Túto Foto som zaniesol do 3 nemocníc, pekne v ráme akurát som zblbol veľkosť fotografie. Mal som nechať všade dookola asi 3 mm bielu plochu. Keďže som to neurobil, nie je mi vidieť začínajúca plešina ani špička šlapky. (Teda aj malá výhoda.) V OÚSA som to nechal u sekreetárky jedného riaditeľa, ale asi plagát nebude. Dostal som sa aj na oddelenie a videl som aj posteľ, kde som ležal. Je to vyslovene nemocničné prostredie, celé biele steny. Jediná výnimka je vpravo na stene kríž, pripomínajúci, že je to cirkevné zariadenie. Pri hospitalizácii som ho nevidel, moja izba bola skoro pri vchode. Je to vkusné, no príliš nemocničné. Na Kramároch má riaditeľ bojové podmienky, dáva sa sadrokartón vymieňajú okná za plastové a jeho sekretárka mala prikrytý monitor mikrofóliou. Poslala ma rovno na oddelenie. Chvíľu som tam blúdil a nakoniec to aj našiel. Spoznal som tú sanitárku, s ktorou sme sa doberali. Čudovala sa tomu, ale bola rada. Stál som len za vchodom, ale videl som 2 známych ľudí. Zdá sa mi že doktorky sa pomenili a tak som tam nechal tú foťku pre tú, čo ma mala na starosti. Jej šéfa som nakoniec nehľadal. Kto to nepozná, má malú šancu. V Ružinove to bolo najzaujímavejšie. Sídli tam vedenie celej UNB a prišla sekretárka riaditeľa. Fotka sa jej zapáčila a pýtala si preposlať sprievodný mail. Potom som si išiel vybaviť CT a MR. Teda chcel som ich napáliť, ale nakoniec mi ich preposlali do Bystrice. Tu ma čakalo malé prekvapenie, spoznal som sanitára, čo ma vozil po nemocnici z urgentu. Mal tam nejaké mladé dievča ležiace na posteli. Zvýtali sme sa ako starí známi a ja som začal vysvetľovať tej ležiacej pacientke, čo sa dá urobiť tvrdým téninkom. Videla aj tú moju ortézu a vypočula si tú príhodu s chrbtami srniek, ktoré som považoval za dvojicu medveďov. Myslím že som do nej vlial trochu nádeje na dobrý koniec! Na neurológii som stretol zas známeho sanitára a tiež sa čudoval mojej pamäti na tváre. Sopoznal ma tiež, alebo sa len tak tváril. Bola vizita a prednostka mi utiekla do kancelárie, ale pozdravil som sa po doktorsky s primárkou. (Poklepanie hánkami na rukách. Je to hygienickejšie, tam bude asi ruka najčistejšia, alebo len doktorský mýt!) Poďakoval a išiel. Doktorka čo ma mala na starosti tam nebola. Takže dalo by sa povedať že úspech, ale! (Na vysvetlenie je to posledný deň, čo som mal permanentný močový katéter a sáčok na moč. V noci som sa asi veľmi vrtel, katéter si zalomil. Ten praskol a obsah balónika vytiekol. Posledných pár centimetrov som si vytiahol sám. Volali aj RZP a ja som podpísal reverz. Toto bol môj najlepší deň s rakovinkou, lebo som sa zbavil sáčka. Bolo to deň pred bratovými narodeninami, tak si to presne pamätám! 4. 10. fotografia, 5. som si vybral katéter a 6.10. má brat narodeniny.)
Túto Foto som zaniesol do 3 nemocníc, pekne v ráme akurát som zblbol veľkosť fotografie. Mal som nechať všade dookola asi 3 mm bielu plochu. Keďže som to neurobil, nie je mi vidieť začínajúca plešina ani špička šlapky. (Teda aj malá výhoda.)
V OÚSA som to nechal u sekreetárky jedného riaditeľa, ale asi plagát nebude. Dostal som sa aj na oddelenie a videl som aj posteľ, kde som ležal. Je to vyslovene nemocničné prostredie, celé biele steny. Jediná výnimka je vpravo na stene kríž, pripomínajúci, že je to cirkevné zariadenie. Pri hospitalizácii som ho nevidel, moja izba bola skoro pri vchode. Je to vkusné, no príliš nemocničné.
Na Kramároch má riaditeľ bojové podmienky, dáva sa sadrokartón vymieňajú okná za plastové a jeho sekretárka mala prikrytý monitor mikrofóliou. Poslala ma rovno na oddelenie. Chvíľu som tam blúdil a nakoniec to aj našiel. Spoznal som tú sanitárku, s ktorou sme sa doberali. Čudovala sa tomu, ale bola rada. Stál som len za vchodom, ale videl som 2 známych ľudí. Zdá sa mi že doktorky sa pomenili a tak som tam nechal tú foťku pre tú, čo ma mala na starosti. Jej šéfa som nakoniec nehľadal. Kto to nepozná, má malú šancu.
V Ružinove to bolo najzaujímavejšie. Sídli tam vedenie celej UNB a prišla sekretárka riaditeľa. Fotka sa jej zapáčila a pýtala si preposlať sprievodný mail. Potom som si išiel vybaviť CT a MR. Teda chcel som ich napáliť, ale nakoniec mi ich preposlali do Bystrice. Tu ma čakalo malé prekvapenie, spoznal som sanitára, čo ma vozil po nemocnici z urgentu. Mal tam nejaké mladé dievča ležiace na posteli. Zvýtali sme sa ako starí známi a ja som začal vysvetľovať tej ležiacej pacientke, čo sa dá urobiť tvrdým téninkom. Videla aj tú moju ortézu a vypočula si tú príhodu s chrbtami srniek, ktoré som považoval za dvojicu medveďov. Myslím že som do nej vlial trochu nádeje na dobrý koniec! Na neurológii som stretol zas známeho sanitára a tiež sa čudoval mojej pamäti na tváre. Sopoznal ma tiež, alebo sa len tak tváril. Bola vizita a prednostka mi utiekla do kancelárie, ale pozdravil som sa po doktorsky s primárkou. (Poklepanie hánkami na rukách. Je to hygienickejšie, tam bude asi ruka najčistejšia, alebo len doktorský mýt!) Poďakoval a išiel. Doktorka čo ma mala na starosti tam nebola. Takže dalo by sa povedať že úspech, ale!
(Na vysvetlenie je to posledný deň, čo som mal permanentný močový katéter a sáčok na moč. V noci som sa asi veľmi vrtel, katéter si zalomil. Ten praskol a obsah balónika vytiekol. Posledných pár centimetrov som si vytiahol sám. Volali aj RZP a ja som podpísal reverz. Toto bol môj najlepší deň s rakovinkou, lebo som sa zbavil sáčka. Bolo to deň pred bratovými narodeninami, tak si to presne pamätám! 4. 10. fotografia, 5. som si vybral katéter a 6.10. má brat narodeniny.)