Deň č. 110 Odborníci vs. laici
Dnes to bol super best naprd deň. Ešte teraz som celá stuhnutá, nervózna, naštvaná, smutná, neštastná, paralizovaná strachom z toho všetkého, čo ma čaká. Nevládzem už ani o tom, čo prežívam (a samozrejme nielen ja, ale aj ostatné mamy) písať. Tak strašne sa bojím, bojím sa toho, že toto nedopadne s nami dobre. Že nie je šanca, aby sa toľkí odborníci mýlili a aby moja hnusná materinská intuícia bila na poplach a robila z komára somára prenič za nič.
Dnes sa začala skloňovať pri mojej rakete ďalšia diagnóza a to ADHD a to dokonca vraj v horšej forme ako cely aut☹ Jej pozornosť je taká mizerná, že už sú to neni ani 10 - 30 sekúndové intervaly v cudzom prostredí, ale doslova sekundičky. Podráždenosť sa stupňuje a objavuje sa hnev, agresia a frustrácia pri komunikácií s inými ľudmi. Ešte aj teraz, keď o tom píšem, revem ako malá... Ako je možné, že mám takéto deco☹ Čo nie je ani štipku empatické, maximálne egoistické a ešte k tomu takéto pračudné...Tak strašne som chcela mať deti, ktoré ma milujú,ktoré sa milujú navzájom a s ktorými budeme fantastická trojka/štvortka... Také, ktoré mi budú robiť deň len tým, že sú, na ktoré sa budem tešiť a s ktorými si spravím každý deň ten lepší... Vidím takú hnusnú beznádej pred sebou, že sa nebránim už ani opúšťákom a totálnej rezignácií vo všetkom... Načo sa tu dočerta snažím a šaškujem každý deň, keď z toho bude ešte niečo horšie ako som si myslela na začiatku...
Dnes sme sa s mužom veľmi pohádali. Už som zažila situáciu, kedy mi muž neveril. Neveril tomu, že som bola v sebe presvedčená, že s našim malým nebolo niečo ok. Uveril prvému odborníkovi, ktorý ho uchlácholil, že zveličujem a že malý je ok... Vykrikoval, že vymýšľam. Vtedy som to tak nenechala a dali sme to "včas" do poriadku (teda dúfam, že už to bude s ním len ok)... Potom sa mi ospravedlnil a. bolo všetko ok.
Toto je však sakra iné. Tu nechcem mať pravdu. Prosím ťa, pán Božko, nech má teraz pravdu môj muž a všetci ostatní laici, ktorí sa stretli s mojou raketu. Nech sa neurológ, logopéd, špeciální pedagógovia a najnovšie aj pediater mýlia a my z toho nejak "vykľúčkujeme"... tak strasne dufam a verim, ze to dame, len musíme spolu s raketou preliezť akysi múrik a potom ti pojde. Citim to a chcem, ale vsetko hrá proti nám. Môže sa mýliť jeden, ale toľkí asi nie a fakt neviem, či nám super extra rýchlo dozrie CNS a malá bude v troch rokoch fungovať ako normo dieťa.
Po každej návšteve a nejakom sedení som ako vyplutá žuvačka a muž mi už do telefónu hovorí, že nechce ísť ani domo, že mi bude zase šibať a týždeň mu budem z dcéry robiť autistku☹ Ona jednoducho je podľa neho ok, mal s ňou peknú nedeľu, keď mu neurobila scénu na verejnosti a po 100 rokoch sa s ňou dalo ísť niekam a pekne ho chodí privítať, tak určite nie je autistka... Je mi z toho naprd, vôbec to nemám pod kontrolov a fakt ma už nebaví s ňou niekam chodiť a "ukazovať"ju ako "veľmi zvláštny klinicky obraz"... Hnevám sa ja, hnevá sa muž.... no je to také fajné naprd... Dnes logopedička ešte vyhlásila, že raketa bude jej kariérna"výzva", nakoľko ešte nemala také dieťa, ktoré si nevedela ničím získať a motivovať ju☹ Super, to som vždy chcela, cítiť sa takto výnimočne...
Vždy som taká namosúrená na raketu, keď sa od niekoho takéhoto vrátime, podráždená som a vtedy je raketa ešte viac nesamostatnejšia a nefunkčnejšia. Som ticho celú cestu, som ticho i doma, neriešim, nekomentujem, len v sebe samej bojujem. Dnes sme sa tak aj v tichosti najedli, ani jedy neboli a potom sme sa v tichosti presunuli do izby. Ako zázrakom sama začala šúgať auto, dokonca aj loptu, pekne podala správnu veľkosť jabĺčka, vyšetrili sme jednu bábiku.... ach keby ju tak dobre niekto poznal a vedel spracovať ako ja, videl by aj tieto veci a nemusela by som o týchto veciach presviedčať odborníkov, že to skutočne dokáže, že to vie a že mi doma pekne pracuje a občas sa aj funkčne zahrá a neodbehuje po dvoch sekundách...
