Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

..introverti...niečo na tom je...
15 povahových čŕt introvertov, ktoré väčšina ľudí nechápeIntroverti majú isté spôsoby správania, ktoré môžu ostatní považovať za zvláštne. Keď sa opýtate introverta, či je to dobré, možno sa nad tým zasmeje.
Byť introvertom môže byť dar, záleží však na tom, koho sa pýtate. Takým extrovertom pripadá introvert ako čudák. Zato introvert má pre to, čo robí, veľmi dobrý dôvod.Je veľa vecí, ktoré ľudia o introvertoch vôbec netušia. Dokonca ani introvert možno nevie, že ostatní robia to isté, kým si o tom neprečíta.
1. Rozosmievajú sa samiObčas dávajú prednosť vlastnej spoločnosti. Majú radi svoje nápady, rojčenie, tvorenie, čítanie, pozeranie filmu, relax a občas úprimne rozosmejú sami seba.Rozosmejú aj vás, ale len vtedy, keď sa cítia natoľko príjemne, aby sa s vami podelili o svoj humor. Introvertmi sú mnohí komici, čo do veľkej miery vysvetľuje, prečo si všímajú veci, ktoré si iní všimnú len zriedka

.2. Aby si dobili baterky, potrebujú byť samiAby si introverti dobili baterky, potrebujú byť sami. Ľudia zvyknú introvertov považovať za spoločensky nemotorných, plachých a nudných. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy.Cenia si skutočné vzťahy a budú viesť dlhé, hĺbavé rozhovory. Nie sú plachí, no chcú sa vyhýbať interakciám, ktoré nemajú zmysel.To je dôvod, prečo nechcú mať kopu priateľov len preto, aby ich mali. Potrebujú byť sami, lebo byť s množstvom ľudí a čeliť im je vyčerpávajúce.

3. Ľudí majú radi aj nemajúNa ľuďoch majú radi to dobré, spoznávajú, akí skutočne sú a v ich spoločnosti sa cítia príjemne, keď sa nič nehovorí. Radi spoznávajú ich skutočnú stránku.Čo radi nemajú, sú falošní ľudia, vyžívanie sa v klebetách, rozhovory o počasí alebo hocičom inom, čo nevedie k vytváraniu lepšieho zajtrajška.Tento dvojsečný meč utvára svet neustáleho zvažovania, do ktorej kategórie ľudia patria. Introvert si kladie otázku: „Mal by som ťa spoznať, alebo nemal?“Introvert rýchlo vie, s kým chce byť priateľom a s kým nie.

4. Želali by si, aby iní milovali rovnako hlboko ako oniKeďže introvert veľa premýšľa a záleží mu na skutočných vzťahoch, aj hlboko miluje. Veľmi často sa stáva, že introvert miluje svojho partnera viac, než partner miluje jeho.Hovorí sa, že introvert sa zvyčajne dáva dokopy s extrovertom, čo vysvetľuje, prečo introvert miluje svojho partnera viac.O svojom partnerovi počas dňa často premýšľa, chce ho lepšie poznať a pochopiť, prečo je taký, aký je a vymýšľa maličkosti, ktorými by mu ulahodil.

5. Lojalita je pre nich dôležitáKeď si dá introvert tú námahu, aby vás spoznal, tak preňho veľa znamenáte. Introverti neberú priateľov na ľahkú váhu, čo znamená, že do vás investujú veľa času, lásky, láskavosti a podobne.Chcú byť pri vás a byť vám skutočnými priateľmi, čo znamená, že by ste ich nemali odháňať, bagatelizovať ich priateľstvo ani ich zrádzať inak.To znamená, že keď si proti sebe poštvete introverta, hlboko sa ho to dotkne. Svojich priateľov si introverti vyberajú múdro. Ak máte priateľa introverta, má vás rád a nesmierne si vás váži
6. Nemajú radi neočakávaných návštevníkovNemajú radi nič neočakávané, najmä však nemajú radi neočakávané návštevy. Svoj čas majú presne rozplánovaný. Vedia, čo v daný deň robia. Nemajú radi rozptyľovanie.Priebeh dňa si dôkladne naplánovali. Keď ich navštívite bez ohlásenia, všetko im narušíte.Možno ani nemajú energiu, alebo nie sú pripravení niekoho vidieť. Za každú cenu sa vyhnute neohláseným návštevám.

7. Aj keď tak vyzerajú, nemusí to ešte znamenať, že sa nudiaIntrovert sa dokáže baviť a nemusí pritom poskakovať dokola. V skutočnosti sa introvert len veľmi zriedka nudí, lebo je po väčšinu času zabratý do svojich myšlienok.Pred nudou chránia introvertov ich myšlienky. Sú to tvorivé typy, ktoré získavajú energiu a sústredenosť zo sólových činností. Buďte si istí, že sa nenudia.Môžu byť nevýslovne vzrušení a pritom nehybne sedieť a vy ten rozdiel ani nespoznáte.

8. Radi trávia čas so svojimi deťmi, aj oni však potrebujú prestávkuKaždé dieťa je iná osobnosť, čo znamená, že môže byť aj extrovert.Pozorovať extrovertov pri činnosti a sledovať interakcie ľudí môže byť zábavné, napriek tomu však introvert potrebuje čas osamote, bez detí, aby si dobil baterky.Introverti sú skvelí rodičia. Sú schopní odpovedať na otázky záhad života, sú trpezliví, nesmierne ľúbia svoje deti a je s nimi zábava. Len im dožičte byť trochu sami a budú v poriadku.

9. Raz za čas potrebujú vypadnúťIntroverti nie sú radi po celý čas sami. Raz za čas potrebujú vypadnúť a vidieť niečo nové. Radi si zájdu na kávu, neobľubujú však povrchné priateľstvá a plytké rozhovory.Po tom, čo si trochu vyjdú von, potrebujú byť znova sami. Po niekoľkých dňoch pustovníčenia sú opäť pripravení vyjsť von.

10. Správanie vyžadujúce pozornosť ich rozčuľujeNie sú radi stredom pozornosti a rozčuľuje ich, keď sa ľudia na niečo hrajú, len aby si získali pozornosť.Je to aj trochu irónia, lebo introverti sú veľkí myslitelia a je toho veľa, čo môžu ľudí naučiť. Len nemajú radi, keď sa na nich upierajú všetky pohľady.Vďaka svojmu dôvtipu sú ale vynikajúci rečníci. Po prejave však vo všeobecnosti neradi hovoria s ľuďmi z davu.

11. Keď nevedia, kto im volá, nedvíhajú telefónObčas tiež nezdvihnú telefón, keď nevedia, kto volá. Nejde o nič osobné, ale to, že sa práve nechcú rozprávať, môže mať niekoľko príčin. Možno niečo riešia a potrebujú o tom premýšľať.Možno sa venujú nejakému projektu, alebo len práve nemajú náladu na dlhý rozhovor. Nemusia prevziať telefonát, keď nie je plánovaný.Tiež neznášajú plytké reči, a tak sa, keď je to možné, vyhnú tridsaťminútovému rozhovoru o zelenine.Radšej pošlú textovú správu, čo zaberie pár minút, než by sa o tom istom zhovárali po telefóne, lebo by to trvalo podstatne dlhšie. Keď prevezmú váš hovor, berte to ako veľký kompliment.

12. Zvyčajne vás nesúdiaIntrovert je tichý, je dobrý pozorovateľ a zvyčajne zabratý do svojich myšlienok. Keď sú introverti na verejnosti, zvyčajne sa rozhliadajú po všetkých okolo.Ľudí možno pozorujú preto, aby videli, čo sa deje. Občas je to zábavné. Inokedy zisťujú, čo sa odohráva. To vedie extrovertov k názoru, že ich potajme súdia.Vo väčšine prípadov to nie je pravda. Zriedkavo sa stáva, že introverta môže popudzovať nejaké správanie a vtedy je možné, že niekoho posudzuje.Introvert však na také záležitosti neplytvá energiou a na rozčuľujúce správanie rýchlo zabúda.

13. Je ľahké ich rozptýliťMať priveľa podnetov nie je pre introvertov dobré. Radi pracujú v tichom prostredí, ďaleko od iných. Rozptyľujú ich určité zvuky, ako sú kvapkajúci vodovodný kohútik, nerytmický buchot a celý rad zvukov, ktoré idú na nervy.Upokojujúce zvuky im neprekážajú. Rozptyľovať ich môže aj pohyb v ich zornom poli.Rozptyľujú a znervózňujú ich aj ľudia, ktorí na nich zízajú, alebo im stoja za chrbtom. Keď introvert niečo robí, nestojte za ním.

14. Nemajú zlú náladuIntrovert zvyčajne nad niečím premýšľa. Robí tak po celý deň. Mozgy introvertov sú v neustálom chode. Keď niekto vidí introverta, nevyhnutne si vytvorí názor, že má zlú náladu.Nič ale nemôže byť ďalej od pravdy. Ak sa opýtate introverta, či je šťastný, zvyčajne vám povie, že áno.Ak sa s nejakým introvertom zoznámite a považuje vás za skutočného priateľa, pôjde o jedného z najzaujímavejších ľudí, s akými ste sa kedy zhovárali.

15. Občas dokážu byť dušou zábavyNeznamená to, že tou dušou zábavy nevyhnutne byť musia. Môžu tak robiť zo zdvorilosti, lebo chcú byť dobrými hostiteľmi, alebo kvôli nejakému inému záväzku.Introvert má schopnosť baviť ľudí. Len sa mu do toho nie vždy chce. Musí sa k tomu nútiť, lebo to z neho nejde prirodzene, čo je dôvod, prečo si cení ozajstné priateľstvá a skutočné rozhovory.Aby ste na nejakom večierku zabavili dav, musíte hovoriť o triviálnych veciach a uchyľovať sa k povrchnému materiálu. Vyžaduje si to okázalé gestá a prehnané grimasy. Introvert toho všetkého schopný je, ale robí tak s nechuťou.

Dôležité je uvedomiť si, že nemôžete hovoriť, že „všetci“ introverti alebo extroverti robia to alebo ono. Možno zistíte že niektoré z uvedených vlastností máte aj vy.Radujte sa zo všetkých, ktoré vás robia jedinečnými. Tak introverti, ako aj extroverti, vedia byť úžasní ľudia. S introvertom však musíte mať trpezlivosť, ak chcete zistiť, čo sa v ňom skrýva.

Zaujímavosti z Egypta - Alexandria..
https://hnonline.sk/svet/96231051-urady-v-egypt...

