Túto trasu som už prešiel mnohokrát. Autobusom, peši a opačným smerom vlakom. Páčili sa Vám zimné fotografie so snehom, ale aj táto so zeleňou je pekná. Sú to tak tri kilometre cesty od zástavky v Švábolke, plné zákrut, miernych klesaní a stúpaní. Pohorelská Maša je asi najkrajšia dedinka na okolí a to aj zásluhou Coburga, ktorý si ju zvolil za sídlo, nechal vystavať pekný kostolík, kúriu, urobiť park. Mal vlastnú železničnú zástavku, možno tiež na znamenie a na počudovanie aj vlastný vodopád.
Princíp vodopádu bol jednoduchý. Nad ním za pár stromami bol dom s malým rybníčkom, či nádržou. Od nej boli dva smery. Prepad okolo vodopádu a priamy cez vodopád. Ak pán prikázal, pustila sa voda cez vodopád a chvíľu tam bolo pekné predstavenie. Keď bolo málo vody, tak sa to zastavilo a čakalo na naplnenie nádrže.