Možno sa mi podarí niekedy presvedčiť ("ošáliť") odborníkov, že kopu vecí dokáže, avšak asi samú seba nikdy nepresvedčím. Ja v sebe viem, že to teraz nie je ok, že toto nie je stále dostatočné a nie je to také ako s normo deťmi... Nie je tam ten správny očný kontakt, snaha o komunikáciu, chýba POZORNOSŤ a sociálna oblasť je tiež na prd... Ach tak strašne toho ešte "zlepšiť" a "doladiť". Kedysi mi aj moja svokra povedala, že to je moja veľmi zlá vlastnosť, že nikdy nebudem spokojná ani s jej synom, ktorého sa budem snazit zmeniť a že budem mať veľmi ťažký život, pretože sa budem snažiť stále niečo alebo niekoho zdokonalovať... Ach, akú pravdu len mala vtedy, keď to vyslovila (to je samozrejme nikdy nepotvrdím, však chápete nie?🙂)... Ale fakt je, že som jednoducho taká hnusná otravná povaha, ktorá sa nikdy nezmieri s takýmito značkami a nálepkami a predsudkami a už tobôž nie s takýmto dieťaťom a to aj napriek mojím posledným pádom na hubu. Kdesi som však čítala, že aj to je krok vpred... No tak uvidím, kam to "dokrokujem" s mojou malou raketou...
Odporúčame
Ahoj, poznám tieto stavy a pocity. Áno, sú to odborníci atď. No naše deti sa ešte vyvíjajú. To, kam ich dostaneme, čo ich naučíme, je na nás. Cvic s ním tak ako doteraz, nechaj ho aj vydýchnuť.skusme nerobiť závery, no pozeráme v pred. Každá máme z toho strach, no kúsok viery isto aj v tebe ostalo. A netlacit na pílu vraj. Verím že sa nám za to odvdacia tie naše deca a bude lepšie. Tvoja,naša práca prinesie ovocie. Mnohé tá čítame, vidíme sa v tvojich slovách. Dnes bude lepší deň. Držím palec
Myslim to naozaj dobre, ale co keby si na 1-2 tyzdne "vypla"? Podla mna potrebujete oddych, ako aj ty, tak aj tvoja dcerka.. Mozno ona viac. Je malinka, mozno moc prestimulovana. Neviem. Mam syna s vyvojovou dysfaziou a najvacsie pokroky urobil cez prázdniny a kratko po. Logopedicka mi to vysvetlila tak, ze ked ma dieta volno, mozog ma cas spracovať co sa naucil. Silno Ti drzim palce, aby to nebolo s dcerkou take zle ako pises 🙏 Chapem tvoj strach a nechces stratit ani jeden den, aby si jej pomohla no niekedy je menej viac.
@janette321 áno bol to preklep a asi som celu veru zle sformulovala... mame zatial len podozrenie na pas, spĺňa dost veci, dost aj nie, ale zatial vsetci vyjadrili podozrenie u koho sme boli😞 takze nieco tam asi bude ... no nakolko ma celkom dobre porozumenie a pekne imituje nebolo by ti vraj az take “zle”... výrazne horsie je však natom jej pozornost a to jej oveľa viac zasahuje do správania a fungovania 😞a to je vraj este vacsi problem ako aut... tak mi bolo povedané 😞
Držím vám veľmi palce je to fakt len obdobie tiež medzi
1,5 až 2,5 rokmi to boli neustále jedy vyplývajúce z toho ze nechápal nerozumel slovám. Teraz okolo 2,5 sa to nejak zázrakom začalo lámať a všímam si ze to prichádza často v takých vlnách. Keď máme pauzu ako napríklad cez veľkú noc ze vôbec necvicime zrazu po tom chcenom volne od učenia začali nabiehat prvé slovíčka "reálne" slovíčka dokonca dvojslovne. (ako piča = rozumej piť čaj, iťa = rozumej ľúbim ťa, čisa= rozumej paci sa, daj tuki ) takže ide to len občas musíme trosku viac rozmýšľať co nám hovorí co chce. Neboj raz sa to zlomí aj u vás. Aj nas ma asi Adhd a mega slabú pozornosť dlho mi pri cvičení nevydrží no keď si ty minule písala ze hodinku cvičíte tak malý by sa mi už po 30 minútach plieskal o zem co by sa chcel najradšej hrať podľa seba a svojich pravidiel a ktoré dieťa nie je dnes hyperktivne a nemá slabú pozornosť v mojom okolí je ich teda mrte veľa a sú to všetko normálne deti. Nerieš co bude, aj ja občas riešim a veľa ale potom si poviem ver mu Simona on to zvládne. V dvoch rokoch si mala ukážkového autistu, nehovoril, neukazoval prstom, išiel si svoj svet, robil divne veci divne sa hral dnes sa to zmenilo začína konečne kecať, ukázala som mu a naucila spôsob ako ma komunikovať a ide to. Takže mna toto nejak drží nad vodou a co ze v 3 rokoch nezvládne možno škôlku skúsime to ak nie dám mu viac času. Viem ze aj keď by som najradšej išla už do prace viem ze ak mi ešte predĺžia rodicak tak viem ze mu to len pomôže dohnať zameškané. A ze to nejak dobehneme a dobojujeme.