...citát...
„Nikdy sa nevzdávajte - nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, v ničom veľkom alebo malom, dôležitom alebo malichernom- nikdy sa nevzdávajte, len ak ide o presvedčenia o cti a rozume..“
— Winston Churchill

RECEPT: SOCIALISTICKÉ ROŽKY
Počet ks: 12

Na tieto rohlíky je použitý ražný kvások, žiadne iné kypridlo.

Na štartér potrebujeme:
200g hladká pšeničná múka na kváskovanie (alebo akákoľvek iná hladká pšeničná múka typu 00 / vyberte však kvalitnú)
200g vody
2 polievkové lyžice ražného kvásku (prikrmovaného ražnou CHLEBOVOU múkou). Predpokladom tohto receptu je mať kvalitný a silný kvások (V tomto videu odhaľujeme Tajomstvo kvalitného a silného kvásku).
Suroviny spolu zamiešame v malej miske tak, aby celá múka bola pepojená s vodou a s kváskom. Prikryjeme neprievzdušným materiálom a necháme pri izbovej teplote kvasiť cca 8 hodín (Ako vieme, že je štartér akurátne vykvasený? Napr. aj podľa bubliniek na povrchu štartéra. Viac sa dozviete v tomto našom video návode.)

Ďalej potrebujeme:
350g hladkej pšeničnej múky na kváskovanie (žltej)
150g polohrubej múky na kváskovanie (ružovej)
150g vlažného polotučného mlieka
50g zmäknutého klasického masla
30g bravčovej masti (dať v recepte aj masť aj maslo je fajn dodržať, nakoľko do cesta dodávajú iné vlastnosti)
2 žĺtky (ideálne nechať vajíčka chvíľu pri izbovej teplote)
2-3 ČL soli
2 ČL sladenky (jačmenný slad, viac o sladenke nájdete v článku tu)
Ďalšie potreby: váha, robot alebo mixér s 2 hákmi, valček na cesto, podložka na vaľkanie, 2 plechy na pečenie, papier na pečenie, rozprašovač s vodou, mriežka na vychladnutie, bavlnená utierka

Dôležitá poznámka:
Na to, aby ste upiekli krásne nadýchané rožky, je nutné dodržať týchto 5 pravidiel. Pravidlá sú použité aj v tomto recepte.

Postup:
Do veľkej misy (môžeme priamo do misy od robota) k akurátne vykvasenému štartéru preosejeme obidve múky. Preosiatie je dôležité nielen z hľadiska, že rohlíky budú jemné, ale do múky sa dostane aj viac kyslíka, čo prospieva kvasnému procesu.

Ďalej pridáme ostatné suroviny a vymiesime robotom alebo rukou až na hladké pevné cesto. Zo začiatku sa nám môže zdať, že treba priliať tekutiny, ale nerobme to. Následne cesto domiesme rukou, iba tak odhadneme jeho správnu hustotu. Cesto má byť po vymiesení také akurátne pevné, že bude obmotané okolo háku v mise robota a misa úplné čistá, bez múky.

Ak používate v recepte iné múky než zo sady múk na kváskovanie, tak je pravdepodobné, že vaše múky budú inak sať tekutiny, čiže cesto vám vzniklo inak husté/riedke. V tom prípade sa držte fotiek a prispôsobte množstvo múk a mlieka tak, aby ste dostali správnu hustotu cesta. Správna hustota cesta je pri rohlíkoch veľmi dôležitá.

Dokonale vymiesené cesto prekryjeme neprievzdušným materiálom (opačne otočenou misou, fóliou, čiapkou na sprchovanie, kuchynskou drevenou doskou,…) a necháme kvasiť pri izbovej teplote dostatočne dlho, až cca 4-6 hodín alebo do zdvojnásobenia cesta. Pokiaľ chceme kvasenie spomaliť, nakoľko potrebujeme ísť do práce alebo mimo domu, zakryté cesto vložíme do chladničky. Tam kvasenie bude prebiehať, ale pomalšie.

Po vykvasení cesto rozdelíme na 12 rovnakých kusov, po cca 100 gramov cesta. Každý kúsok hánkou dlane ešte vymiesime o podložku (ak máme správnu hustotu cesta, podložku nie je potrebné podsypávať múkou) a vytvarujeme do guličky. Všetky guličky poukladané veľa seba prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme cca 15 minút oddýchnuť (a lepok v múke necháme pracovať). My si zatiaľ nachystáme dva papiere na pečenie, ktoré budú vo veľkosti plechov, v ktorých budeme piecť.

Každý kúsok cesta valčekom na cesto rozvaľkáme do rovnostranného trojuholníka / ako je na fotke. Následne zrolujeme od širšej strany smerom k špicu a ešte mierne povaľkáme oboma rukami, aby sa vrstvy cesta vo vnútri rožka spojili.

Následne prenesieme na papier na pečenie (nedáme na plech, na ktorom budeme piecť, ten sa bude predhrievať spolu s rúrou). Na jeden papier rozložíme dostatočne od seba 6 ks rožkov. Plechy prekryjeme neprievzdušným materiálom alebo iným plechom otočeným hore dnom a necháme kvasiť dostatočne dlho, pri izbovej teplote cca 2 – 4 hodiny alebo do zdvojnásobenia ich objemu. Môžeme ich dať aj do VYPNUTEJ rúry, kde nám 2 plechy nebudú zavadzať a majú tam stabilnú teplotu bez prievanu. Len pozor, aby rožky neprekvasili.

Rožky počas kvasenia viditeľne zväčšia svoju veľkosť. Keď už sa nám bude zdať, že sú vykvasené akurát, vyberieme ich mimo rúry a rúru dáme vyhriať na 225C aj spolu s plechom, na ktorom budeme rožky piecť.

Keď je už rúra rozhorúčená, rožky odokryjeme a postriekame obyčajnou vodou. (Ak máme radi výraznejšiu sýtejšiu farbu, tak potrite žĺtkom vymiešaným s trochou teplej vody). Pomocou tvrdej podložky preložíme 6ks aj s papierom na pečenie na horúci plech do rozhorúčenej rúry a necháme piecť 5 minút.

Následne znížime teplotu na 190C a dopekáme ešte 7-10 minút.

Pečieme do takej farby kôrky, akú máme radi. Či už bledšie alebo viac prepečené.
Upečené rožky prenesieme na mriežku a prekryjeme bavlnenou utierkou.

Rovnako postupujeme pri pečení aj s druhým plechom.
Necháme vychladnúť

Pletenie, háčkovanie, vyšívanie,, šitie......
Neurovedkyňa prezradila 10 spôsobov, ktorými pletenie prospieva vášmu mozgu

Očko dnu, očko von, očko dnu, očko von. Rytmický a opakujúci sa charakter pletenia je bezpochyby upokojujúci i potešujúci.

Zrejme ste si o pletení či vyšívaní nikdy nemysleli, že by sa mohlo jednať o nejakú praktiku trénovania všímavosti alebo dokonca formu meditácie.

Zistenia však platia aj pre ostatné oblasti umeleckej tvorby – ako sú napríklad maliarstvo, sochárstvo, rezbárstvo, kreslenie či dokonca i obyčajné omaľovánky (a samozrejme mnohé ďalšie aktivity).

Čo zistil výskum ohľadne pletenia
Výskum ukázal, že pletenie a ďalšie formy práce s textilom, ako sú šitie, tkanie či háčkovanie, majú veľa spoločného s konceptom všímavosti a meditácie – všetky mali pozitívny vplyv na duševné zdravie a pohodu.V online dotazníku, ktorý zahŕňal vyše 3545 ľudí venujúcich sa pleteniu, britská neurovedkyňa, terapeutka a špecialistka na terapie pletením Betsan Corkhillová, zistila, že vyše polovica respondentov hlásila pocity šťastia, ktoré v nich pletenie zanecháva.

Mnohí z nich dokonca tvrdili, že pleteniu sa venujú výhradne pre dosahovaný pocit relaxácie, odbúranie stresu a posilňovanie kreativity.

Štúdia našla výraznú súvislosť medzi frekvenciou pletenia a pocitmi šťastia a dobrej nálady u mnohých účastníkov. Tí, ktorí pletú často (viac ako 3 krát do týždňa) boli pokojnejší, menej smutní, trpeli nižšou mierou úzkosti a mali aj väčšie sebavedomie.

Corkhillovej štúdia dospela k záveru, že „Pletenie má významné psychologické a sociálne prínosy, ktoré prispievajú v zvyšovaniu kvality života.“Zaujímavé bolo aj zistenie, že ľudia, ktorí sa pleteniu venovali v skupinách, boli ešte šťastnejší ako tí, ktorí plietli osamote. Dalo by sa teda povedať, že krúžky či nebodaj párty pletenia držia kľúče k zdraviu nášho mozgu.

10 prínosov pletenie s priateľmi pre mozog
Tuto nasleduje 10 prínosov, ktoré pletenie s vašimi priateľmi predstavuje pre zlepšenie zdravia vášho mozgu:

1. Zlepšuje mentálne schopnosti a zručnosti na riešenie problémov.

2. Podporuje sociálne interakcie.

3. Rozvíja všímavosť.

4. Rozvíja koordináciu očí a rúk, priestorovú orientáciu a jemnú motoriku.5. Podporuje schopnosť učiť sa nové veci.

6. Zlepšuje schopnosť sústredenia sa na úlohu.

7. Zvyšuje aktívnu kreativitu.

8. Prináša pocit hrdosti z vytvoreného diela.

9. Učí trpezlivosti a vytrvalosti.

10. Podporuje zapamätávanie i rozpamätávanie „Zručnosti a pocity získané z pletenia je možné neskôr využiť aj pre učenie sa techník ako sú meditácia, relaxácia či stimulácia, ktoré sú často vyučované na kurzoch zvládania bolestí či dokonca pri liečbe depresií.

Využívanie pletenia na dosahovanie meditačných stavov mysle by dokázalo priniesť výhody meditácie širším masám populácie, keďže si to nevyžaduje dlhý čas poznávania, akceptovania či učenia sa meditačným praktikám. Nastáva to prirodzene ako vedľajší účinok pletenia.“

Podľa Corkhillovej, dokonca aj Einstein sa zvykol venovať pleteniu medzi jednotlivými vedeckými projektmi, aby upokojil svoju myseľ a vyčistil si myslenie.

Záver
Neurovedci až teraz začínajú chápať ako všímavosť, sústredenosť a meditačné vnímanie „plynutia bytia“ ovplyvňuje náš mozog.

Výskum ukazuje, že tieto činnosti zlepšujú depresiu, úzkosť, stres i zvládanie každodenného života a ťažkých situácií, ktoré môže život so sebou niekedy priniesť.

