Nepozerajte na to naukladané drevo. To sa mení každý rok, či dva. Pozerajte na tie kamenné steny v pozadí a na tú rozpadávajúcu sa budovu. Boli nižšie než dnešné a boli murované prevažne z kameňa. Krov zmizol. Buď zhnil, alebo zhorel a steny vydržali. Miestami bola použitá aj tehla, hlavne nad dverami, či oknami. Je vidieť aj zbytky omietky, ale to pri pravom rohu. Zaujímavo sú vyriešené okná. Vnútri riadne so sklom a z vonku tiež. Čiže niečo ako dnešné dvojsklo, len v drevenných rámoch. Už vtedy ľudia rozmýšľali a snažili sa s minimom dreva byť v teple. Stropy sa už začali prepadať, múry praskať. Túto budovu už asi nič nezachráni. V modernej dobe by prišla technika a celú ju zdemolovala. V lepšom prípade by sa kameň použil na nejaké oporné múriky, či oplotenie a v tom horšom skončil na skládke, či v prírode. Je to taký kolobeh materiálu, ale toho ešte poctivého. Dnes by tam bolo aj plno plastov, polystyrénu, či čadičovej vlny. To sa už ťažšie triedi a separuje.