Nezúfaj dnes vyjde opäť slniečko a bude lepší deň. Držte sa.
A predsa 😁! Fakt zhodou okolnosti mi dnes do schránky prišiel tento článok (odoberám ich príspevky automaticky), tak reku nemám čo pokaziť, ak ho skopirujem sem. Možno niekoho podporí 😉.
Skvelý rodič
STRÁNKA O DEŤOCH, VÝCHOVE A RODIČOVSTVE
9 pravidiel ako predchádzať záchvatom hnevu: Naozaj sa to dá, hovorí detská terapeutka
Všetci sme si tým prešli… Je čas odísť z oslavy domov, ale vaše trojročné dieťa chytí poriadny „rapel“ priamo pred zrakom všetkých zúčastnených.
Namiesto toho, aby ste situáciu riešili pokojným a chápavým hlasom (ktorý si trénujete odvtedy, čo čítate všetky tie knihy o pozitívnom rodičovstve), spustíte vresk a odvlečiete svoje zúriace a kopajúce dieťa preč.
Samozrejme, hneď ako váš malý anjelik sladko spí, začnú vás prepadať pocity viny a rozmýšľate, ako by sa to dalo nabudúce zvládnuť lepšie.
Neviem, či vám pomôžem zbaviť sa pocitov viny. Avšak verím, že vám a vášmu dieťaťu dokážem pomôcť eliminovať dramatické situácie a lepšie sa spojiť a porozumieť si.
Pracujem ako detská terapeutka a v oblasti zvládania záchvatov hnevu som už pomerne zbehlá. Som pevne presvedčená, že kameňom úrazu sú jazykové zručnosti.
Ak sú nedostatočné, vyvoláva to u detí značnú frustráciu. Zažila som deti, ktoré sa zmenili na nepoznanie, keď sa naučili používať základné slová, nevyhnutné pre pomenovanie vlastných potrieb.
Nakoľko malé deti väčšinou nechápu, čo sa okolo nich deje, je na rodičoch, aby im pomohli pochopiť situáciu a získať akú-takú kontrolu nad svojím svetom.
Viem, že je toho na vašich pleciach veľa, aj že ste vyčerpaní. Viem, že máte pocit, že si to vyžaduje priveľa vášho času, no pri každom probléme sa snažte vžiť do kože vášho dieťaťa. Získate tým novú perspektívu.
Ak sa chcete v budúcnosti vyhnúť záchvatom hnevu, vyskúšajte nasledovné:
1. Pripravte dieťa na všetky nadchádzajúce udalosti a zmeny v zabehnutom harmonograme
Je to jedno z najjednoduchších a zároveň najefektívnejších odporúčaní pre elimináciu záchvatov. Ak zabudnete na všetky ostatné pravidlá, nevadí, no vždy mu povedzte, čo ho počas dňa čaká.
Podrobne mu popíšte prostredie, do ktorého sa ho chystáte priviesť. Ak idete na nákup potravín, rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo idete a čo NEJDETE kúpiť.
Ak chodievate zo škôlky na ihrisko, ale dnes to nejde, povedzte o tom dieťaťu vopred. Vhodný čas na pripomenutie zmien sú presuny autom, kedy máte plnú pozornosť vášho dieťaťa.
Týka sa to aj prechodu z jednej aktivity do druhej. Pred zmenou aktivity dieťa vopred (5 minút) upozornite: „O päť minút odchádzame z ihriska, pretože pôjdeme domov večerať.“ Po minútach mu oznamujte, koľko času mu ešte ostáva.
2. Zaveďte pevný denný režim
Posnažte sa, aby ste jedávali, odpočívali a ukladali deti spať vždy v rovnakom čase. Deťom pevne stanovený režim veľmi prospieva, pretože vedia, čo majú očakávať.
