Niekde sa uvádza, že Ferdinand Coburg si želal byť pochovaný tu, lebo z tohto cintorínu je najlepší výhľad na Kráľovu hoľu. Z tým výhľadom to bude pravda a súťaží s výhľadom z cintorína vo Švábolke. Myslím si, že to bolo len také platonické želanie. Ak tam bol, vedel že na cintorín je veľmi zlý prístup. Stačí aby napršalo a vyšliapaný chodník sa zmení na blatovú smýkľavku a v zime je to ešte horšie. Hovorili mi tam, že rakvu vyťahuvávali aj na saniach a s pomocou lán hore na cintorín. Ak by si ozaj želel byť tu pochovaný, niečo by asi zmenil, alebo vydal patričné príkazy. Pravdepodobne tušil, že po prvej svetovej vojne bude nasledovať ďalšia a videl, že v druhej svetovej vojne zvíťazí Červená armáda, ktorá pripraví pôdu pre komunistické prevzanie moci. Preto aj utiekol a cez Rakúsko prešiel do Nemecka, kde aj zomrel. Ani ja by som si neželal byť pochovaný tam, kde vyhrali moji odporcovia, či politickí protivníci, pre ktorých nič nebolo sväté, ani pomníky a hroby. Inak tu vidíte ešte jednu z posledných parádnych liatinových náhrobných dosák, ktoré boli takto komplet odlievané a bolo to len pre tých bohatších. Odlievalo sa asi aj meno. Niekedy odfotím aj detail.
Niekde sa uvádza, že Ferdinand Coburg si želal byť pochovaný tu, lebo z tohto cintorínu je najlepší výhľad na Kráľovu hoľu. Z tým výhľadom to bude pravda a súťaží s výhľadom z cintorína vo Švábolke. Myslím si, že to bolo len také platonické želanie. Ak tam bol, vedel že na cintorín je veľmi zlý prístup. Stačí aby napršalo a vyšliapaný chodník sa zmení na blatovú smýkľavku a v zime je to ešte horšie. Hovorili mi tam, že rakvu vyťahuvávali aj na saniach a s pomocou lán hore na cintorín. Ak by si ozaj želel byť tu pochovaný, niečo by asi zmenil, alebo vydal patričné príkazy. Pravdepodobne tušil, že po prvej svetovej vojne bude nasledovať ďalšia a videl, že v druhej svetovej vojne zvíťazí Červená armáda, ktorá pripraví pôdu pre komunistické prevzanie moci. Preto aj utiekol a cez Rakúsko prešiel do Nemecka, kde aj zomrel. Ani ja by som si neželal byť pochovaný tam, kde vyhrali moji odporcovia, či politickí protivníci, pre ktorých nič nebolo sväté, ani pomníky a hroby. Inak tu vidíte ešte jednu z posledných parádnych liatinových náhrobných dosák, ktoré boli takto komplet odlievané a bolo to len pre tých bohatších. Odlievalo sa asi aj meno. Niekedy odfotím aj detail.