Dnes (20.6.2024 ) o 12.07 hod. oficiálne nastáva leto. Majte krásny deň i celé leto🍀🌞❤

Rýchly obed, večera.... (kari dávam sušené, z obchodu)
https://chutodnaty.sk/jednoduche-kari-s-ryzou/

Maj dnes ten najlepší deň, aký si len vieš predstaviť.
Smej sa, ale i plač, ak musíš.
Zabávaj sa aspoň toľko, koľko pracuješ.
Nájdi si čas na ľudí a veci, ktoré miluješ.
Prebuď sa s úsmevom na tvári.
A nech celý deň cítiš, že si milovaný.
To je moje prianie pre Teba...💕💯

hmmmm.... kde nájdem taký inzerát???😅😂😉

avatar
isis234
Správa bola zmenená    22. dec 2023    

Tiež máte taký stojan? 😅

Nepodceňovať takéto "tabuľky" 😉

markety podľa Matúša 😅

.... ešte nebolo tak, aby nebolo horšie...😅😝 ... čierny humor...
r a d y Margaret M a n n i n g o v e j, .. (veľká pravda

Zapamätajte si, že život sa neopakuje, je to premiéra!
Prijmite zmeny v každom veku s dôstojnosťou a buďte samé sebou.
Snažte sa byť dobrosrdečné a pozerajte sa na dobré strany v ťažkých životných situáciách.
Každý deň žite ako keby to bol váš posledný, lebo nikdy si nemôžeme byť istý či aj zajtra ráno otvoríme oči.
Zapamätajte si: život sa môže zmeniť za okamih!
Vek je len číslo ktoré neurčuje tvoju osobnosť.
Prijmite každý deň tie dobré veci, ktoré si pre vás život pripravil.
Chodte sa prejsť von, neseďte medzi štyrmi stenami.
Najdite si niečo čo vás baví, čo vás zachráni pred každodennou rutinou.
Vždy buď úprimná k sebe samej, niekedy je to ťažké, ale nakoniec výsledok stojí za to.
Zabudnite na stereotypizáciu veku.
Nemyslite na to že starnete ale na to aby ste neboli nudné.
Staroba každého dobehne, či sa jej bojíme či nie.
Nikdy neprestávajte hľadať inšpiráciu.
Život je jednoduchý, len niekedy je ťažké sa preniesť cez určité veci.
Čítajte, učte sa, cestujte.
Zožente si klasické šaty, tie nikdy nevyjdú z módy.
Nemíňajte príliš veľa na topánky. Muži obzerajú vaše nohy nie topánky.
Zbavte sa všetkých šiat ktoré už nenosíte.
Vážte si jednoduché veci a nekomplikujte si život.
Milujte svoju rodinu, správajte sa ku nim tak, ako chcete aby sa oni správali ku vám.
Milujte úprimne, bez záujmu.
Nečakajte na vhodnú príležitosť, aby ste mali deti, nikdy nepríde. Teraz je najvhodnejšia príležitosť.
Budte empaticý s ľudmi vo svojom okolí.
Urobte si fotky so svojími blízkymi lebo raz vás opustia ale fotka vám ostane navždy.
Naučte sa odpúšťať.
Zbavte sa hnevu a úzkosti, aby vám zostali v pamäti len pekné spomienky.
Nepúšťajte si blízko ľudí, krorí si to nezaslúžia.
Vážte si rodinu, oni budú stále stáť pri vás a vždy vám budú pomáhať.
Nikdy si neľahnite s hnevom v srdci.
Často hovorte svojim blízkym že ich máte radi.
Po 30-tke začne váš život kvitnúť. Užívajte si to.
Nemrhajte čas na veci, ktoré aj tak nemôžete zmeniť.
Prerušte kontakt s ľudmi ktorý vám ublížili, po 25-tke sa ľudia už len ťažko dajú zmeniť.
Usmievajte sa čo najviac.
Verte vlastným pocitom.
Nehovorte v zlom o nikom a ani nemyslite na nikoho v zlom.
Neberte všetko na seba.
Nechcite byť bezchybné ale jedinečné.
Dovoľte deťom aby aj oni boli niekedy učeteľmi.
Nenechajte sa, keď treba bojujte, budte múdré a šikovné.
Nedovoľte aby vás premohol strach.
Zdokonaľujte sa intelektuálne, fyzicky aj psychicky.
Pozerajte sa na pozitívnú stránku stárnutia, ako roky prichádzajú tak nám starosti ubudajú a máme viac voľného času.
Nikomu nedovoľte aby vám hovoril že ste príliš mladá alebo príliš stará. Robte to čo vás baví.
Nezúfajte, aj po 60-tke je všetko dobré. Človek je pripravený na každú etapu svojho života.

zdielam.... na zamyslenie pre chlapov.... svojim vulgárnym správaním spôsobujú žene i deťom traumu
aká silná scéna je tu zobrazená, aké silné emócie hnevu a hnevu priamo z muža na ženu. A aké hlboké je jej zúfalstvo.
Žena je najzraniteľnejšia v ranom materstve, keď prežitie jej a ich detí závisí od blízkeho okolia. Hlboko v jej podvedomí sa skrýva veľká potreba ochrany a bezpečnosti, aby mohla byť dobrou a láskavou matkou.
Z obrázku nie je vidieť, čo urobila tak strašne, že muž, muž, ktorý ju miloval a držal v náručí, mohol kričať na tú istú ženu a matku svojich detí a doviesť ju k zúfalému plaču. Čo to spôsobilo, nie je vôbec dôležité. Nikto nemá právo správať sa k svojmu partnerovi nadradene, ani žena, ani muž.
Dobre sa pozrite, aké silné sú skúsenosti týchto malých detí a aké zážitky si budú odnášať v sebe a do svojho života. Budú zážitkami matkinej bolesti, ktorá sa navždy vryje do ich duší.
Nie, naozaj rodina nie je na fotke. Štyri deti boli zranené.
Žiť roky v podobnom vzťahu je zničujúce pre dušu ženy a detí.
Kým človek naberie dostatok sily na to, aby z takéhoto vzťahu odišiel, trvá dlhé a veľa bolestivých zranení Každá ďalšia podobná situácia prechádza srdcami všetkých zúčastnených. Zvyčajne keď má srdce úplne zjazvené a žena má aspoň nejakú možnosť znovu nakŕmiť seba a svoje deti, získa silu vybudovať ďalší a bezpečný domov pre seba a svoje deti.
Ten muž bol vtedy aj malý chlapec a možno sa niečo podobné stalo aj v jeho rodine.
A tak si myslím, že súčasní rodičia musia prekonať a zmeniť toto a ich program správania im vštepil. Prekonať a prekročiť takúto situáciu... a zastavte túto bolesť, aby pokračovala.
Vyrástli a teraz majú silu nepredať svoju "bolesť" iným pre lásku a lásku súčasných ľudí. Človek sa predsa narodí z človeka a svoje skúsenosti si nesie so sebou.

Objatie lieči...❤
(.. trochu dlhší článok..... so všetkým súhlasím)
Vedci hovoria, že deti, ktorým sa dostáva viac dotykov a objatí, majú vyvinutejší mozog

Nič sa nedá prirovnať k vrúcnosti a bezpečiu toho, keď vás vo svojom náručí objíma milovaná bytosť. Prostý akt odovzdávania a prijímania úprimných objatí vám dokáže celkom zmeniť náladu.

Cítite sa milovaní, dôležití, bezpeční a jedineční. Nie som si istý, či vôbec existuje nejaká činnosť, ktorá by dokázala nahradiť pocit odovzdania a prijatia objatia.

Je dobré, že čo sa týka objatí, je dávať to isté, čo prijímať, že áno? A teraz veda hovorí, že vďaka nim môžete byť múdrejší.

Malé deti a vývoj ich mozgu prostredníctvom dotyku
Keď uvažujeme o učení, máme na mysli čítanie, štúdium, používanie našich rúk, počítanie a ďalšie postupy. Ako malé deti sme začali objavovať dotýkaním sa vecí.

Ako prvý z našich piatich zmyslov sa vyvíja hmat. Pomocou neho sa novorodenec musí orientovať vo svojom novom svete.

„Pôrodný plač, utíšenie, prebudenie, aktivita, odpočinok, plazenie (pohyb smerom k prsníku), familiarizácia, sanie a spánok.“

Len čo nastane pre matku a jej dieťa fyzické bezpečie, je čas na kontakt prostredníctvom kože a na navedenie dieťaťa k dojčeniu. Už len držanie dieťaťa počas prvej hodiny, bez ohľadu na dojčenie, môže pomôcť normalizovať jeho telesnú teplotu, srdcový pulz a rytmus dýchania.

U mnohých detí tiež znižuje množstvo kriku. Súčasne s tým matka vylučuje viac relaxačných hormónov. Tiež sa to stáva časom vytvárania pút medzi matkou a dieťaťom. Ak dieťa drží aj otec, začínajú sa vytvárať putá i medzi nimi.

Prínosy masírovania dieťatka
Do tejto skúsenosti vytvárania pút môžu byť začlenené aj masáže bábätiek. Ten istý článok v časopise Stanford´s Medicine uvádza celý rad prínosov. Podľa Maureen McCaffreyovej, certifikovanej masérskej inštruktorky v Packardovej detskej nemocnici, týmito prínosmi sú:

lepší spánkový režim dieťaťa
dieťa si zrejme viac uvedomuje, že je milované, prijímané a v bezpečí
zlepšené trávenie a vyprázdňovanie
rýchlejšie priberanie
matka a dieťa pôsobia uvoľnenejšie
u detí sa zlepšuje neurologická činnosť
Fascinujúce bolo tiež zistenie, že bábätko ešte predtým, ako dokáže chodiť alebo poznať slová pre časti tela, už chápe, že jeho ruka a noha sa hýbu podobne, ako u inej osoby. Napodobňovaním spôsobu pohybu inej osoby je schopné hýbať sa aj dieťa. Práve tento proces umožňuje imitovanie a neskôr aj empatiu.

Štúdia sa zamerala hlavne na pohyb končatín ako formu senzorickej stimulácie. Zistili, že pri desiatich minútach každodenného dotýkania po dobu desiatich týždňov bábätká menej „hnevali“.

U bábätiek s dvadsiatimi minútami každodennej hmatovej stimulácie po dobu desiatich týždňov sa zlepšili výsledky vývoja. V prípade predčasne narodených detí hladenie ich končatín a ich mierny pohyb preukázali priberanie, dlhšiu bdelosť, väčšiu mobilitu, lepšiu adaptáciu na opakované podnety a uvedomovanie si svojich tiel.