Preto majú deti v škole fixný „rozvrh“. Samozrejme, určitá miera flexibility je na mieste, pretože s deťmi veci nemusia vždy vyjsť presne podľa plánu.
3. Naučte ich základné slová
Deti začínajú vnímať bežne používané slová už vo veku 9-15 mesiacov, preto by ste sa s nimi mali o všetkom zhovárať.
Ak rozumejú slovám ako „hotovo“ alebo „pá pá“, ľahšie ich pripravíte na odchod z ihriska, ktorý potom nebudú vnímať ako násilné odtrhnutie od hry a pripútanie do kočíka.
Čím lepšie chápu, čo sa okolo nich deje, tým menej protestujú a majú veci viac pod kontrolou.
4. Nechajte ich dokončiť!
Trpezlivosť je veľká cnosť, a musíme sa ju učiť.
Ak dieťa stavia puzzle, ale vy už chcete za každú cenu odísť na nákup, skúste sa na to pozrieť jeho očami.
Keby ste boli v práci, akurát by ste sa do niečoho poriadne zahryzli a v tom by vošiel kolega a dožadoval by sa, aby ste ihneď vstali od počítača a niečo preňho urobili, asi by vám to tiež prekážalo.
Doprajte im čas, aby dokončili svoju činnosť alebo hru. Presne tak, znamená to, že budete musieť počkať. Ak chcete, aby boli vaše deti trpezlivé, začnite od seba.
5. Viac im dôverujte
Mýliť sa je ľudské a aj vaše dieťa je len človek. Buďte nablízku, aby ste mu pomohli predísť úrazu a nebezpečenstvám, ale dovoľte mu podstúpiť malé riziká. Deti sa učia najmä tým, že si veci zažijú a vyskúšajú.
Moja 15-mesačná dcéra sa stále chcela hrať s kohútikom na teplú vodu. Mala som strach, aby sa nepopálila, ale nedala si to nijako vyhovoriť. Tak som ju nechala.
Pustila tú vodu minimálne 50-krát. Keď však na ruke pocítila prúd horúcej vody, ihneď ustúpila. Teraz vie, že horúcej vody sa nemá dotýkať a v kúpeľni už spolu nemusíme bojovať.
6. Počúvajte ich a reagujte na ich problémy
Hoci sú deti malé, ich potreby a túžby sú veľmi dôležité. Musíme ich vypočuť, aby sa cítili milované a cenné (ako každý z nás).
Ak zívajú a šúchajú si oči, no vy ich chcete silou-mocou niekam vziať, nečudujte sa, keď sa u nich dostaví nejaký záchvat hnevu.
7. Dajte im na výber
Možnosť výberu pomáha frustrovaným deťom dostať veci pod kontrolu. Dieťa prežíva nejakú ťažkú chvíľu a už sa schyľuje „k výbuchu“.
Namiesto toho, aby ste povedali NIE, vytvorte preň dve možnosti, z ktorých si bude môcť vybrať (a ktoré budú vyhovovať aj vám).
Dieťa si napríklad na večeru pýta špagety so syrom. Vy však máte v pláne pripraviť niečo zdravšie.
Namiesto toho, aby ste povedali NIE, mu dovoľte vybrať si: „Dnes nemôžeme mať špagety so syrom, pretože varím niečo iné. Ale môžem ich urobiť cez víkend. Chceš, aby som ich urobila v sobotu alebo v nedeľu?“
Obe možnosti sú pre dieťa uspokojujúce, pretože má pocit, že o niečom rozhoduje. Vy ste spokojní tiež, lebo večera bude podľa plánu. Obaja ste víťazmi.
8. Zjednodušte svoj život
Možno sa snažíte zvládnuť priveľa vecí a vezú sa v tom s vami aj vaše deti. Ak je toho na ne moc, deti začínajú byť vystresované (a my tiež).
Zistila som, že ísť niekam s malými deťmi 2x za deň je momentálne jednoducho priveľa. Preto sa budú hrať na dvore alebo sa len prejdeme.
Čím menej toho, čo treba zvládnuť, tým menej dôvodov na protesty.
9. Keď je to potrebné, nechajte ich poplakať si
Rodič musí vedieť rozpoznať, kedy dieťa plače v záchvate hnevu a kedy je to plač s liečivým účinkom, ktorý vychádza z vnútornej bolesti.
Môj syn mal riadny (podľa mňa) záchvat; reval, vzlykal, rozhadzoval okolo seba fixky, pretože fialovou vyfarbil niečo, čo malo byť ružové.
