Kusok zo zaujimaveho clanku o tom, ako si cca overit ci sa jedna o hoax alebo nie:

Fakty

Je článok/text/informácia založená na faktoch? Seriózny článok má autora, vychádza z dohľadateľných zdrojov a konfrontuje viaceré názory. Keby ste chceli, informácie si teda ľahko overíte.

Autor

Kto ten text/článok/výrok napísal? Spoľahlivý autor sa dá vyhľadať a následne zistiť, či je nestranný, odlišuje názory od spravodajstva a či sa dostatočne vyzná v oblasti, o ktorej píše.

Nálepky

Manipulatívne články zvyknú podsúvať už „hotové“ názory. Často to robia skryto, cez negatívne nálepky. V textoch sa stretávame so stereotypmi, predsudkami, ohováraním či dehumanizáciou. Autor alebo web môže používať veľa prívlastkov, aby vo vás vyvolal odpor voči niektorým jednotlivcom alebo skupinám.

Titulky

Mnoho ľudí si článok ani neprečíta a stačí im samotný nadpis, čo vedia aj tvorcovia dezinformácií. Preto sa snažia titulok formulovať tak, aby bol čo najviac šokujúci a zaujímavý. Výkričniky či veľké písmená, do titulku napíšu niečo zaujímavé, no zvyčajne to s obsahom nemá nič spoločné, alebo je to vytrhnuté z kontextu. Treba si teda prečítať obsah predtým, než zdieľame pútavú informáciu z titulku.

Obrazová manipulácia

Snaží sa dokresľovať realitu, ktorá nie je pravdivá. Ide o úpravu fotografií, ktoré už boli vyhotovené - napríklad nedávny prípad fotografie Zuzany Čaputovej zo stretnutia s prezidentom Milošom Zemanom. Často sa tiež prikladajú staré fotografie k novému textu. Pôvod obrázkov sa dá zistiť napríklad cez Google Images. Táto funkcia ukáže články, pri ktorých už bola uverejnená daná fotografia.

Manipulovať sa dá aj s videami. Tzv. deepfake videá budú v budúcnosti čoraz rozšírenejšie a bude čoraz ťažšie odhaliť, či je video pôvodné alebo zmanipulované. Na sociálnych sieťach už teraz nájdete profily s upravenými zábavnými videami svetových lídrov (napr. Putin na sociálnej sieti TikTok), ktoré sú na prvý pohľad nerozoznateľné od reality.

Mozog

Pre mozog je typické, že je lenivý a má rád systém, čo znamená, že rád hľadá súvislosti, kde nemusia byť. Máme tendenciu vyhľadávať také informácie, ktoré potvrdzujú, čo sme si už predtým mysleli. Máme tiež tendenciu veriť tomu, s čím sme sa stretli ako s prvým. Preto je potrebné kriticky uvažovať aj o vlastných názoroch a presvedčeniach.

Argument

V dezinformačných obsahoch a internetových diskusiách sa často stretávame s chabými argumentmi. Ak niekto argumentuje tým, že „to hovoria všetci“, je to „jeho názor“, alebo sa snaží apelovať na tvoje emócie, ide o tzv. argumentačné zlyhania. Takýmto argumentom často chýba logika a sú skôr založené na emóciách a názoroch ako na faktoch.

Strach

Ľudia sa často rozhodujú na základe emocií, či už hnevu alebo strachu. Dôležité je preto prečítať si článok, a ak vo vás vyvolá negatívne emócie, riaďte sa zásadou "nádych, výdych". Dajte si od článku pauzu, overte si ho a neskôr sa rozhodnite, či ho chcete naozaj zdieľať.

Variabilita zdrojov na internete je kľúčová. Treba kombinovať rôzne zdroje informácíí a dohľadať si o danej téme čo najviac. Pomôcť vám v tom môžu aj stránky ako Hoaxy a podvody - Polícia SR, Hoax.sk, Konspiratori.sk, Demagog.sk, Pouzimerozum.sk či Argumentuj.sk, ktoré sa venujú vyvracaniu hoaxov a dezinformácií.