Po roku zaznamenali veľmi dobré výsledky v hmotnosti, raste a motorických zručnostiach a mali zmiernené symptómy miernej neurologickej dysfunkcie.

Oxytocín a objatia
Oxytocín je hormón a neurotransmiter, ktorý sa nám vytvára v hypotalame a je vylučovaný našou hypofýzou. Jeho hladiny stúpajú pri dojčení, orgazme a objatiach. Čo sa týka účinku na bábätká a ich vývoj, oxytocín prispieva k vytváraniu pút medzi matkou a jej dieťaťom.

To by mohlo vysvetľovať, prečo dojčenie zvyšuje žene hladinu hormónov. Má sklon pestovať pocity dôvery, blízkosti vzťahu a materského inštinktu či starostlivosti.

Pôvodne bol známy ako hormón, ktorý po svojom uvoľnení do krvi pomáha pri kontrakciách maternice počas pôrodu a navodzuje pôrod. Neskôr sa zistilo, že reaguje inak, keď je vylučovaný do mozgu. Vtedy má rôzne účinky na naše kognitívne, emocionálne a sociálne správanie.

Keď počuli pišťanie, oxytocín tie zvuky zosilňoval a robil ich dôležitejšími. Vedci teoretizujú, že by to mohlo súvisieť s tým, prečo niektoré matky tvrdia, že dokážu rozoznať plač svojho dieťaťa od plaču iných.

Ďalšia štúdia uverejnená v American Psychological Association testovala ženy v rôznych stupňoch tehotenstva – v prvom trimestri, treťom trimestri a prvom mesiaci po pôrode.

Zistili, že viac žien s vysokými hladinami oxytocínu v prvom trimestri si so svojím dieťaťom vytváralo lepšie putá.

Ženy, ktoré si vysoké hladiny oxytocínu udržali počas tehotenstva aj mesiac po pôrode, si so svojimi deťmi vyvinuli bližší vzťah. Mali sklon spievať im zvláštne piesne, používať osobnejšie, konkrétnejšie spôsoby kŕmenia či kúpania svojho dieťaťa, a podobne

Celkové chápanie toho, ako oxytocín vplýva na naše emocionálne a sociálne správanie, je trochu zložité.

V podstate je to tak, že keď ste s nejakým jednotlivcom či skupinou jednotlivcov a zažívate interakciu, ktorá ako pozitívna skúsenosť aktivuje vyššie hladiny oxytocínu, potom budete tých jednotlivcov považovať za bezpečných, dôveryhodných a vytvoríte si k nim náklonnosť.

Naopak, ostatných, ktorí sa od tých jednotlivcov líšia, budete potom vidieť ako menej spoľahlivých, nie bezpečných a budete sa mať viac na pozore. Ide o jednu z metód, akými si zakladáte svoj „kmeň“ priateľov a určujete, kto je vaša rodina.

Navyše to môže zohrávať úlohu vo vašej sociálnej pamäti. Vďaka vylučovaniu oxytocínu vníma vaša pamäť nejakú konkrétnu udalosť priaznivejšie, než takú, pri ktorej sa oxytocín nevylučoval.

Čo má toto spoločné s objímaním vášho dieťaťa a vývojom mozgu?

Kvôli jeho zložitej povahe vedci oxytocín ďalej skúmajú. Dôležité je však pochopiť, že to, ako vnímame priateľov, rodinu a neznámych a ako medzi sebou po emocionálnej stránke vzájomne komunikujeme, je rozhodne faktorom v našej pamäti a správaní.

Platí to pre bábätko, ktoré si prvýkrát vytvára svoje chápanie sveta založené na tom, ako interpretuje konanie tých, ktorí sú v jeho okolí.

Záverečné úvahy o objatiach a deťoch
Zdá sa, že veda sa stále len snaží nájsť vzorec toho, prečo je objatie také dôležité a ako ho prijíma náš mozog vo vzťahu k nášmu vývoju. Ukazuje sa, že väčšina rodičov to aj tak chápe. Výsledky objímania bábätka, dieťaťa, vášho tínedžera alebo partnera dokáže rozoznať väčšina z nás.

Všetci túžime po pocite bezpečia, dôvery, lásky a dôležitosti. A prosté objatie tie pocity v každom z nás pestuje. Navyše, nemôžete niekoho objať bez toho, aby ste objatie sami neprijali! Už to samo osebe je úžasné!

Zo života... z každého pohľadu je to iné...

Zdielam.....
Moja stará mama mi dala dobrú radu:
Nedovoľ, aby tvoj riad žiaril viac ako ty!
Neber upratovanie tak vážne!
Keď som sa vydala, strávila som dvadsaťštyri hodín denne sledovaním toho,
či je všetko čisté a upratané pre prípad, že by ma niekto prišiel navštíviť.
Ale potom som zistila, že všetci sú veľmi zaneprázdnení prechádzkami,
zábavou a radosťou zo života!
Ak sa niekto náhle objaví?
Nemusíš nikomu vysvetľovať situáciu v tvojom dome.
Ľudia sa nezaujímajú o to, čo robíš celý deň, ľudia chodia, bavia sa a užívajú si život.
Život je krátky, bav sa!
V prípade potreby utri prach, poupratuj.
Urob si však čas namaľovať obrázok alebo napísať báseň, choď na prechádzku
alebo navštív priateľa, uvar, čo máš rada, polej kvetiny...
Urob si čas na pohár vína, plávaj, choď do hôr, hraj sa so psom, počúvaj hudbu,
čítaj knihy, vytváraj priateľstvá a raduj sa zo života.
Ak je to potrebné, poupratuj doma, ale život pokračuje tam vonku.
Mysli na to, že tento deň sa už nikdy nevráti.
Nezabudni, že starneš a že veľa vecí, ktoré môžeš urobiť teraz, v starobe už
nebudú také ľahké.
A keď odídeš, pretože jedného dňa všetci odídeme, staneš sa tiež prachom!
A nikto si nebude pamätať, koľko účtov si zaplatila, ani tvoj čistý dom,
ale budú si pamätať tvoje priateľstvo, tvoju radosť a to, čo ste spoločne prežili.

Dobrý článok :
Psychiater Peter Pöthe: Dnešné deti sú rozmaznané a nepripravené na život, rodičia majú priveľké očakávania
Peter Pöthe

Zdroj: Jan Majer
Ako rodičia nemusíme byť perfektní, nemusíme byť dokonalí. Stačí, ak toho dobrého bude v živote viac, ako toho zlého, radí uznávaný český detský psychiater a psychoterapeut všetkým rodičom.
Peter Pöthe, rodák zo Slovenska žijúci v Prahe, sa zaoberá psychoanalýzou traumatizovaných detí, vývinovou psychológiou, roky pracuje s týranými i sexuálne zneužívanými deťmi a vo svojej praxi sa denne stretáva s prípadmi detí, ktoré majú najrôznejšie duševné problémy a bohužiaľ, často aj vďaka nám rodičom.

Dnešná generácia sa sústreďuje najmä na podávanie dokonalých výkonov, vo všetkom chceme byť perfektní a akosi zabúdame na to pekné. Už nevieme len tak pekne žiť, tráviť spolu obyčajný čas ako rodiny, neustále sa niekam ženieme a túžime byť stále lepší, chceme sa porovnávať. Pre mnohých rodičov je dieťa len nejaký splnený bod, ktorý zapadol do skladačky dokonalého života.

Často sa rodičia o deti nevedia postarať, nevedia sa im obetovať, na strane druhej sú tu úzkostlivé mamy, ktoré žijú svoj život len sprostredkovane, cez svoje dieťa.

Chcú ho mať pod úplnou kontrolou, ovládajú jeho život, tlačia ho do toho, aby bolo najlepšie. Ale to sa predsa dlhodobo nedá zvládať. Čo si uznávaný odborník myslí o dnešnej výchove, prečo by sa vo výchove mala angažovať nie iba mama, ale aj otec prezradil Peter Pöthe v rozhovore pre Najmama.sk

Pán doktor, ako veľmi nás dokáže v živote ovplyvniť to, čo prežívame v detstve?

Mozog sa najviac vyvíja ešte v maternici a potom na začiatku života, v prvých dvoch rokoch najviac rastie a tam sú zásadné veci, ktoré môžu na celý život formovať mozog.

Takže dokážu zanechať naše rodičovské hlášky ako napríklad: „Fuj, pozri, aká si škaredá“ alebo „Ty to aj tak to nikdy nezvládneš“, „Si hlúpy“, nejaké rany na krehkej detskej duši?

Nedá sa povedať, že nejaká veta vytrhnutá z kontextu by mohla mať nejaký dlhodobý negatívny dopad, ale záleží na tom vzťahu. Pokiaľ sa dieťa cíti vo vzťahu odmietnuté či ponižované, tak to samozrejme na jeho sebaúctu a sebavedomie bude mať veľký vplyv, a to pokiaľ nemá vo svojom blízkom okolí nikoho, kto by to vyvažoval tým, že by bol hodnotný, že by to dieťa neponižoval, neustále nekritizoval. A tu samozrejme záleží na tom pomere. Pokiaľ toho dobrého vo vzťahu prevláda viac, tak to nemusí ublížiť.

Avšak, môže uraziť, čo niekedy nie je na škodu. Niektoré dnešné deti nie sú vyvedené z tej svojej narcistickej fázy, takže je to pre ne dôležitá skúsenosť, takéto slová dokonca nemusia byť vyslovene zlé, ale samozrejme záleží na vzťahu.

Odkedy si deti pamätajú to, čo prežívajú a odkedy si pamätajú to, čo im my rodičia rozprávame. Kedy je to vedomie také, že áno toto si už pamätám?

Pamäť funguje od začiatku, ešte v maternici sa začína formovať mozog a tam sa vytvára aj implicitná pamäť. Okolo druhého roku života sa začína pridávať hipokampus, ktorý je zodpovedný za vedomé spomienky. Takže my si pamätáme celú skúsenosť, ale táto skúsenosť je do veľkej mieri nevedomá, avšak ovplyvňuje naše postoje a názory, pocity.

A potom je tá vedomá, ktorá môže odrážať realitu, ale môže to byť aj tzv. falošná spomienka. Dá sa povedať, že si pamätáme všetko, avšak niektoré spomienky sú nevedomé a odžívame ich až v niektorých situáciách. Máme napríklad úzkosť, alebo sa tešíme a nevieme prečo.