Všemožne som sa mu snažila pomôcť, aby sa cítil lepšie. Vysvetľovala som mu, že každý sa môže pomýliť, ale nič nepomáhalo a bol strašne nešťastný. Nič som však nemohla robiť.
Pochopila som, že musím prestať a nechať ho poplakať si. Povedať mu, že rozumiem, ako sa cíti. Povedať mu, že už mám takmer 40 rokov, ale stále ma trápi, keď urobím chybu.
Verím, že pre vás budú tieto stratégie osožné a že vám pomôžu prežívať viac radostných chvíľ plných pokoja a lásky a zbavia vás dramatických situácií.
Zdroj: mother.ly,
Spracoval: Skvelyrodic.sk
@itmama15 narušená pozornosť je ešte väčší problém ako autizmus ? neviem kto vám to povedal . ale o autizme toho máte naštudované od nás mamín detí s autizmom a aj z netu už veľa . narušená pozornosť je predsa jedna z mnoha príznakov autizmu . ako môže byť samotná narušená pozornosť ešte horšia ako autizmus ?
@janette321 ze to je vraj v súčasnosti u mojej v popredí, ona napr. mala problem ju zaujať bublinkami nálepkami zvukovymi svetelnými hračkami, zaujalo ju vsetko, ale asi tak na 2-3 sekundy... ked to dostala bolo po vsetkom...vobec nevedela ako ju k niečomu motivovať🤷♀️
@janette321 pohra sa s babikou knižkami autíčkami vsetko tam mala, ale malu to zabavilo z nej len na par sekund... pritom dnes sme boli v skolke a skoro hodinu sa tam hrala s kocarom a behala s babom... neviem, ci to bolo prostredím alebo tym, ze si to “riadila” sama alebo tou selektívnou pozornosťou proste u logo predvádzala vcera fakt 2-3 sekundové hry a zaujem...
@itmama15 nám to vysvetlila psychologička jánošíkova nasledovne.
Pokiaľ od nášho nikto nič nechce neprihovara sa mu sám za tým človekom ide a chce sa s ním nejakým spôsobom hrať, kontaktovať akonáhle od neho niekto niečo konkrétne chce ide si svoje a ma na háku.. My sme sa čudovali na diagnostike ako si ho hneď získala na jej stranu a spoluprácu a ona nám vysvetlila že nič od neho nechcela iba mu ukázala možnosti hry neprihovara sa mu len ho pozorovala občas podala hracku. Lebo naše deti naozaj nerozumejú našim požiadavkám. Pokiaľ im to fakt neukážeme alebo nepovieme jednoslovne. Teda aspoň u nášho malého to platí ze fakt keď od neho niečo chcem bude sa vykrucat, plieskat o zem, trucovať lebo nerozumie mojej požiadavke akonahle poviem jedným slovom alebo ukážem a pomenujem pochopí.
A možno len nemala svoj deň. Aj nas sa par x už predviedol na logopedii že nechcel absolútne spolupracovať nič ho nezaujalo a na ďalší krát teraz co sme boli naposledy úplne super dokonca opakoval aj zvuky po nej aj sa úplne úžasné zápajal do hier
... tak mi napadlo,...mozno skus nejaku canisterapiu.. niekedy pomoze a deti na zvieratka celkom dobre reaguju... tak mozno hodit tu rec cez to... a nezufaj...aj ked je to narocne...to, co pre nu robis, ma velky zmysel... cim skor sa veci nauci tym lepsie... ved ona vedela, ze preco sa narodila prave tebe 🙂
Ahoj, ja som so synom cvicila vojtovku a lekarka mi poradila, aby som ho doma nahravala na telefon na video - lebo na vysetreni som jej darmo tvrdila, ze nieco urobit vie, ked to tam urobit nechcel. Takto som na vysetreni pustila video a lekarka bola spokojna, ze cvik vie spravit... Urob aj ty tak - nahraj malu, ako sa hrate s babikou ci autickom a pusti lekarovi v ambulancii...
A este mi napadlo - zvaz moznost vymeny logopedicky. So synom chodim na logopediu uz druhy rok a mame druhu logopedicku. Lebo u prvej bol presne ako tvoja mala. Hral sa tam s hrackami, ale odmietal sa akokolvek zapojit, a ona ho objektivne vobec nevedela zaujat. Len ho vydierala - vratim ti auticko ak zopakujes toto... A pod. A na syna to vobec nefungovalo. Po 3 sedeniach som to tam zabalila a zacali sme chodit k inej a zrazu uplne super, maly krasne spolupracoval a dodnes sa tam tesi a rad tam chodi...
