Riadne veľká budova železničnej stanice. Teraz tam slúži jeden železničiar, ktorý dvíha a spúšťa závory, prípadne pôsobí ako výpravca a informátor. Bez rollátora som sa vybral týmto smerom, lebo je to veľmi kľudná bočná cesta, pri ktorej sú v strede dva domy. Na začiatku sú asi 4 a jeden má riadnu stodolu. Prvý je ešte z čias Coburga a je odfotený v Denníku N 5.9.2021. Pri prvej ceste som sa dostal na dohľad stanice a potom som začal chodiť na stanicu a rozprávať sa so železničiarmi. Príjemne sme si podebatili. Ja som zisťoval informácie o železnici a okolí a oni boli zvedaví kde bývam a čo to mám na chrbte. Časom mi v ZPS požičali oranžovú vestu a neskôr som si ju nechal priniesť z domu. Dosť dlho som chodil s drevenou krivičkou, ktorú som voľakedy dávno kúpil pre otca. Je celkom šikovná a tak som si ju obľúbil a len teraz ju neberiem na ľahké prechádzky.
Riadne veľká budova železničnej stanice. Teraz tam slúži jeden železničiar, ktorý dvíha a spúšťa závory, prípadne pôsobí ako výpravca a informátor. Bez rollátora som sa vybral týmto smerom, lebo je to veľmi kľudná bočná cesta, pri ktorej sú v strede dva domy. Na začiatku sú asi 4 a jeden má riadnu stodolu. Prvý je ešte z čias Coburga a je odfotený v Denníku N 5.9.2021. Pri prvej ceste som sa dostal na dohľad stanice a potom som začal chodiť na stanicu a rozprávať sa so železničiarmi. Príjemne sme si podebatili. Ja som zisťoval informácie o železnici a okolí a oni boli zvedaví kde bývam a čo to mám na chrbte. Časom mi v ZPS požičali oranžovú vestu a neskôr som si ju nechal priniesť z domu. Dosť dlho som chodil s drevenou krivičkou, ktorú som voľakedy dávno kúpil pre otca. Je celkom šikovná a tak som si ju obľúbil a len teraz ju neberiem na ľahké prechádzky.