A potom sú tie vedomé a pamätáme si ich - áno mne vtedy mama a otec povedali toto a toto, toto urobili. Je to spomienka, ktorú môžeme zabudnúť, nepamätať si ju, ale pokiaľ bola pre nás nejako emočne významná v tej chvíli, tak sa práve uloží do tej implicitnej pamäte a tam to môže potom ovplyvniť prežívanie určitej situácie v nejakom vzťahu.

Vedomá pamäť by mala fungovať od dvoch alebo troch rokov, pretože vtedy sa rozvíja hipokampus, ktorý je centrom učenia a vedomých spomienok, to znemená, že odvtedy si môžem vedome vybaviť, čo sa udialo.

Okolo bondingu a dojčenia sa dnes vedú dlhé diskusie. Sú tieto dve veci pre vývoj bábätka a aj pre matku tak veľmi dôležité?

Pravda je, že mozog dieťaťa sa naozaj vyvíja vo vzťahu a bez tohto vzťahu sa niektoré jeho funkcie nevyvinú vôbec. A to potom človeku celoživotne chýba, pretože aj keď je mozog veľmi plastický, a do tých desiatich rokov najviac, tak sa ten vzťah potom úplne nemôže kompenzovať. Takže to, že dieťa zažíva bezpečie, že sú regulované stresové emócie, ktoré vyplývajú z toho, že sa narodíme ako nehotoví, takže sme neustále ohrození, tak je ten výlučný vzťah s inou osobou podmienkou zdravého vývoja osobnosti a sociálnych vzťahov

Potreba regulácie úzkosti a potreba pocitu bezpečia je silnejšia, než tie fyzické potreby, takže tam je všetko toto dôležité. Ale nehovorím, že sa to potom v inom vzťahu nedá zmeniť. U vás už nie sú, no u nás v ČR ešte stále fungujú kojenecké ústavy a deti v nich sú zanedbané, deprivované…Do určitej miery sa niektoré veci dajú dohnať, no niektoré sa už nemusia.

Takže mama, ktorá nedojčila by nemala mať výčitky? Mnohé mamy sa totiž kvôli dojčeniu veľmi trápia, je na ne vyvíjaný obrovský tlak, majú depresiu z toho, že nie sú dostatočne dobré...

Ale to vôbec nie je len o dojčení, ale o celkovom vzťahu. Pokiaľ žena vníma pozitívne seba, dieťa sa s ňou cíti dobre, pokiaľ si mama a dieťa pozerajú do očí, pretože dieťa hľadá samo seba v očiach matky, tam sa vyvíjajú veľmi dôležité spoje v mozgu. Dôležité je, napríklad, ako dieťa matka držala, pretože môže dojčiť, no na to dieťa sa vôbec nepozrie. Takže v tomto prípade sú najrizikovejšie prípady, keď je maminka v strese, alebo v depresii.

Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešné deti trpia čoraz viac depresiami, úzkosťou, majú problémy v škole. Pritom žijú na prvý pohľad bezchybné životy – majú čo jesť, majú všetko, na čo si len spomenú, môžu cestovať, spoznávať... Čím to podľa vás je?

Ja si nemyslím že prežívajú hlavne depresie, skôr by som povedal, že sú dnešné deti menej odolné, ako minulé generácie, čo súvisí so snahou rodičov byť dokonalými rodičmi.

Ja osobne nemám rád knihy a časopisy, ktoré sa snažia vykresliť, ako má vyzerať dokonalá mama, čo má robiť dokonalá mama. Potom je dieťa niečo ako narcistický projekt - rodič, ktorý porodí dieťa, pretože to nejako patrí k naplneniu života, zvlášť sú riziko maminky, ktoré už sú staršie a je to ich jediné dieťa. Tak je dieťa zaťažené tým, že je iba projekt, ktorý má vytvárať hodnotu, alebo kvalitu toho rodiča.

No a v tomto zmysle potom často maminky nedávajú hranice deťom, odstraňujú im zo života stresové situácie aj v tom vzťahu, no a deti sú potom samozrejme menej odolné voči bežnému stresu, tak sa z toho zrútia, majú aj reálne depresie alebo úzkosť.

Myslím si, že toto dnešné vedomé „narcistické rodičovstvo“ v časti strednej vrstvy prevláda a naozaj tie deti nie sú pripravené ísť do školy, napríklad. Majú odklady pretože sú hravé, no ale ony sú hravé, pretože sa s nimi rodičia iba hrajú, deti nemajú nijakú povinnosť alebo štruktúru, do ktorej by mohli akoby rásť. Potom v tom extrémnom prípade majú deti domáce vyučovanie, ktoré ich ale už nemusí pripraviť na druhý stupeň a na život, kde už je tá prirodzená konkurencia a platí to, čo naozaj dokážeme.

Vaša hodnota sa odvíja od toho, ako vás človek v dynamickom vzťahu prijíma a miluje, ale toto vám do života nestačí, pretože vždy budete do života potrebovať nejakú osobu, ktorá by s vami mala výlučný vzťah, bezpodmienečne vás milovala a prijala, a to sa samozrejme už na tom druhom stupni ani v bežnom živote nedeje.

Jednak aj tie vzťahy detí sú zložitejšie a sú založené na nejakej súťaži, konfliktoch a z toho môžu deti naozaj skolabovať a v nešťastných prípadoch, keď sa dostanú do rúk psychiatrom, tak dostať lieky, ale tam nejde o to, že sú choré. Ony sú iba vývojovo zaseknuté v nejakej fáze života okolo 3-4 roku života, kedy sa svet točí iba okolo nich a mamy.

doc. MUDr. Igor Škodáček, CSc. na oddelení Detskej psychiatrie v NÚDCH v Bratislave
DETI VŠEOBECNE
Nezáujem rodičov o dieťa je dnes veľmi rozšírenou formou týrania, hovorí detský psychiater
Keď s manželom prišli domov a parkovali pred panelákom, dcéra im kývala z okna. Kým vyšli výťahom hore, tak z neho vyskočila...
Takže podľa vás mamy, ktoré sú úplne upnuté na dieťa, odmietajú škôlku, odmietajú vzdelanie, mamy, ktoré chcú byť len s dieťatkom doma, lebo si myslia že je to preň najlepšie, to podľa vás nie je úplne v poriadku?

Ja si myslím, že to bohužiaľ šíria aj nejakí “mediálni odborníci”, ktorí nie sú odborníci, čo je napríklad aj človek, ktorý sa volá Marek Herman, ktorý svojimi neodbornými názormi dlhodobo frustruje. Často sa v médiách šíria nezmysly, ktoré zase odpovedajú na narcistické potreby čitateľov a potrebe rodičov úplne si privlastniť dieťa, nejako si realizovať svoju vlastnú hodnotu cez to dieťa. S potrebami dieťaťa to nemá absolútne nič spoločné.

Mamy rady počujú, že sú pre dieťa to najdôležitejšie a že otec je len nejaký satelit, ktorý tam krúži, ale to je hlúposť. Pre rozvoj osobnosti je určite dôležitý výlučný vzťah s jednou osobou, ktorou je typicky matka, ale najneskôr od toho druhého roku, je potrebné vedieť, že aj druhá rodičovská osoba je vo vzťahu veľmi dôležitá pre vývoj mozgu a zdravie dieťatá.

Otec a dieťa

Akú úlohu teda v rodine zohráva otec, súrodenci, starí rodičia?

Samozrejme, mama je tá najdôležitejšia, pretože to dieťa porodí a zostane s ním, čiže od začiatku sa vytvára určitý vzťah medzi matkou a dieťaťom, ktorý je dôležitý pre ďalší vývoj mozgu na začiatku života, kedy sa tvorí základný substrát mozgu na celý život najmä čo sa týka schopnosti mozgu regulovať stresové emócie a ovládať svoje konanie a v neposlednom rade aj pozornosť.

Ale potom do toho života už vstupujú iné vzťahy a dieťa potrebuje reflektovať samo seba mimo tú matku. A k tomu ešte skôr, ako vznikne triáda, dyiáda je, že máte výlučný vzťah s jednou osobou, a vy môžete maj aj výlučný vzťah s otcom a potom máte dve dyiády, čo je tiež dobré. Ale dve dyiády nie sú to isté, ako triáda. Pretože potom, okolo 3-4 roku má vzniknúť triáda a už predtým by malo mať dieťa vzťah ku rodičom, ako k páru.

Takže je podľa vás dôležité, aby deti vyrastali s mamou aj otcom?
Pár je hrozne dôležitý, pretože trebárs to dieťa, napríklad chlapček, zažíva, že matka preferuje ešte niekoho iného, než je on a že ten niekto iný, má nejaké kvality, ktoré on nemá a aby sa dostal k matke, tak vlastne musí cez toho otca.. Ale sú situácie, keď je dieťa z toho vzťahu rodičov vylúčené, čo je zasa stimul pre to, aby si ho zaslúžilo a prenesie svoju pozornosť z matky na otca a môže sa ním identifikovať a vlastne vyrásť v identifikácii cez toho otca.

V prípade dievčat to funguje trošku inak, pretože má rovnaké pohlavie s tou maminkou a majú radi aj otecka, ale môžu naňho aj žiarliť. Mali by vidieť, že rodičia sú aj spolu a že sú šťastní bez nich a že robia aj nejaké veci, ktoré deti nemôžu robiť a potom by ten vývin mal prebiehať tak, že by sa dievčatko malo identifikovať s mamou a získať tú jej ženskosť k tomu, aby raz tiež mala partnera, to je ideálna situácia.

Avšak, bohužiaľ, až priveľmi často je to tak, že pár nefunguje, že rodičia spolu nevychádzajú, a potom je to o tom, že dieťa je akoby šťastím jedného rodiča a je nadhodnotené a cíti tak určitú zodpovednosť za šťastie rodiča. A toto ho samozrejme zaťažuje.

Na druhej strane – v prípade chlapca je to tak, že mu potom môže chýbať nejaký vzor, čo sa samozrejme prenesie do ďalších vzťahov a môže utrpieť aj jeho sebavedomie, pretože je krehké a založené iba na tom dyadickom bezpodmienečnom prijatí, ktoré mu vo vzťahu ku kamarátom alebo v nejakom kolektíve a v práci nevystačí.

Čo napríklad znamená, že idete do práce a musíte mať šéfa, ktorý vás miluje, bez ohľadu na to, či vy niečo viete alebo neviete robiť, tak potrebujete mať dobrého šéfa, ale to takto nefunguje.

Čo si myslíte o mamách alebo celkovo o rodičoch, ktorí veľmi tlačia svoje deti do najrôznejších výkonov, snažia sa ich preferovať, tlačia ich na rôzne krúžky a neustále opakujú, že musia byť najlepší?