Ahoj,citala som par Tvojich blogov aj komentarov k nim.velmi s Tebou sucitim ako mama ,ktora ma sama deti a tiez sa snazim pozerat na Tvoju situaciu aj zo svojho pohladu psychologicky.sama vravis,ze mas aj intuiciu,ze s dcerkou nie je vsetko ok. Z toho,co pises jasne vidiet,ze je narocne dietatko.mozno si si uz zodpovedala sama,ze Vas caka tazka cesta a proces.preto ak Ti niekto pise,ze vsetko bude ok a ze na konci tunela bude urcite svetlo a pod.mozu byt len plane nadeje.to Ta moze utesit len na kratku chvilku a potom sa stane s Tvojou malou nieco,co Ta zas zlomi.potom si ako na sinusoide,raz hore,raz dolu.mozno spociva utecha v tom,ze raz prijmes s odovzdanostou a pokojom svoj kriz,aj ked to bude tazke.mam taku skusenost,ze som sa velmi modlila ,aby sa mi zlepsil tinitus,piskanie v uchu,verila som,se to zmizne,ale nestalo sa.potom som to prijala a cuduj sa svete,prestalo mi to vadit a viem byt stastna aj napriek tomu.vobec ma to chvala Bohu neovplyvnuje.kriz nezmizol ale prisla obrovska sila ho prijat a niest...
@zuzinabila Ano v súčasnosti je to jazda na poriadnej husenkovej drahe. Ze nie je typické normo dieta mi je jasne, ale nie je posla mna sní typická auti 😬😏🤷♀️ Takze budeme este velmi dlho plavat medzi tymito “brehmi”.a základ je asi fakt verit... mne sa to strasne spája so svadobným mottom, co sme si s muzom dali 5 rokov dozadu: Lasku bez kríza nenájdeš a kríz bez lasky neunesieš (Ján Pavol II)... vystihovalo to velmi nas vztah a teraz aj “tento nas kríz”...
ADHD nie je ziadna katastrofa, aj ked vie narobit sarapatu. Dozrievanim CNS deti z toho vyrastu, aj ked v skolke a skole to bude urcite narocne. Pozornost je velmi dolezita, aj pri uceni reci. Je potrebna pre odzeranie z pier napr. Tam je potrebny aj ocny kontakt. Ked nie je, rec stagnuje. Aj moj syn ho mal priserny v tom veku, pozornost detto. Je dysfatik. Zlepsuje sa to mesiac po mesiaci, takze hlavu hore 😊 Ked ale mala dokaze pracovat s tebou, tak tam bude podla mna hlavne selektivna pozornost - co ju nebavi, to robit nebude. Tak to ma vela deti...aj moj princ 😏
Práve preto sa diagnózy ako autizmus, DMO ADHD zväčša diagnostikujú až okolo 3roku dieťaťa, niekedy aj neskôr. Lebo mladšie dieťa ešte nemá vyzretú CNS a ak aj niečo vie, nerobí to na požiadanie ale len kedy chce a robí len čo chce....Naša malá má síce rok a pol, ale na meno reaguje len keď chce, počúva detto len keď chce a čo chce, na požiadanie neurobí asi nič....veľa vecí vie urobiť ale len keď chce...
@itmama15 ...ja si Vás tiež občas čítam a chcem povzbudiť. Moja ako dvojročná absolutne nič nevedela.../ukazovať prstom mi začala po troch mesiacoch na bezlepkovej a bezmliečnej strave.../, len sa točila, všetko ukladala do radu, nezaujimali ju zvierata, ine deti, porozumenie veľmi slabé.. diagnoza autizmus .hovoriť začala tesne pred tretími narodeninami...teraz má štyri a je to uplne ide dieťa...rozprava /90% funkčne, porozumenie tiež tak na 90%/, hrá sa s deťmi, vie počitať, farby, tvary, ...pomaly to ide. Má nejaké auti črty, za normo detmi samozrejme zaostava, do skolky nechodi /chceme skusit tento rok na 3h denne/...ale ozaj to nie je taká katastrofa ako to vyzeralo v tých 2-3 rokoch...vtedy som tiež myslela , že sa z nej zblaznim
Ahoj. Neviem či to už tu pisali, ale mne sa osvedčilo zachovať v každej situacii maximalny kľud. Lebo ak matka je v pohode aj dieťa je v pohode. A nechaj manžela viac s dcerou samých. Lebo z toho co píšeš mi pripada že s ňou tráviš veľa času a uz ti to miestami `lezie na mozog `. Ja som mala strašne urevaneho syna. Plakal ked chclel hracku plakal ked sa s nou nevedel hrat. Plakal ked som mu ju zobrala. Nikde neobsedel 3sekundy. Neskoro rozpraval. Ale našťastie v 3 rokoch sa to nejako upravilo. Začal chodit do škôlky a hlavne ja som sa ukludnila a snazila sa byt trpezlivejsia a to pomohlo. 🙂 Tak ze kľud a vsetko je len obdobie. Ak prejde bude vsetko ok. Držím palce 🙋♀️
Ahoj,maminky si poznajú detičky najlepšie, pretože štandartne sú s nimi najviac. Prečo je pre teba dôležitá nálepka akú ti v podobe Dg. dajú odborníci? Krásne pracuješ s malou a určite bude napredovať, možno nie tak ako by si chcela ale pôjde svojim tempom. A to, že u odborníčky nerieši čo má a pobehuje môže byť kľudne znakom stresu, náš syn v ambulancii to robí dodnes a má 5r. a pri nových ľuďoch o to viac.
