Nastupuje miniaturizácia!
ipsa646
autorZas som niečo skoro neurobil. Týmto želám všetko najlepšie všetkým Petrom, Pavlom a Petrám. Prajem im hodne zdravia a šťastia a nech sú v živote spokojní. Ja budem myslieť hlavne na toho môjho známeho brata Petra od kapucínov, aby bol aj zdravotne dobre, lebo je to človek s veľkým srdcom a takí by mohli žiť aj večne!
29. jún 2026

Toto je môj posledný duchovný príspevok. Kúpil som si retiazku s príveskom, čo sa mi páčil. Myslel som že je to ukrižovanie, no je to niečo viac a tak som si na TEMU objednal druhý, mysliac si že budem mať dva rovnaké! (Na retiazku nepozerajte.) Prišlo mi to, prívesok bol pekný, no zistil som, že prvý bol pekný veľký - pánsky a druhý menší - asi dámsky. Tu nastal môj vážny problém. Po hormonálnej liečbe už nemám dosť testosterónu aby som bol muž a ženou sa nikdy nestanem. Ktorý teda nosiť?
Teraz Vám vysvetlím, prečo to nie je ukrižovanie. Ten kríž je príliš malý a hrubý. Normálny kríž na ukrižovanie bol možno 20x25 cm a bol dosť vysoký. Asi niečo medzi 3,5 a možno až do 5 metrov, aby bol potrestaný dobre vidieť z diaľky. Bol to odstrašujúci účinok. Pravdepodobne tá priečka bola samostatná a kríž bol opakovane používaný. Ďalšia vec. Nemyslím si že ten, koho pribili na kríž sa odtiaľ mohol dostať vlastnou silou! Posledné upozornenie. Pravdepodobne sa pri nohách postupovalo inak a tieto boli pribíjané ku krížu z oboch strán klincom niekde medzi pätou a chodidlom. Takéto kosti sa našli a Rimania boli praktickí. Stačilo lanom či nejakými pákami pridržať nohu pri kríži a dala sa z boku pribiť. Ten podstavec pod nohami a pribíjanie cez obe nohy, ako je znázornené u Krista na kríži, bolo buď niečo mimoriadne, alebo omyl niekoho, čo nedával ukrižovaného dolu z kríža! Najmasovejšie ukrižovanie nastalo po Spartakovom povstaní a krížmi bola lemovaná Via Apia.
Ten môj prívesok je vlastne alegória na zmŕtvychvstanie. Niekto, kto bol ukrižovaný odlieta z kríža! Teda niečo ako ja, čo som bol rakovinkou pribitý k posteli a teraz s ortézou chodím po okolí a absolvoval som aj takú skoro šialenosť, ako cestu do Bratislavy vlakom a späť niesol poriadny náklad.
Na záver. Pozrel som na kamaráta nad dverami. Tie moje prosby za duchovného a sanitárku niekoľkokrát zopakoval, až sa usmial a povedal: " Neboj, postarám sa!"