Toto je snáď jedine, čo nám funguje správne. Od samotného zaciatku pekne spávala a vobec pritom nepotrebovala masažné ceremónie ako moj syn alebo synovec. Jedine, čo som nevedela u nej odhadnuť bolo to, ako ju uspat. Pestovanie, drnčanie, kolísanie narukach, nijak som to akosi nevedela pri nej... Asi som si mala uz vtedy ťukať po hlave, však kto by odmietal aj škrabanie po chrbátiku? Raz som sa uz naštvala a bachla ju do postieľky s jej obľúbenou plienkou a dudlikom a boom ona do 5 min zaspala. Uz vtedy chcela mat svoj klud a pohodičku.. 🤷♀️
Spánok bola aj moja životná podmienka, kedže som po veceroch pisala a cez den mala fungovat. A poobednajsi spanok dupľom! Sama som sa prehodila na rezim 4-5 hodin spánku v noci, cez den aspoň hodka-dve oddychu. Bez nehu som ako chodiaca matoha🙈 Chvalabozku spanok ma este aj teraz dobry a vie, ze hned po obede a večery sa ide do postele🙏
Preco o spánku pisem prave dnes? Lebo chcem velmi prespať toto strasne prestrasne obdobie. Nie, nikdy nebudem lutovat, ze mi rychlo vyrástla, ak bude rozumnejšia a bude sa s nou dat “normalne” fungovat. Pre mna a muza je toto teraz velmi náročné obdobie a chodime obaja ako bez duše. Výlety, navstevy obchodu alebo stretnutia s priateľmi ci náhodnými ľudmi sú doslova “zatrest”... Vsetko konci krikom, kazdy dotyk, požiadavka o zmenu... Myslim, ze toto vsetko nas vedie iba k jednemu cieľu, ktoremu sa asi nevyhneme😭😡 Aj ked nádej je stale v nas. Ja to doslova vo vnutri citim, ze nato vsetko je príliš sikovna, príliš učenlivá... proste tomu všetkému chcem verit. Vase príbehy so šťastným koncom su pre mna v tieto dni velmi motivujúce a povzbudivé a nesmiem sa nechat vtiahnuť do čierno čiernej budúcnosti.
Neda sa s malou v súčastnosti fungovat vonku ani nikde mimo domu, je jednoducho prestimulovana a nevie to v sebe ovládať. Zato pracu doma zvlada perfektne. Vcera aj dnes sme pracovali krasne za stolíkom skoro hodinu. Jedna úloha za druhou, drilovala som očný kontakt a reagovanie na meno, ktoré sa podla mna zase “znormalizovalo”. Aj interakcia pri stavaní veže a “sugani” auta nam pekne isla... Mi to vsetko pride ako taky kacaci tanec, jeden krôčik dopredu, dva krocky dozadu😏 Prosim porozumenie hybaj uz sem, a zober so sebou aj celu abecedu🙏
... Len tak mi napadlo. V tom šialenom období pred 2r mal môj syn rád vkladačky. Máme také veľké, krásne, drevené s abecedou, druhé s číslami, tretie s ľudským telom... Vôbec nerozprával, ale túto hru na vkladanie miloval! Na 100sposobov sme sa s tým hrali. A čuduj sa svete.. On v 2,5r ovládal okrem z, r, c,q, x všetky písmená. Nielen všetky vložil na správne miesto, aj vyslovil.. A tak som mu zo srandy niečo napísala a on to ČÍTAL! Takto sa naučil aj čísla do 20(nepovie, len ich poznal) . A to nepovedal ani mäkké f. Odporúčam.
À opäť si mi pripomenula, čo som si vtedy dokola myslela..,, och, Bože, nech už je veľký a skončí toto peklo!,, Všetky mamy pridávali na soc siete fotky s popisom čas stoj, nestíham si ťa užívať a bla bla bla.. Fuj, grcať sa mi z toho dalo. Ja som chcela, nech ten čas ide 100x rýchlejšie, nech sme z toho najhnusnejšieho obdobia čo najrýchlejšie preč!!!
À už je to tu! Sme von! Stále je to ťažké, ale už je to oveľa lepšie ako vtedy!