Preto ako píšu hore maminky : ísť tempom dieťatka, zachovať kľud keď je dieťatko v amoku, pripraviť ho ako to môže zvládnuť inak aby sa mu uľavilo a zarežimovať aby malo istotu čo ide nasledovať. Áno je to práca skôr pre rodičov ukázať dieťatku svoj kľudný a čo najvyrovnanejší vzor. Je to fuška 😉 ale výsledky sú . Náš syn mal problém so všetkými zmenami ( dokonca plakal aj keď prišli st. rodičia alebo keď som si obliekla šaty či dala iný účes...) a má dodnes ale dnes to zvláda už kľudnejšie. Takže svetlo na konci tunela je a nádej tiež a vedie to cez prijatie inakosti našich detičiek😉
ach jo, je mi do plaču, lebo som myslela ze v tomto som sama, myslím v tom,že niečo vidím, čo druhý nie................. lebo aj u nás sú doma zvady, s priateľom, že malá je ok, robím somára z komára a podobne, a nie len on, aj moja mama aj sestra, pediater, neurolog....aj všetci..... okrem ludí v škôlkach a psychologičky, lebo TAM sa to "čosi" v mojej malej prejaví, iba a len tam, tiež prosím toho hore, nech je to "len" mrcha povaha a rozmazlenosť, ale ide ma rozstreliť, ked na mna vsetci doma pozerajú čo vymýšlam ... ja? ja som ta posledná čo si čokolvek bude vymýšlať, ja chcem ísť do roboty, malú vyložiť v škôlke a bodka..... lenže to nejde, nefunguje.... prosto nie.......................... a ja si pripadám ako blbec...alebo prížívník? alebo čo som vlastne.... asi mi šibe a mám komplexné halucinácie o škôlke ... ale nie treba sa držať svojej materinskej intuície, radšej 10x urobiť aj i ked zbytočne a naviac a raz neurobiť a zle dopadnúť........................len to chce silu a tej sile by sa zišla podpora................ ideálne z viac strán......................... a ked tá nie je, tak je to x krát tak zlé a ťažké...................................nedaj sa a vad sa s ním, pošli ich na týžden samých niekam, pošli ho s nou na sedenie k psychol, nech si hoc aj dovolenku na to vezme..............................trebalo by sa mu prebrať, ked už v ničom inom tak v tom ako podporovať svoju manželku vždy stále všade................................................... i ked sa bude mýliť a všetko je u vás ok (daj boh aby to tak bolo) on ti má veriť teraz....................
Pravidelne čítam tvoje blogy, lebo mám pocit,že je to o mojom synovi. Presne ako cez kopirák, aj s manželom, so svokrou, prístupom pediadtričky, podľa ktorej bolo a je všetko oki. Až tvoje blogy má naštartovali, postaviť sa proti všetkým a stáť na strane syna a hájiť jeho potreby. Výsledok je taký, že máme doma oficiálne už 5 meesiacov malého autistu, aj keď muž to stále rázne odmieta. Zmenili sme norno škôlku za špecializované zariadenie pre autistov do 7rokov. Okolie mi tiež tvrdí,že malý je iný,ale s tou diagnostikou som to prehnala. On určite nieje autista a lekárka sa zmýlila. A v novej škôlke im tiež dáva zabrať,neobsedí, nič ho nebaví, nezaujme, musí byť stále v pohybe, skákať, behať....jeho nemožno unaviť, vstáva o 6stej,späť ide o 20.30 a ešte stále má energie na rozdávanie. V škôlke tiež padlo podozrenie na ADHD a teda nemám poňatie ako sa k tomuto muž postaví. Každý deň čakám, čím nás drobec prekvapí a naozaj mať takéto dieťa je psychicky i fyzicky náročné. Pred rodinou, kamarátmi sa hrám na hrdinku, ale keď som sama plačem a pýtam sa sama seba, ako mu pomôcť, kde sme urobili chybu...a hlavne sa bojím budúcnosti.
