Včera 23. 8. 2026 o 13:12 hod som si urobil fotografiu hore na Kráľovej holi. Ukážem Vám ju neskôr. Cestou som sa zabával, fotografoval a rozprával, tak som nevedel či som tých 5 výstupov dal do lehoty 33 dní, alebo do lehoty 34 dní. Išlo tam skutočne o minúty. Tak som zobral prvú fotografiu čo mám z Kráľovej holi a na nej bol dátum 21. 7. 2026 a čas 13:14 hod. Sekundy nepíšem, lebo som ich presne nenastavoval. Sám som si neveril a tak ma AI od Google ešte skontroloval a bolo to 32 dní, 23 hodín a 58 minút, takže v priebehu 33 dní som bol hore päťkrát ! ! ! ! ! 33 sú Kristove roky a tá päťka je u nás najhoršia známka, no v ZSSR bola najlepšia. Takže aj tu mi vyšla pekná symbolika. Cestou som aj radil. Však som skoro znalec Kráľovej holi. Mladíci si nedali povedať a išli hore po červenej, potom chceli ísť po Andrejcovú, tam naobedovať vrátiť a po zelenej dolu. Dúfam že sa im na spiatočnej ceste nič nestalo, lebo zelená cez Kráľovu skalu je hodne tvrdá. Neviem ako sa držal ten najslabší z nich, lebo od toho závisí úspech všetkých. Predbehol ma na zelenej jeden chlap s dcérou, tak som na nich zavolal, aby dali pozor na tú ostrú vľavo, lebo ja som sa nachytal. Mal GPS a mapy, ale aj tak sa musel kúsok vrátiť. Stretol som ich, keď som išiel po modrej hore a ani nespoznal, ale prihovoril sa a pýtal, kadiaľ som išiel ja. Ešte som radil dvom mladým, ktorý pravdepodobne v Telgárte odbočili na bežkársku trasu a nejak sa dostali až hore na zelenú. Tým som vysvetlil ako prejsť prvý kopec pred Kráľovou skalou a že času majú dosť, lebo sú mladí. Dolu som ich poslal po červenej . Ak mali dobré nohy, mali čas aj na viadukty. Toto je moja fotografia na Kráľovej holi. V pravej ruke číslo 5, ale ho držím opačne a v ľavej preukaz ZŤP. Hore som išiel po zelenej a riadne až po tú zvážnicu, asi 100 metrov pod križovatkou skala - stôl. Tam som si urobil pár fotografií a po nej som obchádzal Kráľovu skalu smerom k tej novej asfaltke. Vyšiel som na ňu pri chate, postavil sa do radu na Kofolu, ale narážali pivo. Tak som to vzdal a išiel po modrej hore. Keďže som to urobil, stihol som výstupy do 33 dní, inak by to bolo do 34 dní. Takže trochu šťastia, len Kofolka nebola. Hore bolo príjemne, len trochu fúkalo, tak v norme. Tam ma fotografovali a rozdal som pár takých balených kokosových minityčiniek. Tak uvidím, kto ma spomenie na nete.
Včera 23. 8. 2026 o 13:12 hod som si urobil fotografiu hore na Kráľovej holi. Ukážem Vám ju neskôr. Cestou som sa zabával, fotografoval a rozprával, tak som nevedel či som tých 5 výstupov dal do lehoty 33 dní, alebo do lehoty 34 dní. Išlo tam skutočne o minúty. Tak som zobral prvú fotografiu čo mám z Kráľovej holi a na nej bol dátum 21. 7. 2026 a čas 13:14 hod. Sekundy nepíšem, lebo som ich presne nenastavoval. Sám som si neveril a tak ma AI od Google ešte skontroloval a bolo to 32 dní, 23 hodín a 58 minút, takže v priebehu 33 dní som bol hore päťkrát ! ! ! ! !
33 sú Kristove roky a tá päťka je u nás najhoršia známka, no v ZSSR bola najlepšia. Takže aj tu mi vyšla pekná symbolika.
Cestou som aj radil. Však som skoro znalec Kráľovej holi. Mladíci si nedali povedať a išli hore po červenej, potom chceli ísť po Andrejcovú, tam naobedovať vrátiť a po zelenej dolu. Dúfam že sa im na spiatočnej ceste nič nestalo, lebo zelená cez Kráľovu skalu je hodne tvrdá. Neviem ako sa držal ten najslabší z nich, lebo od toho závisí úspech všetkých. Predbehol ma na zelenej jeden chlap s dcérou, tak som na nich zavolal, aby dali pozor na tú ostrú vľavo, lebo ja som sa nachytal. Mal GPS a mapy, ale aj tak sa musel kúsok vrátiť. Stretol som ich, keď som išiel po modrej hore a ani nespoznal, ale prihovoril sa a pýtal, kadiaľ som išiel ja. Ešte som radil dvom mladým, ktorý pravdepodobne v Telgárte odbočili na bežkársku trasu a nejak sa dostali až hore na zelenú. Tým som vysvetlil ako prejsť prvý kopec pred Kráľovou skalou a že času majú dosť, lebo sú mladí. Dolu som ich poslal po červenej . Ak mali dobré nohy, mali čas aj na viadukty.
Toto je moja fotografia na Kráľovej holi. V pravej ruke číslo 5, ale ho držím opačne a v ľavej preukaz ZŤP. Hore som išiel po zelenej a riadne až po tú zvážnicu, asi 100 metrov pod križovatkou skala - stôl. Tam som si urobil pár fotografií a po nej som obchádzal Kráľovu skalu smerom k tej novej asfaltke. Vyšiel som na ňu pri chate, postavil sa do radu na Kofolu, ale narážali pivo. Tak som to vzdal a išiel po modrej hore. Keďže som to urobil, stihol som výstupy do 33 dní, inak by to bolo do 34 dní. Takže trochu šťastia, len Kofolka nebola. Hore bolo príjemne, len trochu fúkalo, tak v norme. Tam ma fotografovali a rozdal som pár takých balených kokosových minityčiniek. Tak uvidím, kto ma spomenie na nete.