Ďakujem, že si si vybrala mňa

Ďakujem ti, že ma objímaš, keď mi je smutno. Že ma učíš trpezlivosti, keď si chceš donekonečna čítať tú istú knižku, ale aj za to, že čakáš dokým sa zobudím. Obvykle síce tak že mi beháš po bruchu a kričíš mama!

Ďakujem, že môžem byť tvojou mamou, že zvládaš moje PMS aj nervózne dni. Viem, že to so mnou nemáš ľahké. Lebo niekedy kričím a som nervózna. Lebo sa občas s tatom hádam. Často iba ja. Lebo musíš čakať, dokým vypijem tu svoju otravnú kávu. Lebo niekedy sa s tebou šalím a naháňam a inokedy nechcem. Lebo chodím aj do práce a často držím mobil v ruke miesto teba na rukách.

Ďakujem ti, že ma potrebuješ pri zaspávaní. Aj keď je to niekedy zdĺhavé a bolí ma, ako ma ťaháš za ofinu, ale viem, že ma chceš mať pri sebe. Prepáč mi, že netrpezlivo vyčkávam na tvoju prvú vetu (ideálne: ,,maminka, ľúbim ťa” ) tak ako som ťa stále otravovala chodením, ťapkaním či rozprávaním. Ale keď si pred dvoma mesiacmi povedala na moje: ľúbim ťa, svoje : aj ja. Bola som tá najšťastnejšia mama na svete a stále ňou som. Ďakujem že si si vybrala mňa a práve ja môžem byt tvojou mamou. Lebo zo mňa vychovávaš lepšieho človeka.

PS:

Hejtovať sa dá vždy (väčšinou dospelých) ale ty máš narodky. A ja nemôžem uveriť, kedy sa to celé udialo, že už nie si bábätko.. A este k tomu som ti tie narodky pokazila. Som chorá a ty odomňa. A tuším, že za to nik nemôže, no i tak ma mrzí, že oslava ostala iba na nás troch. Ľúbim ta Hanka!