Z denníka frustrovanej matky - Káva

Cely vesmír sa spojil, aby si si nemohla vychutnať to vytúžené cappuccino s teplučkou našľahanou penou po tom, čo si sa vláčila v horúčave po meste 2 hodiny, aby tvoje dieťa spalo 20 minút.

Zomelieš kávu, napeníš mlieko. Si hrdá, lebo si to napenila ako pán barista. Dáš páku do espressa a tešíš sa. V tom ti páku vyrazí von, pretože si ju zle dotiahla pri tom, ako si vyzývala svojho potomka, aby nevykladal 500x tie hrnce zo skriniek.

Kávový prach je všade. Linka, zem, tvoje nohy. Potomkovi je to vtipne. Rýchlo spratuješ, aby si mohla dokonať dielo a pena nespadla. Vypadne ti odpadkový kos z rúk. Dvojitý bordel! Potomok rozobral pokrievku z hrnca. Naháňaš ho, aby ti vrátil úchytku aj skrutku. Nechceš, aby ju predsa zjedol. Potom sa snažíš preliezť horu hrncov, umiestniť ich po 501x tam, kam patria. Potomok medzitým vyhádže tvoje veci z krabice z prace - spinky, fixky a tak...Rýchlo to vytrepeš hore na skriňu mimo dosah - tu krabicu, nie dieťa. Sadneš si ku káve. Pena ešte celkom neklesla, srdce ti plesa. Príde potomok, ťahá ta za ruku do pracovne, chce si kresliť. Posadíš si ho na kolena. Vezmeš si kávu do rúk a cítiš tu arómu. Áno, pokakala sa! Utekáš prebaliť. Cez to všetko máš stále chuť na tu poondiatu kávu. Utekáš po ňu. Pena klesla. F*ck it. Vesmír mi nepraje.