"Nɪᴇᴢ̌ᴇ ᴛᴀᴍ ʙᴜᴅᴇš ᴢᴀsᴇ ᴘʟᴀᴋᴀᴛ̌, ᴍᴀᴍᴀ." 🤦‍♀️

A za tým oči trikrát pretočené ako to len predpubertálna školáčka vie.

▫️

"No počkať! Som tvoja mama, takže je moje výsostné právo slziť počas programu aj po ňom," obhajujem svoje základné materské právo. 

▫️

No ale nech tam teda "netrapoším" (ako mi bolo opakovane povedané), hodila som si na oči riasenku aj linku. Celkom slušná motivácia, ak človek nechce zo školy odísť ako panda 😎 

Aj ty občas spomínaš si

na tie zlaté detské časy?

Všetko bolo celkom iné. 

Nie, mamuty nelovíme

už nejakú dlhšiu dobu.

Naše deti chytia mdlobu

Tak už máme ďalšiu fázu -

za všetko sa hnevá zrazu.

Slovná zásoba je malá. 

Najavo však jasne dáva,

že kompromis nepostačí. 

Nepovolíš? Hneď sa zháči.

Vraví: "Nie som týraná.

Len mám muža pijana."

Keď je triezvy, vie byť zlatý. 

Iba zopárkrát ju zmlátil.

Je fakt sexy, veľký macho.

Úcta, láska? A to na čo.

Sťa detský bozk na líca

vrúcna si ty, Štiavnica.

V tebe mladé srdcia kričia 

slávne rýmy Sládkoviča.

V tých sa láska spomína.

Láska zvaná Marína.

Nepýtaj sa, prosím, ženy,

kedy deti rodiť mieni.

Radšej kusni do jazyka.

Možno doma tajne vzlyká,

lebo osud nepraje.

Možno nemá záujem.

V spoločnosti živá téma:

aká má byť matka, žena.

Svet dosť od nej očakáva -

má byť matka, žena, dáma?

Ideálne všetko v kope.

Ak nie, na čelo si klope.

Áno, zvýšila som hlas.

Áno, nebolo to raz.

▫️

Či sa za to cítim vinná?

Áno, dieťa predsa vníma.

Nie, nekričím doma non-stop.

"Vlasy, nechty upravené,

tak sa predsa patrí žene.

Muž nebude hľadať druhú.

Jak holúbky žiť si budú."

▫️

"Ale kdeže, taká hanba! 

Človek, nemusíš byť spupný.

História vie byť iná.

Vojna, zbrane budú bludmi,

ak zvíťazí človečina.

Človekom môžeš by stále -

srdce bije v tvojej hrudi.

Koniec kolík! Šampus kúpim!

Počkať, nie - idú zuby.

Sliny všade, ruka v puse.

Dieťa plače v jednom kuse.

Ani kočík, ani nosič -

tu zaberá iba rodič.

Deti v škôlke: "Hurá, zima!"

Matka doma:  "Porazí ma!"

Náladu jej totiž zmrazí

hneď spomienka na zápasy

s jedincom, čo dal si plán

bojkotovať overal.

V časoch nie tak veľmi dávnych

o sestričke iba snila.

Šok, čo prišiel je tak zjavný,

že by ho len ťažko skryla.

Má to zrazu trošku ťažšie,

žiarlivosť ňou sem-tam kmáše.

Tak už zase prišlo to -

kocúr zožral rizoto,

čo si dieťa dalo bokom,

vraj je plné, doje potom.

"Toto nie je v poriadku!"

volá dieťa na matku,

Už to budú takmer dva roky, čo som sa tu na Koníkovi s vami podelila o svoje pocity v básničke Vojna matiek. Takže som o dva roky staršia, ale zároveň šťastnejšia - veď mám Zojku! 🙂 Túto básničku spolu s ďalšími nájdete v mojej úplne prvej knihe s názvom (Z)matky Zmätky, ktorá sa teraz dá pred-objednať za uvádzaciu cenu na stránke Startlab v kategórii Literatúra. Ak táto kniha zlepší náladu čo i len jednej mamine; ak si niektorá z mám vďaka nej uvedomí, že sme na tom s materskou nedokonalosťou a zmätkami rovnako – misia bude úspešne splnená. 

Vojna matiek

Hneď ako sa staneš matkou,
riešia matiek tábory,
či máš dieťa nosiť šatkou,
že mu chrbát znetvoríš.

Keď ho kojíš, prsia tasíš,
hneď je z teba bio-matka.
Formulu do vody prášiš?
Si lenivá mater skrátka.

Keď ho hojdáš v náručí,
rozmaznávaš spratka.
Keď v postieľke zamraučí,
hneď si tyran-matka.

Nedáš cumeľ počas spánku?
Nedopraješ mu, čo treba.
Pre zmenu mu ničíš sánku,
keď ho drví ako chleba.

Ak nemusis, nechod nikam. 

Ved aj teba sa to tyka!

Vyjdi len ak vazne treba,

mlieko, lieky, ci kus chleba.

Miesto zlata nech ti uska

zdobi gumka tvojho ruska.

Prezivas matersku krizu,

a tak doverujes kvizu,

ktory celkom dobre pozna,

ci si ako matka hrozna.

Po otazkach prezradi ti,

ake mame matiek tipy.

Po zimnych bojoch s overalom

nevies sa uz jari dockat.

K radosti ti chyba malo -

detska jarna topanocka.

Lenze tvoja dcera mila,

samozrejme podedila

Nikto iny, iba ty

posuvas mi limity.

Samu seba nespoznavam,

odkedy som tvoja mama.

Tehotenske hormony,

boli iba predzvest

“Je to chlapcek ci snad dievca?

Naco tolko tajnosti?!

Nenechaj sa viac presviedcat!

Meno? Sup sem rychlo s nim.”

“A to vazne, ci len vtip?

Take meno neda nik!

“Ty si ale hanbliva!

Doma taka nebyva?

Ci sa tolko bojis ludi

alebo ta hadam nudim?”

Prave vysla z jaskyne,

tak visi na mamine.

Co si zacnes v stredu vecer?

Tak si sama sebe recies.

Dieta naslo odpoved

a cini sa veru hned.

Zrazu place narieka,

ukazuje, nevies kam.

“To je ale krasny chlapcek!”

Vdaka. Dievca. “Joj, prepacte!

Nevidim jej nausnicky -

srdiecka ci podkovicky."

“Aj ciapku ma bordovu.”

Prezera ju odznovu.

Z dcery je uz knihomol.

Knihy vsade navokol.

Minule som na to prisla,

ze aj v nich je skryty vyznam.

Zamyslela si sa predtym,

co v nich najdu nase deti?

Na vychadzke s dietatom

vyhybas sa pohladom.

Ze vraj trpis nocou, dnom

Tourettovym syndromom.

Medzi recou s mamickami

merkujes si vsetky strany.

Citis sa byt trosku vinna,

ze neslavis Valentina.

Ze na rozdiel od vsetkych

nemas ziadne namietky,

ked pred muzom nestojis

v srdieckovom postroji.

Od rana si s mopom v ruke,

lebo jogurt po zaruke

pleskol rovno na podlahu.

Poriadok je razom v tahu.

Ked sa zase dlazka leskne

tusis sama celkom presne,

Tu mi znama spomina,

ze vraj nie je novina,

ze jestvuje disciplina

“Porovnaj si dceru, syna!”

Zacina to porodom:

ako rychlo vysiel von.