Vpravo vedľa nej sú tie stodoly a kúsek za nimi za takým skaliskom som vyšiel hore na stupák k hlavnému vrcholu. Nedajte sa pomýliť, je tam väčšia skala na kopci, takže som chvíľu myslel že vrchol je také nič! Našťastie som išiel ďalej. Do jaskyne musíte ísť úplne vľavo k päte vrchu. Tam uvidíte parádny výhľad, ak budete mať šťastie ako ja. Tá fotografia je však z druhého neúspešného pokusu o nájdenie jaskyne. Prvý som išiel z druhej strany po pasienkoch skoro na jar. Prišiel som až po ten potok označený modrou čiarou. Tak 2 metre široký a asi 10 cm hlboký. Autá to normálne brodia, ale ja som bol v turistických teniskách. Po strome som sa neodvážil, skákať nemôžem pre chrbticu. Bolo riadne zima, možno 12 -15°C vzduch a voda ľadovo studená. Kopec som videl, no musel som sa vrátiť. V takej zime dať dole ponožky a prebrodiť takú vodu sa ani mne nechcelo. Bolo to niekedy vo februári. Asi 1.3.2026 som išiel okolo toho posedu a zamieril správne k tej chatke a ostatným budovám. Urobil som jednu zásadnú chybu a to že som nevošiel do hory, len z vonku hľadal nejaký chodníček k jaskyni. Tento som nezbadal a tak som došiel skoro až po priesek pre vysoké napätie a keďže som trochu lenivý a nechcelo sa mi vracať po šikomom brehu potoka, tak som si našiel vhodné miesto, vyzul tenisky a ponožky a ten potôčik prebrodil. Potom som bosí vyšiel asi 15 metrov na kopček, vystavil nohy slnku a len tak rukami ich dobre poutieral. Obul sa a išiel domov. Cestu poznám dobre.
Vpravo vedľa nej sú tie stodoly a kúsek za nimi za takým skaliskom som vyšiel hore na stupák k hlavnému vrcholu. Nedajte sa pomýliť, je tam väčšia skala na kopci, takže som chvíľu myslel že vrchol je také nič! Našťastie som išiel ďalej. Do jaskyne musíte ísť úplne vľavo k päte vrchu. Tam uvidíte parádny výhľad, ak budete mať šťastie ako ja. Tá fotografia je však z druhého neúspešného pokusu o nájdenie jaskyne. Prvý som išiel z druhej strany po pasienkoch skoro na jar. Prišiel som až po ten potok označený modrou čiarou. Tak 2 metre široký a asi 10 cm hlboký. Autá to normálne brodia, ale ja som bol v turistických teniskách. Po strome som sa neodvážil, skákať nemôžem pre chrbticu. Bolo riadne zima, možno 12 -15°C vzduch a voda ľadovo studená. Kopec som videl, no musel som sa vrátiť. V takej zime dať dole ponožky a prebrodiť takú vodu sa ani mne nechcelo. Bolo to niekedy vo februári. Asi 1.3.2026 som išiel okolo toho posedu a zamieril správne k tej chatke a ostatným budovám. Urobil som jednu zásadnú chybu a to že som nevošiel do hory, len z vonku hľadal nejaký chodníček k jaskyni. Tento som nezbadal a tak som došiel skoro až po priesek pre vysoké napätie a keďže som trochu lenivý a nechcelo sa mi vracať po šikomom brehu potoka, tak som si našiel vhodné miesto, vyzul tenisky a ponožky a ten potôčik prebrodil. Potom som bosí vyšiel asi 15 metrov na kopček, vystavil nohy slnku a len tak rukami ich dobre poutieral. Obul sa a išiel domov. Cestu poznám dobre.