Ja musím povedať, že takýto prístup má na deti často zlý vplyv. Opäť to len súvisí iba s potrebami rodičov sa nejako realizovať cez deti a získať pocit vlastnej hodnoty. Ale zasa by deti nemali byť držané iba v nejakom bezpečí a malo by sa od nich aj niečo chcieť. Ide skôr o mieru toho, čo by mali dosiahnuť. To hovorím aj rodičom, ktorí ma navštívia v ordinácii.

4-ročné dieťa ešte nechodí na nočník , nosí plienky. A rodičia, častejšie teda mamina, hovorí: „Ale my čakáme, že na to sám príde.“ Ale on na to sám nemá prečo prísť. Pokiaľ mu to vyhovuje, tak prečo by sa namáhal a tam je naopak dôležité, či matka alebo otec od dieťaťa niečo chcú a aby mu pomohli, aby dieťa malo pocit, že prekonalo nejakú prekážku a niečo dosiahlo. Napríklad, že sa viac snažilo a chodí na nočník, dostalo pochvalu od otca a už bude vedieť, že tá jeho hodnota sa odvíja od toho, čo urobil, že sa prekonal. Jeho sebadôvera je potom silnejšie, ako keby bol oceňovaný iba preto, že je roztomilý.

Keď mám mamičku, ktorá príde s problémom, že jej štvorročný syn ešte nerozpráva, a chlapček má v ústach cumlík, tak sa jej samozrejme opýtam, či mu skúsila ten cumlík vybrať...Jednoducho aj ona mu musí tie podmienky pre vývin vytvoriť.

Ale naozaj dnešné mamy nevedia, že pre dieťa musia aj ony niečo urobiť?

Je to taká dnešná módna ideológia, robiť veci tak, ako to deti cítia, ako to potrebujú, ale takto to nefunguje. Naopak, dieťa potrebuje prekonávať prekážky, potrebuje aj to prijatie ale nepotrebuje ho mať stále. Niekedy majú deti tak veľkú moc, až sú z toho frustrované a úzkostné a na rodičov začnú byť agresívni. Pretože už chcú konečne vyvolať nejakú naštvanú reakciu, potrebujú, aby ich niekto „srovnal“ ako sa povie po česky.

Takže často na mamu útočia, kopú škriabu a ja potom tej mamy spýtam: „A čo robíte, keď vás škriabe?“ A mama odpovie: „No, ja sa mu to snažím vysvetľovať.“ Ale čo budete 5-ročnému dieťaťu vysvetľovať? Dieťa potrebuje pocítiť, že vy máte v tej situácii moc, pretože deti vedia, že sú malé, aj keď veria, že sú silné a že všetko zvládnu, to je tá narcistická bublina.

Zároveň ale tušia, že keď na to príde, tak sú na ochrane od rodičov absolútne závislí. To znamená, keď príde zlodej, keď bude horieť, keď budú chorí, no a keď rodič dáva dieťaťu neustálu moc a kontrolu, potom je dieťa hrozne úzkostné, pretože mu prídu tí rodičia slabí. A vie, že by sa samo neochránilo.

A čo teda odporúčate rodičom robiť v takejto situácii, keď už sa v domácnosti stáva pánom? Čo s dieťaťom, ktoré nám prerástlo cez hlavu?
V prvom rade netreba hádzať vinu iba na dieťa, nie to žiadny “malý tyran” ako to nešťastne nazvala jedna pani z Nemecka. Dieťa za to nemôže, má iba, poviem to tak natvrdo - blbých rodičov, ktorí z nejakého nevedomého narcistického dôvodu nechcú dať dieťaťu hranice, pretože oni chcú, aby sme sa všetci mali iba dobre, aby žili v harmónii a aby vládol svetový mier.

A aj v tomto prípade je to zasa o tom, že dieťa potrebuje mať aj niečo iné, ako svoju vlastnú hodnotu života, aby som to tak povedal. Čiže musím pripustiť aj to, že je tam ešte aj otec, ktorý väčšinou tie hranice chce dávať a musím pripustiť aj to, že je normálne, ak to dieťa niekedy nemám rád alebo, že to dieťa ma niekedy nemá rado.

Takže je podľa vás v poriadku, ak my mamy máme občas na dieťa zlosť a najradšej by sme ho v istých chvíľach poslali kade ľahšie?

Nemôžem si predsa navrávať, že to dieťa ma kope a ja ho mám v tej chvíli rád. Aj keby tá mama seba presvedčila, že ho má rada, tak jednoducho nie je rada, že sa jej to deje. V tom prípade treba zakročiť a urobiť tak, za čo to dieťa bude nakoniec vďačné, pretože sa upokojí.

Napríklad zažiť stres z nejakého odmietnutia. Ja ti nebudem venovať pozornosť, ak sa takto budeš správať. Toto nie je prípustné, aby ty si do mňa kopal a ak to budeš robiť, tak ja ti nebudem čítať rozprávku. Aby to naozaj nebolo tak, že je všetko len dobré, pretože nie je všetko dobré, čo to dieťa robí. Prvá sociálna emócia v živote je pocit hanby.

V tom prvom roku alebo prvých desať mesiacov života dieťa zažíva hlavne pozitívne veci ale potom ho už začnete vychovávať a dieťa napríklad zhodí pohár a vy prídete do situácie, keď sa nebudete tešiť, že zhodí pohár, ale dáte najavo, že je vám to nepríjemné a dáte von nejakú negatívnu emóciu voči dieťaťu, a to dieťa sa začne hanbiť, je to preňho stres. Pretože namiesto toho, že ste s ním išli do toho pozitívneho, tak mu ukážete, že sa vám to nepáči.

No a potom ho upokojíte, a potom mu zregulujete ten stres. Táto fáza je veľmi dôležitá, to že dieťa nenecháme celú dobu v strese. Ale stres by malo zažiť, to je tá regulácia vlastného správania. A nejako takto je to potom aj v tých interakciách, keď je 5 hodín na počítači a ja nad tým musím mať nejakú kontrolu. Ja, nie ty a my rodičia rozhodneme, či budeš alebo nebudeš na počítači. A musíme to ustáť. My rodičia potrebujeme v tej chvíli ustáť, že tie deti nás v tú chvíľu nemajú rady, že nás nenávidia, ale je to v poriadku, že nás v tej chvíli nemajú rady.

Takže aj ja ako mama musím prijať, že sa na mňa dieťa hnevá?
Sú rodičia, ktorí to nesú lepšie, sú rodičia, ktorí to nesú horšie. Preto je výhodnejšie pre deti, ak majú oboch rodičov, ale keď nie sú rovnakí. Často pracujem s otcami na tom, aby sa mohli zapojiť viac do vzťahu a s matkami, pracujem na tom, aby dali otcom viac priestoru.

Ale dnešné mamy veľmi otcov do výchovy nezapájajú, často chcú byť s deťmi akoby samé?
Ja si myslím, že je to o tom, že chcú mať tú výlučnú pozíciu, že sa vidia ako tie mamy, ktoré sa neustále fotia, sú na obálkach časopisov, na internete a je to určitý kult. Kult dieťaťa, ktorý je kult mám. Na to často nadväzuje, že dnešní otcovia boli často vlastnými otcami zanedbávaní a trochu rozmaznaní mamou, často sú to ešte stále chlapci, kedy otec veľmi nebýval doma, alebo bol na okraji výchovy, takže oni ani nevedia, aký majú význam pre dieťa.

V ďalšej generácii potom vznikajú situácie, že otec sa pri výchove nezúčastňuje, no zapájať sa do výchovy nikdy nie je neskoro, samozrejme ako vždy a vo všetkom, je to veľmi individuálne. Pokiaľ nám už ale osud dal do života dvoch rodičov, bola by škoda, aby sme to nevyužili. Potom neskôr v dospelosti na terapiách ľudia toho otca hľadajú, a to dosť často.

Potom v rozvedených rodinách chýba tá otcovská ruka?
V tomto prípade je to riziko, že deti sú partnermi matiek, že majú dyadický vzťah a teda je to pre dievčatá a chlapcov veľmi rizikové usporiadanie, pokiaľ matka naozaj nemá nového partnera a vytvorí si svet, kde sa bude akože obetovať.

A tu zasa nestačí, aby bol otec iba víkendový, on sa potrebuje zapojiť do vzťahu, do toho rastu, potrebuje sa zaujímať, rozvíjať dieťa. Toto všetko by otec mal vedieť a celoživotne by potom mohol dieťaťu chýbať v tom, že nemal záujem, že to boli len nejaké sviatočné návštevy.

Potom by matka mala mať partnera, ktorý tú funkciu preberie a to hovorím aj mamičkám, ktoré hovoria, že nemôžu nájsť partnera, že je dôležité, aby dieťa zažilo, že ešte niekoho hľadajú, že potrebuje mať tú tretiu osobu aspoň v hlave, aby si syn tej matky nemyslel, že je jediný, aby zažil pocit, že on nie je ten stred vesmíru.

V prípade dievčat, ak sa rodičia rozvedú, je potrebné myslieť na to, že v prípade, ak odíde otec, túto stratu môže prežívať viac, ako partnerka a potrebuje, aby bol otec v páre so ženou kde on je milovaný a potrebuje, aby tá matka nezostala v pozícii obete. Pretože to dievča sa potrebuje po ženskej stránke s niekým identifikovať a kto by sa chcel identifikovať s obeťou? Takže tá mama by sa mala starať o svoju ženskosť a mala by ukázať, že má svoju hodnotu, ako žena.

Pán doktor, a myslíte si, že je rozdiel medzi dnešnými deťmi a deťmi v minulosti?
Za mňa sú dnešné deti podľa mňa málo odolné. Trochu rozmaznané, nepripravené na život, pretože ich rodičia nepripravujú na to, že by mohli zažívať a regulovať stres. Takže v tomto zmysle môžu byť deti viac závislé, na druhej strane môžu mať od nich rodičia veľmi vysoké očakávania, čo sa týka výkonov a čo je podľa mňa zlé, že sa dnešné deti už nenudia.

Deti by sa mali nudiť, aby mohli vymýšľať nové veci, aby mohli byť kreatívne, aby mohli byť v kontakte s tým, čo zažívajú. Vďaka tomu, že majú ten deň a týždeň tak štrukturovaný, tak nakrúžkovaný, že sa v podstate už ani nemôžu len tak hrať.
Všade sú hodnotené a v kombinácii s tým, že nie sú odolné voči stresu, to môže vytvoriť pomerne rizikovú životnú situáciu, kedy ťažko zvládajú stres a zároveň sa od nich veľa požaduje.

