvali a občas boli trošku silnejšie. Každá návšteve wc bola pre mňa utrpením, pretože som sa bála toho, čo uvidím na toaletnom papiery.

Ani jeden z nás netušil čo robiť. Ísť na pohotovosť? Neísť na pohotovosť? Prejde to? Neprejde to? 

Ja som nejako zaspala. Presne o polnoci som sa zobudila na bolesti. Stále so strachom som šla na wc, rozhodnutá, že pôjdeme na pohotovosť.

Po wc som si ešte na chvíľu ľahla a v tej chvíli zrazu všetko prešlo, žiadne bolesti, ťahanie, nič. A hneď som ucítila aj bábo.

Manžel sa zobudil a opýtal sa ma ako mi je, povedala som, že dobre. Od tohoto večera, vždy keď večer vstávam na wc, sa zobudí aj manžel a opýta sa ma či je všetko v poriadku.

Asi si viete predstaviť ako som sa ukľudnila a znovu ani neviem ako zasapala.

Ako to celé pokračovalo a čo nám ukázalo 3D v ďalšom článku 🙂