Z denníka frustrovanej matky - Cesta k lekárovi
A tak si ideš s potomkom k lekárovi. A že silno ľúbiš pondelkové kolóny, tak si rovno vyberieš termín o 9tej v Bratislave. Keďže už dva roky nepracuješ, aspoň si zagundžuješ v zástupe aut ako ti pracujúci. Super pocit.
Dostať dieťa do auta bolo asi také ľahké, ako obuť si lodičku na froté ponožku. Zoberieš dieťa na ruky a vyskillovanými manévrami schmatneš zvyšnými končatinami svoju bundu, tašku, fľašku, obedár, kľúče. Víťazoslávne sa vytrepeš von. Zatváranie dverí si nedomyslela, ale máš lakeť a neváhaš ho použiť. Zabuchneš! A polka veci ti v tom spadne na zem. Dieťa sa udržalo, chvalabohu.
Obedár sa rozpleskol. Čerstvo prebudený pes to poňal ako pozvánku k raňajkám. Snaží sa ňufákom otvoriť časť s makovkou. Položíš dieťa a bojuješ o makovku. Medzitým sa dieťa snaží dostať k susedovcom. Schmatneš obedár aj dieťa a v tom si uvedomíš, že dieťa má papuče. Utekáš naspäť obuť topánky. Dieťa sa na tejto estráde baví a ty si už prepotila sveter. Naložíš seba aj dieťa do auta. Zapneš CD a šťastne si spievaš Sedí mucha na stene. Vďakabohu za takéto songy!
Odporúčame
@ink som sa riadne zasmiala 😁
Začni písať komentár...
Bývali sme na 3. poschodí bez výťahu, kočíkáreň na 1, poschodí, čiže ďalšie schody. Vytrepeš sa z domu po hodinových tanečkoch okolo pančušiek, obliekania, dieťa sa ti poserká práve vo dverách pri odchode, čo už, schytali to pančušky, musíš dať iné. Zaváhaš, čo si oblečieš, či tie gate, čo sú ešte mokré na šnúre, alebo tie, čo sú blízko teba, len schytali trocha grcky..ale však kto sa na teba bude pozerať, a prečo práve na spodnú nohavicu. Vezmeš prebalovačku, vezmeš dieťa, dotrepeš sa do kočíkárne, dotrepeš sa na prízemie, dôjde ti, že si zabudla dieťaťu donieš do kočíka aj deku. Nevadí, keď bude zima, vyzlečieš si sveter, pod ktorým máš len kojacu podprdu, to dáš, len nech už ten špunt zaspí. Alebo to už nejak teda vymyslíš.."len nech už spí" je tvoja mantra pri 40 sekundovom vetrišku, ktoré ti ošľahalo líca až do temena.. nie, nedám si dole sveter, nie, neidem tú štreku zasa hore po dečku, na dnes kočíkovanie stačilo...