Čo by ste teda odkázali generácii dnešných mamičiek?
Myslím si, že mamy, by sa mali zaoberať aj niečím iným, než svojimi deťmi...

Desatoro manželstva... nech sa splnííííí❤

Ach jaj,,, tá postel..😅

Domáci . k a r a m e l .. na palacinky,
ŠĽAHANÝ KARAMEL
INGREDIENCIE:
250 g cukru
65 g polosoleného masla (Môžete použiť aj nesolené maslo.)
200 ml smotany (30% minimálneho tuku/šľahačky)
POSTUP PRÍPRAVY:
Začnite roztopením cukru v hrnci na strednom ohni, až kým nekaramelizuje do zlatej farby. Miešať nemusíte.
Teplotu znížte a pridajte maslo. Miešajte, kým sa maslo úplne neroztopí.
Pomaly prilievajte smotanu, pričom stále miešajte, aby sa zmes dobre spojila. Miešajte asi 2 minúty.
Zmes nalejte do misky a nechajte karamel mierne vychladnúť v chladničke asi 15 minút.
Po vychladení karamel vyšľahajte pomocou elektrického mixéra a potom ho vložte do mrazničky.
Po 10 minútach v mrazničke opäť vyšľahajte, až kým karamel nezmení farbu. Mal by byť svetlejší.

Dobrú chuť.

Kávičku si dám až po zobudení

🍷Prečo konzumovať víno?
Zlepšenie pamäte.
Pozitívny vplyv na plodnosť.
Protizápalový a antioxidačný efekt.
Zníženie hladiny cholesterolu.
Prevencia rakoviny vďaka resveratrolu.

Modlitba muža 😅
Milý Bože: Chodím každý deň do práce a driem 8 hodín, zatiaľ čo moja žena si pekne sedí doma. Chcem, aby vedela, čo musím vydržať, tak ťa prosím, dovoľ, aby jej telo bolo prehodené na jeden deň s mojím. Amen."
Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti, splnil mužovo prianie. Nasledujúce ráno, sa muž prebudil ako žena.
1. Vstal, urobil rýchle raňajky pre svoju manželku, nakŕmil psa a mačku, prebudil deti, pripravil im šaty do školy, dal im raňajky, zabalil obedy a odviezol ich autom do školy.
2. Prišiel domov, zobral veci na čistenie, vzal ich do čistiarne a zastavil sa v banke, aby uložil peniaze.
3. Išiel na nákup - ovocie, zeleninu, k mäsiarovi a po mlieko, maslo, jogurty, potom išiel domov, vyložil nákup, zaplatil účty a zapísal všetko do účtovnej knihy.
4. Vyčistil debničku na mačacie výkaly a vykúpal psa.
5. To už bola 1 hodina a on sa ponáhľal, aby ustlal postele, vypral, povysával prach, zamietol a vytrel podlahu v kuchyni.
6. Bežal do školy vyzdvihnúť deti a po ceste domov sa s nimi pohádal.
7. Pripravil im mlieko a sušienky a postaral sa, aby si urobili domáce úlohy.
8. Potom vybral dosku na žehlenie a pri žehlení sa pozeral na televíziu.
9. V 16.30 začal čistiť zemiaky a chystať zeleninu na šalát, obalil bravčové rezne a nakrájal čerstvú fazuľu a pripravil večeru, prestrel pre manželku a deti.
10. Po večeri, nakŕmil psa a mačku, vyčistil kuchyňu, pustil umývačku na riad, poskladal prádlo, vykúpal deti, uložil ich do postele a prečítal im rozprávky.
11. O 22.00 bol vyčerpaný, ale jeho každodenné povinnosti sa ešte neskončili. Išiel do postele, kde sa od neho očakávala súlož, čo zvládol, bez toho aby sa posťažoval.
Ďalšie ráno, sotva sa prebudil, pokľakol pri posteli a povedal...
"Bože, nechápem, čo som si predstavoval. Ako som sa mýlil, keď som závidel svojej žene, že si môže byť celý deň doma. Prosím, veľmi pekne ťa prosím, mohol by si to vrátiť späť?"
Boh vo svojej nekonečnej múdrosti odpovedal: Môj synu, vidím, že si si vzal ponaučenie a veľmi rád by som všetko zmenil, tak ako to bolo, musíš ale počkať deväť mesiacov.
Včera v noci si totiž otehotnel.

Ischias

Sedací nerv patrí medzi najväčšie v tele, začína v dolnej časti chrbtice, prechádza do zadku a končí až v spodnej časti chodidla. Jeho poloha je zodpovedná za pevnosť, citlivosť a pohyby nôh.

Ischias (zápal sedacieho nervu) je bežným zdravotným problémom. Prejavuje sa intenzívnou bolesťou, mravčením, slabosťou a stŕpnutosťou dolných končatín.

Prírodné spôsoby, ako zmiernite bolesť ischiasu
1. Akupunktúra
Akupunktúra predstavuje alternatívnu liečbu, ktorá zahŕňa vkladanie ostrých ihiel do určitých bodov, ktorých cieľom je pomôcť zlepšiť nervovú funkciu a zvýšiť tok energie.

Úľavu od bolesti pocítite už po prvom ošetrení. Niekoľko takýchto sedení však dokáže urobiť zázraky.

V dnešnej dobe je akupunktúra veľmi populárna, pretože bolo preukázané, že je účinná pri liečbe migrén, stresu, odvykania od fajčenia a tiež pri stimulácii toku lymfy.

2. Chiropraktická úprava
Výskum ukázal, že chiropraktické úpravy (naprávanie chrbtice) môžu byť účinné pri liečbe tohto problému.

Manipulácia s chrbticou zmierňuje bolesť, podporuje liečenie, potláča zápaly, obnovuje mobilitu a zvyšuje funkciu svalov aj nervov.

3. Ľadové vrecko
Ľadovým vreckom môžete okamžite zmierniť bolesť pri ischiase.

Ako alternatívu môžete použiť balíček mrazeného hrášku zabaleného do uteráka a položiť ho na bolestivé miesto. Prikladajte ho každé 3 hodiny a nechajte pôsobiť 20 minút. Takto sa vám uľaví od bolesti.

4. Striedanie teploty
Ľadové vrecká vám poskytnú okamžitú úľavu, no nepôsobia do hĺbky. Zápal sa totiž pri sedacom nerve nachádza hlboko v tele.

Preto by ste mali hneď po ľadovom obklade použiť horúci alebo vyskúšajte horúci kúpeľ. Striedanie teplôt stimuluje krvný obeh a prúdenie lymfy. Takto vyliečite zápal a urýchlite hojenie.

Ak chcete zvýšiť účinky liečby, môžete pridať nejaké esenciálne oleje, bylinky alebo Epsomskú soľ do kúpeľa.

5. Mierny strečing (joga)
I napriek tomu, že každý pohyb môže byť pre vás bolestivý, musíte byť aktívni, aby ste urýchlili hojenie.

Z tohto dôvodu môžete vykonávať jogový strečing alebo mierny strečing chrbta. Týmto spôsobom zlepšíte pohyblivosť, posilníte chrbtové svaly a zvýšite prietok krvi.

6. Masáž
Terapie zamerané na spúšťacie body (trigger points) alebo hlbšie masírovanie sú veľmi účinné pri liečbe bolesti, svalových kŕčov a necitlivosti prstov a nôh.

7. Bylinky a oleje
Početné prírodné bylinky vám poskytnú priaznivé účinky, pretože znižujú zápal a liečia bolesť. Tieto bylinky sa užívajú vo forme olejov, kapsúl alebo hojivých mastí.

Okrem toho ich môžete použiť aj vo forme tinktúr, elixírov, esenciálnych olejov, čaju z čerstvých alebo sušených bylín.

Ešte predtým, ako sa rozhodnete používať bylinky, poraďte sa so svojím lekárom, aby skontroloval, či neovplyvňujú účinky niektorých liekov, ktoré užívate.

Nasledujúce bylinky sú najúčinnejšie v znižovaní zápalu, bolesti a podporujú tiež zdravie nervov:

kurkuma (zmiešajte ju s čiernym korením, aby ste zvýšili jej liečivé účinky)
harmanček rímsky
diablov pazúr
mliečne ovsené vločky
kôra vŕby bielej
koreň divozelu
šalvia muškátová
levanduľa
sladké drievko
ľubovník bodkovaný
scutellaria lateriflora
drieň japonský
kvety lipy
kratom (mitragyna speciosa)
arnika horská
8. Spánok
Uistite sa, že máte dostatok spánku, aby ste si uvoľnili svaly a telo, posilnili mozog a obnovili zdravie nervových buniek.

Na zamyslenie.....

4 spôsoby, ako odpustením iným aj sebe dokážete uz d r a v i ť svoje telo

Vo svojej podstate chápeme, že odpustenie je mocná technika pre slobodu i zdravie, ale kvôli nedostatku skúseností alebo porozumenia často nechápeme ako.

1. Emócia je fyziologický zážitok
Autorka a molekulárna biologička Candace Pertová vo svojej knihe Molecules of Emotion krásne vysvetľuje, ako prežívame emócie prostredníctvom fyziologických mechanizmov v našom fyzickom tele.

Stručne povedané, Pertová vysvetľuje, že každá emócia alebo pocit či nutkanie, ktoré cítite vo svojom tele, je spôsobené špecifickou kombináciou neuropeptidov, čo sú chemikálie, ktoré uvoľňuje váš mozog.

Tento chemický koktail rýchlo vstupuje do vášho krvného obehu, pričom každá malá „jednotka“ neuropeptidu pôsobí ako kľúč, ktorý odomyká špecifické receptorové miesta na vašich bunkách. To potom v bunke vyvolá reakciu, ktorú zaregistrujete ako pocit alebo emóciu.

Každý neuropeptidový „kľúč“ môže odomknúť iba špecifické receptorové miesta na každej bunke a zakaždým, keď sa bunka rozmnoží, nová bunka má viac receptorových miest pre tie emócie alebo pocity, ktorými ste dovtedy bombardovali svoje telo.

Na povrchu každej bunky však máte len obmedzené množstvo miest pre receptory, takže bunka začne pre viac využívané receptory zaberať miesta menej využívaných receptorov, napríklad aj receptory pre živiny, vitamíny alebo minerály.

To je dôvod, prečo vám nejaký čas trvá, kým si vypestujete nový, alebo prelomíte starý zvyk, postoj alebo spôsob bytia. Vaša schopnosť zažiť novú realitu doslova rastie, keď zvyšujete množstvo receptorových miest na vašich bunkách, ktoré dokážu spracovať túto kombináciu chemikálií, keď sa uvoľní z vášho mozgu.

