Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
eveu
20. feb 2018
78 

6.meisac tehotenstva

22+2tt a 6. mesiac sa nám začal práve v období Vianoc a Nového roku 🙂 .

V tomto mesiaci ma čakala aj ďalšia poradňa. A keďže bolo to vianočné obdobie, tak dni utekali veľmi rýchlo a ja ani neviem ako, a už som sedela v čkárni na ďalšiu poradňu :D .

Zo sebou som už mala aj výsledky z  3D sona. U sestričky ma znova čakalo pravidelné meranie tlaku, váženie a kontrola moču. Ručička na váhe ukazovala +2kg a aj všetko ostatné bolo v poriadku 🙂 .

Lekárka mi tentokrát sono nerobila. Skontrolovala výsledky z 3D sona, skontrolovala ma od spodu, zmerala bruško a popočúvali sme srdiečko malej princeznej 🙂.

Všetko bolo ako tak v poriadku, iba som bola stále dosť tvrdá/tuhá ako pri poslednej kontrola a občas ma ešte aj pobolievalo a tvrdlo podbruško, tak mi lekárka znova predpísala magnosolv a prikázala mi kúpiť si ešte magnezium po jednej tablete ráno a večer. A že ak to bude lepšie tak dávku znížiť. Pred odchodom ma ešte poslala, na interné oddelenie, nech sa objednám u nich na kontrolu a na glukózový test :( . 

Ďalšia poradňa ma čakala o mesiac.

Poviem úprimne celkom som sa toho testu bála. Keďže mi sladkosti na prázdny žalúdok nerobia dobre.

No ale nevadí. Na test a kontrolu ma sestrička objednala hneď ďalší týždeň.

Tak a bol tu ten deň na test. Najskôr mi sestrička zobrala krv zo žili do skúmavky a potom ešte z prsta, do takej maličkej skúmavky. Potom som vypila tú naozaj veľmi sladkú vodu. O hodinu som sa mala vrátiť. Jesť som nesmela, ale našťastie som mohla piť aspoň vodu. V priebehu tej hodiny mi naozaj prišlo tak nejak nevoľno. Nebolo mi zle ale skôr taká slabosť.

Po hodine, som sa vrátila do ambulancie, kde mi znova zobrala sestrička krv z iného prsta a to isté sa opakovala poďalšej hodine. Po odobrati z posledného prsta, mi sestrička vravela, že sa môžem ísť konečne najesť a potom sa vrátiť na vyšetrenie. 

Vyšetrenie prebehlo naozaj veľmi rýchlo. A teda lekárka nebola veľmi milá, no ale tak čo už každý máme nejakú povahu.

Takže najskôr som sa zvážila a sestrička mi spravila EKG. Všetko bolo v poriadku, dokonca mi sestrička aj povedala, že som ani veľa nepribrala, ale že tak akurát. No a potom prišla doktorka.

Najskôr sa na mňa vyziapala, že som stráááášne veľa pribrala ( pre objasnenie vtedy som mala + cca 7 až 8kg ) a že mám určite už cukrovku. Potom som dostala krik za to, že nemám zopnuté vlasy a ona me nemôže poriadne popočúvať :-O .

Pred odchodom mi povedala, že o výsledky nemám volať, ale mám počkať až budem mať poradňu. Ak budú v poriadku budú u mojej gynekologičky ak nebudú v poriadku tak sú výsledky u nich a po poradni mám prísť.

Takže z interného som odchádzala nahnevaná a taká nejaká rozcítená zároveň. 

Keď sme sa o tom zhovárali s manželom, tak iba nechápavo krútil hlavou ako sa môže jedna lekárka takto k pacientom chovať...

Zvyšné dni a týždne 6. mesiaca boli pokojné a kľudné. Moje tvrdnutie a bolesti bruška sa zlepšovali a tak som postupne začala znižovať dávku magnézia.

Čo sa ale zvyšovalo, bola moja únava. Takmer každý deň som začínala byť veľmi unavená, točievala sa mi hlava, mala som pocit stlačeného hrudníka a búšilo mi srdce. Najskôr som to nejak neriešila, ale ako sa blížila ďalšia poradňa, tak sa to stále stupňovalo, takže som sa rozhodla o tom povedať lekárke.

Ale o tomto až v našom 7.mesiaci tehotenstva 🙂