Raketa v škole…

Ahojte známi aj neznámi.

Po dlhej dobe prišla dlha chvíľa a ja mám čas Vám opäť niečo napísať. Možno niekoho povzbudit, že to nemusí byt tak zlé ako to vyzerá v dvoch rokoch. 

Vtedy som prežívala jasnú temnotu🫣 To nebola MD, to nebolo náročné obdobie s dvomi malými deťmi, to bola proste moja mala raketa… Svojská a už vtedy iná.  A prečo to viem až teraz? Lebo kde sa vzalo, tu sa vzalo, mám už tretie dieťa (to je na iný príbeh😬 hlavne nechodievajte opité a poddajné domov)🤌.  A keďže mám toto tretie dieťa, viem presne, čo bolo iné pri tom druhom.

Nie, nie je to inou povaha… Je to pohľadmi, reakciami, chovanim, takým iným a zároveň takým typickým pre deti, že ja každý deň s otvorenou pusou pozerám na toto dieťa číslo tri🫣 Z mojej rakety doslova šľahali plamene diagnóz od jej 0 mesiacov, jasne výkričníky od 18 m. Ako viete skončili sme “len” s ADHD a NKS, a aj keď si poviete, “uff vyhli sme sa autizmu”, iba sa Vám zmenila nálepka. Chovanie a charakter sa iným pomenovaním nezmenil.

Rakete už ťahá na 8 rokov, sme v prvej triede v normálnej základnej škole. Bol jej pridelený asistent. Myslela som naivne, že ešte schovame diagnózy, ale našťastie za mna a bezomna rozhodla špeciálna pedagogička, ktorá o neho požiadala, keď nám písala správy pre školu. Asi to klasické slovenské ego mi to nechcelo nejak v hlave dovoliť, ale teraz s rukou na srdce, ďakujem za ňu. Teraz ju síce viac nemá ako ma, ale v prvých týždňoch jej veľmi pomohli s adaptáciou.

Jej diagnózy jej výrazne zasahujú do chovania a vystupovania. Už som musela čeliť xy situáciám s pedagógmi, učiteľmi, detmi, že tomu budem musieť venovať zvlášt článok😁 Vždy idem taká napálená na ňu, poviem si, tak teraz jej tak vynadám, čo tam zas stvarala, ale ona ma ako vždy prekvapí a zase ma čosi naučí z jej pohľadu…

Našťastie jej drobné výkyvy chovania tolerujú. Vedia, že 5x na toaletu nejde, len sa ide poprechádzať po chodbe. Vedia, že keď sa uprostred vyučovania pobalí a ide domov, je čas, jej dať pauzu. Veľa preveľa komických situácii, kde ako rodič musím zachovať poker face, lebo inak by to potvora raz dva prekukla.

V každom prípade, ako povedala jedna “milá” učiteľka: Niekde dal, niekde ubral… Jej to na druhej strane veľmi páli, je empatická, spravodlivá, dobrosrdecna, neubližuje a ani nevie ublížiť, je obľúbená a známa po celej škole. Tou svojou divokou povahou si akosi vždy nájde kamosov… 

Tak Vám prajem pevne nervy všetkým nech už skončite s hociakou nálepkou.,