Dôvod, prečo máte pocit, že veci „náhle“ zapadli na svoje miesto, je ten, že vaše skutočné fyzické bunky zachytili zmeny, ktoré vaša myseľ vytvorila a teraz ich môžete „cítiť“ aj vo svojom tele.

Všetko, čo ste doteraz zažili, bolo zapísané do nervových dráh. Platí to aj pre rôzne nedostatky, keď bunky vo vašom tele hľadajú „nápravu“ starého chemického koktailu. V skutočnosti sa nič nestalo zo dňa na deň.

Pre jasnejšie pochopenie tohto procesu si pozrite film What the Bleep Do We Know? Film má množstvo naozaj pekných vizuálnych animačných pomôcok, ktoré vám pomôžu lepšie to pochopiť. Film nájdete TU.

2. Majte viac priestoru na radosť
Ak ste niekedy pozerali horor – a pristihli ste sa, že máte spotené ruky alebo skáčete pri zvukoch – tak ste zažili na vlastnej koži, že vaša myseľ nepozná rozdiel medzi tým, čo je skutočné tam vonku, a tým, čo si predstavujete v hlave.

Vaša myseľ jednoducho nedokáže povedať, že film nie je vašou realitou.

Keď si opakovane spomínate na ľudí, ktorí vám urobili niečo zlé alebo vám ublížili, prežívate tieto zážitky znova a znova, bombardujete svoje bunky chemickými kombináciami bolesti, traumy, ublíženia, hanby, šoku, hnevu, zloby a ešte oveľa viac.

To znamená, že vaše bunky sú vystavené nepretržitému bombardovaniu týmito chemikáliami, takže keď sa replikujú, produkujú viac receptorových miest pre túto kombináciu pocitov – a menej pre šťastie a pozitívne veci, ktoré by ste chceli cítiť.

To je tiež dôvod, prečo sa zdá, že čas zahojí všetky rany. Časom si na túto kombináciu chemikálií vo svojom tele zvyknete a nárast receptorových miest znamená, že už nepociťujete uvoľňovanie daných chemikálií tak intenzívne.

To vám umožňuje myslieť si, že dôležitosť problému vo vašej mysli klesá. To však nie je pravda – vaše telo si na tento konkrétny chemický koktail bolesti doslova práve zvyklo a prijalo ho ako niečo v poriadku a normálne.

3. Môžete na to prestať myslieť
Čo sa vám stane, keď vás niekde bolí alebo sa zraníte?

Neustále o tom premýšľate, opatrne sa pozorujete a zisťujete, že vy a iní ľudia do toho často narážate. To spôsobuje rozpálené návaly novej bolesti, ktorá ešte viac traumatizuje a vystraší váš systém.

Emocionálna bolesť nie je iná.

Mechanizmus nervového systému vášho tela nám hovorí, že príroda považovala za dôležité, aby sme vedeli, kedy a kde nás bolí – pretože to nám hovorí, že nás niečo zraňuje a tomu musíme zabrániť.

Keď máte hlbokú emocionálnu bolesť alebo traumu, ktorú so sebou nosíte, hnisá vo vás ako infikovaná rana, vytvára miestami emocionálne vriedky a ranky, čo v mnohých prípadoch nakoniec vyústi do fyzickej choroby alebo zranenia.

Vaše telo chce zabrániť tomu, aby sa dostalo na takúto úroveň choroby alebo zranenia, takže to neustále prináša do vášho vedomého povedomia, aby ste ho mohli uvoľniť.

Vidíte to však ako opätovné prežívanie minulosti, takže sa na to nesústredíte – často preto, že nechcete čeliť bolesti. To ale nefunguje, pretože celú tú bolesť znova prežívate a nútite sa na to nemyslieť, pričom už na to myslíte.

Takže tie spomienky vynárajúce sa na povrch v úryvkoch neustále posielajú opakované dávky chemického kokteilu neuropeptidov do vašich buniek, postupne vás posúvajú ďalej a ďalej, až kým sa znova úplne „nevrátite“ do rovnakého pocitu.

4. Urobte čerstvý začiatok
Akonáhle „problému“ odpustíte a prestanete naň myslieť a opakovane ho prežívať, dostanete príležitosť na nový začiatok.

Prestaňte robiť rozhodnutia založené na obavách, ktoré ste mali z predchádzajúcich udalostí alebo ľudí.

Môžete sa staviť, že ak niečo opakovane rozožiera vašu myseľ, na určitej úrovni to ovplyvní vaše rozhodovanie. Niečo ako, keď sa bojíte o peniaze, vždy počítate každý cent? Rovnaká vec. Keď sa nejaký problém objaví, má tendenciu zasahovať do každého aspektu vášho rozhodovania.

Ak uvoľníte problém, uvoľníte strach z tohto problému, a tak prestanete priťahovať rovnaké druhy ľudí a situácií vo vašom živote.

Každý iný človek vám ukazuje aj niečo o vás – a niekedy je to posolstvo, že musíte niekomu alebo niečomu odpustiť.

Keď „problému“ odpustíte, všetky lekcie súvisiace s týmto problémom odpadnú. Takže odpustenie svojmu násilnému bývalému znamená, že môžete prestať priťahovať násilných mužov do svojho života.

Nakoniec máte šancu privítať nové a čerstvé začiatky.

Najväčší strach, ktorý má väčšina ľudí, je strach zo zmeny. Keď si nesiete bremeno zbytočnej duševnej a emocionálnej traumy, strach zo zmeny a pripustenia čohokoľvek nového do vášho života môže prerásť cez hlavu.

V momente, keď skutočne odpustíte druhej strane, už tento problém nehrá rolu pri robení nových rozhodnutí a spoznávaní nových ľudí. Všetko ostatné už zariadi vesmír.

Záver
Ak sa niečoho bojíte, premýšľate o tom, sústreďujete sa na to, vkladáte do toho emocionálny zážitok a dávate tomu silu, tak to v skutočnosti priťahujete do svojho života.

Odpustite a budete mať veľa priestoru, času a energie na vytvorenie nového života a reality, ktorú naozaj chcete.

Hmmm. že zubná pasta,,, biela,,, Colgate... a možno aj iné biele..... použiť starú zubnú kefku...
20 zdravotných, čistiacich a iných praktických využití zubnej pasty

Vedeli ste, že zubnú pastu môžete využiť nielen na čistenie zubov, ale na kopec ďalších vecí? Keď sa dozviete na čo všetko je dobrá, naozaj vás to milo prekvapí.

1. Čistenie striebra
Čistenie striebra stojí veľa peňazí. Je preto dobré vedieť, že pomocou zubnej pasty dokážete vyčistiť rôzne strieborné predmety.

Len ich jednoducho pomocou pasty vydrhnite a ľahko tak obnovíte pôvodný lesk.

2. Svetlá na aute
Použite zubnú pastu na vyčistenie svetiel na vašom aute. Budú žiariť ako nové.

3. Starý klavír
Dokonca aj staré klávesy na klavíri môžete vyčistiť s pomocou zubnej pasty.

4. Vyčistite si topánky
Naneste trocha zubnej pasty na vaše topánky a chvíľu ich handričkou pretierajte. Aj veľmi staré topánky môžu takto znovu získať svoj niekdajší lesk.

5. Zahmlené plavecké okuliare
Vyčistením svojich plaveckých okuliarov so zubnou pastou vytvoríte na nich tenkú vrstvu, ktorá predíde opätovnému zahmleniu.

6. Vodné škvrny na stoloch
Neústupné vodné škvrny na stoloch, zrkadlách či vodovodných batériach môžete ľahko odstrániť pomocou svojej zubnej pasty.

7. Atramentové škvrny na košeliach
Hneváte sa, keď na seba vylejete trochu atramentu zo svojho pera?

Ak ste to už zažili, určite viete, že atrament je z oblečenia ťažké odstrániť. Stačí, ak nanesiete zubnú pastu na škvrnu, necháte uschnúť a na druhý deň oblečenie vyperiete.
Vaše tričko alebo košeľa budú ako nové!

8. Farebné škvrny
Rovnako ako v prípade atramentových škvŕn, aj farebné škvrny môžete odstrániť z vašich utierok, uterákov alebo šatstva.

9. Bodnutia komárom
Bodnutie komárom vytvorí malé hrbolčeky na koži, ale s pomocou zubnej pasty znížite svrbenie a podráždenie.

10. Vyrážky
Zubná pasta predstavuje starý osvedčený trik pre odstránenie vyrážok. Nechajte ju cez noc zaschnúť na vyrážkach a do rána sa ich zbavíte.

11. Vyčistite staré železo
S pomocou zubnej pasty vyčistíte železné predmety, ktoré budú opäť žiariť ako nové.

12. Vyčistite svoj smartphone
Vyčistite displej svojho mobilného telefónu a bude vyzerať ako nový.

13. Škvrny na kobercoch
Zubná pasta dokáže vsiaknuť hlboko do koberca, vďaka čomu vyčistíte aj tie najnepoddajnejšie škvrny od vína, kávy či čokolády.

14. Lak na nechty
Vedeli ste, že zubnú pastu môžete použiť aj ako skvelý odlakovač? Votrite ju do nechtov a zbavíte sa nielen laku, ale vaše nechty tiež získajú žiarivý lesk.

15. Špinavé ruky
Vďaka zubnej paste dokážete odstrániť všetky nečistoty z vašich rúk aj bez použitia mydla.

16. Vyčistíte termosku
Termoska sa vám môže v priebehu času zaniesť nečistotou.

Ak ju chcete prečistiť, naplňte ju vodou, do ktorej pridajte trochu zubnej pasty, a potom dobre pretrepte. Termosku tým navyše aj vydezinfikujete.

17. Poškriabané CD a DVD
Prestalo vám prehrávať CD z dôvodu jeho poškriabania?
Skúste tento trik: Potrite ho zubnou pastou a znovu ho potom budete môcť prehrávať.

18. Odstráňte škrabance z auta
Pridajte trochu zubnej pasty na mäkkú handričku a votrite ju na škvrny na aute. Poťahy a čalúnenie budú žiariť ako nové.

19. Prilepte plagáty na stenu
Zubnú pastu môžete tiež použiť ako lep. Stačí, ak kúsok z nej nanesiete do každého rohu plagátu a plagát potom prilepíte na stenu.
Po odlepení nezanechá žiadnu škvrnu.

20. Čistí nože
Ak máte v domácnosti hrdzavé nože, vyčistíte ich zubnou pastou. Potom ich prepláchnite čistou vodou a potrite kuchynským olejom.

Strana
z2