Som asi najväčšie hovädo medzi rakovinármi. Dnes ránosom sa zobudil normálne kôli močeniu. Lýtka cítim, tak dostali zelenú Emspomu a aj pravé stehno. Tam mám asi niečo so svalom. Ešte som ponatieral šrámy na nohách a išiel si vypýtať lieky. Tak sa priznám bez mučenia. Ruksak som odhadol na 11-12 kilogramov, lebo som doplna naplnil fľaše a len tekutín bolo 6 litrov, ale niečo som doniesol aj do zariadenia. tak 1,5 litra. Takže s vodou som to mierne prehnal. Miestami som išiel aj po štyroch, keď boli vysoké skaly a netrúfal som si nohami. Aj som trochu blúdil a kus išiel za ešte väčším bláznom, ako som ja, alebo len riadnym športovcom asi od západných susedov. Inak hore pod Kráľovu skalu sa dalo, či dá dostať aj terénnym automobilom a posledných možno sto výškových metrov treba ísť peši. Teraz som si pozrel predchádzajúcu fotografiu a zistil, že miestny česači čučoriedok idú zo začiatku skratkou. Tá je sa takými fúrami kamenia a ja som si myslel, že som na začiatku zablúdil. Hore sa asi oba chodníky spájajú. Zelená trasa ide asi po stopách kráľa Mateja Korvína. Tú pitnú vodu nájdete, je označená na skale a aj drevenou šípkou na kolíku s nápisom. Prešiel som to však celé a bez cudzej pomoci. Chvíľu som na nižšej skale myslel, že si budem musieť volať vrtulník, ale potom som začal rozmýšľat a kúsok sa vrátil a skaly obišiel. Vysielač je o pár metrov nižšie ako vrchol a väčšina ľudí ide až na vrchol. Tu som dostal slovenský doping od Jána, staršieho asi o 10 rokov, ktorý si tiež plnil svoj sen, len bol s kamarátmi. Ja som na stupáku k vysielaču obedoval a telefonoval, keď ma predbehli a chvíľu sme sa rozprávali. Som však vlk samotár a zatiaľ všade som išiel sám a všeko mi dopadlo dobre. Začiatok mám dobre zdokumentovaný, no nedotkol som sa kameňa hore na holi, tak si to asi budem musieť zopakovať, ale až keď bude fungovať výhliadka na vysielači. Svoj úspech oznámim aj niektorým doktorom a jednej doktorke z OÚSA. Tričko neposlali, tak som sa hore nenechal fotiť, aj keď som nad tým rozmýšľal. Jedno ponaučenie z výstupu, či zostupu. Budem musieť začať používať dotykáč a nabiť ho mapami, aby som zbytočne neblúdil! Mal som posunuté jedenie. Obed bol okolo 21.00 hod, chvíľu na to, čo som sa vrátil. Na počudovanie sa chrbtica ani raz neozvala, asi endorfíny?
Som asi najväčšie hovädo medzi rakovinármi. Dnes ránosom sa zobudil normálne kôli močeniu. Lýtka cítim, tak dostali zelenú Emspomu a aj pravé stehno. Tam mám asi niečo so svalom. Ešte som ponatieral šrámy na nohách a išiel si vypýtať lieky.
Tak sa priznám bez mučenia. Ruksak som odhadol na 11-12 kilogramov, lebo som doplna naplnil fľaše a len tekutín bolo 6 litrov, ale niečo som doniesol aj do zariadenia. tak 1,5 litra. Takže s vodou som to mierne prehnal.
Miestami som išiel aj po štyroch, keď boli vysoké skaly a netrúfal som si nohami. Aj som trochu blúdil a kus išiel za ešte väčším bláznom, ako som ja, alebo len riadnym športovcom asi od západných susedov. Inak hore pod Kráľovu skalu sa dalo, či dá dostať aj terénnym automobilom a posledných možno sto výškových metrov treba ísť peši. Teraz som si pozrel predchádzajúcu fotografiu a zistil, že miestny česači čučoriedok idú zo začiatku skratkou. Tá je sa takými fúrami kamenia a ja som si myslel, že som na začiatku zablúdil. Hore sa asi oba chodníky spájajú. Zelená trasa ide asi po stopách kráľa Mateja Korvína. Tú pitnú vodu nájdete, je označená na skale a aj drevenou šípkou na kolíku s nápisom. Prešiel som to však celé a bez cudzej pomoci. Chvíľu som na nižšej skale myslel, že si budem musieť volať vrtulník, ale potom som začal rozmýšľat a kúsok sa vrátil a skaly obišiel. Vysielač je o pár metrov nižšie ako vrchol a väčšina ľudí ide až na vrchol. Tu som dostal slovenský doping od Jána, staršieho asi o 10 rokov, ktorý si tiež plnil svoj sen, len bol s kamarátmi. Ja som na stupáku k vysielaču obedoval a telefonoval, keď ma predbehli a chvíľu sme sa rozprávali. Som však vlk samotár a zatiaľ všade som išiel sám a všeko mi dopadlo dobre.
Začiatok mám dobre zdokumentovaný, no nedotkol som sa kameňa hore na holi, tak si to asi budem musieť zopakovať, ale až keď bude fungovať výhliadka na vysielači. Svoj úspech oznámim aj niektorým doktorom a jednej doktorke z OÚSA. Tričko neposlali, tak som sa hore nenechal fotiť, aj keď som nad tým rozmýšľal.
Jedno ponaučenie z výstupu, či zostupu. Budem musieť začať používať dotykáč a nabiť ho mapami, aby som zbytočne neblúdil! Mal som posunuté jedenie. Obed bol okolo 21.00 hod, chvíľu na to, čo som sa vrátil. Na počudovanie sa chrbtica ani raz neozvala, asi endorfíny?