Zas sa mi nedarilo, teda neišlo to podľa plánu. Nebolo to prvý raz. Plánoval som cestu vlakom z Červenej skaly do Margecian a naspäť. Na Červenej skale som nafotil technické kuriozity okolo železnice a čakal na vlak. Pustil som sa do rozhovoru s dôchodcami (asi obaja) a zistil, že budem musieť čakať asi 4 dni, lebo ten vlak chodí iba v sobotu. Možno by išiel nejaký poobede, ale to mi nevyhovovalo. Tak som sa peši vybral do Telgártu. Je to kúsok, možno 6 kilometrov. Cesta prešla normálne a v okolí Telgártu sa už predávajú čučoriedky. Jednu bobuľku som aj ochutnal, ale ešte sa mi nezdali úplne zrelé! Nafotil som si trasu na Kráľovu skalu a pôjde to. Iba kúsok je riadne strmý! Potom som sa vybral naprieč Telgártom. Stretol som jednu staršiu pani a opýtal sa na viadukt. Poslala ma na jednu cestu, ktorá viedla popod železnicu a potom do hory. Tak som sa tam vybral, ale ten viadukt som najprv nenašiel. Vyšiel som asi aj na najvyšší kopec v strede kruhu, potom ďalej k nejakému údolu, vrátil sa späť a zase zle odbočil. Cestou som si dával čučoriedky a videl aj pár hríbov. Zas som išiel zlým chodníčkom a zastavil pred nejakým ohradníkom a lúkou. Ohradník som podliezol a išiel hľadať, kadiaľ ide železnica. Aj som ju našiel, len bola riadne dolu. Tak som zišiel dolu okolo kravičiek a teliatok. Našťastie som ich nezaujímal a tak som sa vybral najkratšou cestou pohľadať tie viadukty. Na prvom mám túto fotografiu a druhý ukážem niekedy neskôr. Tušil som že pôjde vlak, tak som sa pratal dolu a mali sme šťastie. Minuli sme sa možno o dve minúty.
Ja som strašne tvrdohlavý, asi by som ten REX aj vykoľajil, keby neuhol! Ale nemusel som to robiť. Domov som sa vrátil pekne busom. Ešte raz ďakujem autorovi tejto fotografie, pánovi Jozefovi z Českej republiky, ktorý mi ju poslal mailom.