Maminky , kde nakupujete radi oblečko a obuv pre chalanov ?
-značka ....
-ďakujem veľmi pekne za tip a koment ... 🙂 IKa
Modlitba za dieťa - Milan Rúfus
Pár krásnych jarí nám pred očami klíčia.
Kým ľudský údel zložia do hlávky.
Nechodia – bežia,
nehovoria – len kričia.
A vybuchujú – živé prskavky.
Detičky ľudí, škovránky v Božom poli.
Čože to pijú z Jeho stupaje?
Že pod ich košieľkou
čo bolí, dvakrát bolí,
no radosť trikrát mocná je.
Počuješ v noci hrmot ťažkých vlakov
do Osudu, čo všade nájde ťa.
Oželieš všetko –
vzduch, vodu, zver i vtákov.
No pomodlíš sa vrúcne za dieťa.
Tak dlho si ho na ramenách nosil,
až sám si ostal v jeho náručí.
A ak si dávno Boha nepoprosil,
aj modliť sa
ťa ono naučí.
PS: moja oblubena 💓
Čo deťom k šťastiu treba
Čo všetko deťom k šťastiu treba?
Slnko a modrý kúsok neba,
piesok a v izbe s hračkami
dva veľké bozky od mamy.
Čo všetko deťom k šťastiu stačí?
Hrozienko sladké na koláči
a denne jedna hodinka
v náručí svojho ocinka.
Čo sa dnes deťom najviac ráta?
Mať otca ako kamaráta,
maminu dlaň a popritom
mať vždycky lásky plný dom.
autor : Alojz Čobej
PS: nezabudajme ... DETI SU MALE LEN RAZ !
Bol som vychovaný, tak, aby som dokázal rešpektovať iných.
Nebýval som trestaný keď som niečo nechápal.
Naučil som sa zaklopať, než otvorím dvere.
Pri vstupe do miestnosti som sa naučil pozdraviť.
Keď niečo chcem, tak poprosím.
Keď to dostanem, tak poďakujem.
Prejavujem úctu voči starším.
Ak má niekto potrebu povedať „áno pane", alebo „nie pane", tak im v tom nebránim.
Som naučený pomáhať iným, keď ma potrebujú.
Bez problémov podržím iným dvere, aby cez ne prešli.
Nemám problém povedať „prepáč, musím prejsť “, keď to naozaj potrebujem.
Milujem ľudí za to, kto sú, nie preto, čo môžem od nich získať.
Ale čo je najdôležitejšie, bol som vychovaný tak, aby som zaobchádzal s ľuďmi presne tak, ako by som chcel, aby so mnou zaobchádzali iní.
A to sa nazýva rešpekt .... Richard Gere
...na všetko človek príde časom..čo stratil.....čo získal....čo ho posilnilo....a kto pri ňom skutočne stojí...kto hral len prázdnu hru ...že jazvy na duši a srdci nie sú slabosťou, ale odrazom toho, že nám niekedy na niečom veľmi záležalo... že skutoční priatelia sa nemenia zo dňa na deň...a že možno jediné východisko, ako sa zbaviť bolesti je odísť, aby bol človek šťastný niekde inde..
Jedného dňa vyrastieš, odídeš odo mňa preč, už sa nebudeš chcieť viac štekliť, už nikdy nebudeš chcieť spať so mnou v posteli...
Budeš sa sám obliekať, nebudeš sa chcieť držať za ruku, aby si urobil krok, nepobežíš viac ku mne so slzami v očiach zo strachu z tmy, nebudeš ma viac hľadať svojimi očami v dave...
Budeš sa čudovať, prečo ti volám desaťkrát za deň, budeš sa čudovať, prečo sa ťa snažím nájsť v dave, budeš sa čudovať, prečo ti chcem zapnúť gombík na košeli, budeš sa čudovať, prečo ťa chcem držať za ruku...
A občas ma budeš nenávidieť, keď zavriem dvere pred tebou, budeš sa čudovať, prečo som tvoja matka a nie niekto iný...
Budem cítiť, ako umieram vo svojom vnútri, ale napriek tomu, s mojím srdcom naplneným slzami opäť zaklopem na tvoje dvere, pretože matka sa vždy vráti k svojmu dieťaťu.
Aby si vedel, láska moja, za tým všetkým je len jedna istota a tou je moja láska k tebe.
Budem mať vždy odpovede na všetky tvoje otázky, budem svetlom v tvojich najtemnejších chvíľach, budem vždy tvoja mama a ty navždy budeš moje dieťa .... Bela Metolli










































