Čo je HipSeat
Nosič, alebo držiak hipseat je veľmi obľúbenú pomôcku na nosenie detí hlavne v zahraničí, u nás sa tento trend pomaly rozbieha. Je to veľmi praktická pomôcka, ktorú každá mamička ocení.

Ak by sme názov chceli doslovne preložiť volá sa to ,,sedák na pás”. Odbremení chrbát rodiča a dieťa sedí pohodlne a bezpečne, rukou ho samozrejme pridržiavate, avšak druhú ruku máte voľnú. Tiež existujú hipseat varianty s odopínateľnými popruhmi – slúži ako klasický nosič, alebo ak chcete odzipsujete popruhy a zostane vám samostatný sedák.
Hipseat bol úspešne testovaný na British Standard Inštitúte a je schválený a odporučaný poprednými chiropraktimi a fyzioterapeutmi. Teda môžme povedať že je to tzv. zdravé nosenie detí.

Sedák si odopnete a prizipsujete popruhy podľa potreby. Plne nahradí kočiarik pri cestovaní, pri nákupoch, krátkych vychádzkach (pri dlhšom nosení je pohodlnejšie používať hipseat s popruhmi) a tiež je veľmi dobre využiteľný pri návšteve ťažšie dostupných miest – množstvo schodov, prekážok, zlý terén a pod.

Je vhodný pre dieťatko, ktoré dokáže samo sedieť, aby sa babätku sedením nedeformoval chrbátik (cca.od 6 mesiaca). Maximálna nosnosť je 20kg.

Materiály a veľkosti sedáku sú rôzne podľa výrobcu.

Všetky mamičky mi určite daju za pravdu, že s tehotenstvom prichádzajú aj bolesti chrbtice. Už počas tehotenstva som mávala bolesti kĺbov a krížov. Tesne pred pôrodom som si nevedela nájsť nikdy tú správnu polohu na spanie, boky som mala úplne strpnuté od ležania na bokoch. Vždy som to brala ako úplne ,,normálne", cvičila som a očakávala deň pôrodu. Keď som konečne šťastne priviedla malého na svet, na moje sklamanie bolesti ani náhodou neprestali ba priam naopak, kojenie a kolísanie, prebdené noci to všetko situáciu zhoršovalo. Kedže malému chutilo, začal aj rýchlo priberať, cítila som, že takto to ďalej nepôjde. Jedného dňa mi známa dala do pozornosti hipseat. Pozrela som na obrázok a vedela som, že je to ono - takéto niečo potrebujem.

Jednoduchá, ale prevratná vec v nosení mi pomáha každý deň od rána do večera.

V tomto krátkom článku vám chcem čo najvernejšie ilustrovať pravidivosť môjho tvrdenia.

Ráno často nakupujem pečivko v potravinách v paneláku, kde sa žiaľ s kočiarom nevmestím a tak si nasadím sedáčik,na neho položím malého a veselo si vykračujem do obchodíku. Kedže v potravinách potrebujem držať košík a nakladať doň, častejšie používam variant sedáčika s popruhami, malý si sedí a ja mám obe ruky voľné k manipulácii.

Po výborných raňajkách sa s malým vyberieme na doobedňajšiu prechádzku na lúku pred panelákom. Malý sa práve učí chodiť a tráva je ideálne miesto na mäkké pristátie. Kočiarik opäť musím nechať doma, pretože je to terén nie veľmi vhodný pre náš mestský kočiar. Tak si opäť nasadím sedáčik a ideme vonku. Po piatich minútach chodenia je malý unavený, pýta sa na ruky a tak ideme hore na ruky, avšak po desiatich sekundách sedenia, keď sa malý akurát nadýchne, ťahá sa dole. Tento zdvíhací cyklus sa opakuje najmenej 10 krát počas našej vychádzky. Po prechádzke spinkáme.

Poobede sa však vyberieme vonku druhý krát na nejaký výletík do mesta s kočiarikom. Malému sa však v kočiariku často prestane páčiť a chce ísť von. Preto mám sedáčik počas prechádzky s kočiarikom pripnutý na páse a zdvíhací cyklus môže pokračovať. Kočiarik odparkujeme a ideme spoznávať stromčeky a kvietočky. Hore, dole, hore, dole, kočiark - prejdeme 50 metrov, stojíme - ideme von s kočiarika - hore, dole, hore, dole, kočiarik - prejdeme 200 metrov......atď.

Nechcem sa veľmi rozpisovať, preto ukončím tento článok práve tu -  na mieste, kde chcem povedať len jedno, ak si chcete aspoň trochu uľahčiť nosenie detí na rukách vyskúšajte hipseat a uvidíte aký je to pomocník. U lekára v tesnej čakárni, na pošte, v obchodíku, na prechádzke okolo paneláku, alebo doma, keď je dieťa zvedavé..........

Anna