@duracelka13 chodite tam k parným? Podla mna ste nemohli lepsie v okoli tt najst. My zatial mame len včasnú intervenciu a len občasne stretnutia ale oni to tam vedie...takze uz ste ozaj nemohli pre maleho nieco lepsie urobit. Prakticky môžete fungovat ako normalna rodina, ze mate umiestneného maleho niekde, kde vam ho nevylúčia a kde bude napredovať. Ze to mate “ako-tak” poriešene a stabilizované. Mozem sa spytat, ako sa prejavuje autizmus u tvojho maleho? Ma nejake zoraďovanie, točenie, alebo ine specialitky? Lebo moja je len rýchla, chvilu sa pohra s babikou, chvilu s autíčkom, chvilu s knihami... taky hurikán...slov malo, citoslovcia zvierat, komunikujeme cez gestá, funkcne uz používa nie.... fakt neviem co z toho bude
V dvoch rokoch je hurikán OK v piatich už nie. Škôlka je podstatná a najdôležitejšia pri rozvoji detičiek so špecifickými potrebami. Dôležitý je individuálny prístup lebo sa tam môže veľa zlepšiť. Náš syn je hraničný PAS.My sme vybrali teda s individuálnym prístupom pre syna a sme spokojní, áno je súkromná ale stojí za to. Tieto detičky sú veľmi citlivé a vnímavé aj keď má človek pocit, že je to len také povrchné. Kamoška nekládla až taký dôraz na škôlku a jej syn (PAS) začal koktať a počúravať sa. Dnes už poučená, syna dala do škôlky pre nadané detičky a tam bol odrazu king a v normálnej bol koktavý počúranec(tak ho volala učiteľka v škôlke)
Dajte si na to super pozor je to ultra dôležité! Takéto detičky by som nedávala do bežnej škôlky aby netrpeli, tam na ne nemajú čas a ani trpezlivosť, budú často vylúčené a dostanú nálepku divné.Čo vôbec nieje pravda. Náš syn aj keď je hyperaktívny je aj tak najlepší napr. v pomenovaní zvieratiek či angličtine. V obyč. škôlke by to bolo inak a zažíval by len trápenie.
A ak sa bavíme o partneroch tak môj muž mal predstavu, že deti len spia a jedia a je to ženská starosť aj keď sme sa o tom véééla bavili.Bol v šoku keď sa malý narodil a nechcel spať a ďalšie veci ani nehovorím.A k tomu mal pocit, že som padavka lebo iné ženy to zvládajú a on mi musí pomáhať. Tu bola len jedna cesta najskôr pomôcť dozrieť otcovi(37r.) a potom synovi. Takže som mala odrazu dve deti a bola to drina a však som neustúpila a trvala som od narodenia aby sa zapájal pri výchove syna a vôbec sa mu to nepáčilo, všetko chcel delegovať na babky. A keď som mu siahla na hobby tak som myslela, že to neprežije on alebo ja.
Trpela som ako kôň ale som neustúpila a musel mi pomáhať on a nikto iný.Lebo len on to vie najlepšie 🙂) A jasné, že syn ani nikoho iného potom nechcel a dnes majú super vzťah ale bola to drina,lopota,jarmo...a k tomu problémové kojenie, bez kamošky(presťahovali sme sa)proste na slučku:(
Dnes už pribudla aj dcérka a otecko je super otecko a ja prežívam normálne materstvo. A čudujeme sa, že dieťa môže aj dve hodinky cez deň pospať a nieje choré🙂)
@itmama15 presne tam chodíme, odporučila nás tam Jánošíková a nemôžem na nich povedať krivého slová. Som im vďačná za každý pokrok,aj keď majú,čo naprávať, po tom,čo s ním robili, resp. nerobili v norno škôlke. Nás malý má odmalička problémy so spánkom, už v 1,5roku vypustil poobedný spánok a stávalo sa,že ešte v noci dokázal byť 2-3hodiny hore, akoby mu ani nedošlo,že je tma. Čo sa týka stereotypov, už od nich upustil,ale gúľanie fliaš, loptičiek,otváranie zatváranie dverí, bola jeho zábava. Teraz stále skáčeme, či už na zemi,alebo z čohokoľvek a kdekoľvek...miluje logá značky áut, produktov,pozná všetky letáky...nedokáže sa hrať statické hry, radšej sa prechádza 2-3hodiny, pomenúva autá, ako byť na pieskovisku...a čo sa reči týka, už pomaly naskakuje aj funkčná reč,aj keď hovorí veľmi veľa, v kuse,ale pre okolie občas "odveci", vie vymenovať abecedu,slová na začiatočné písmená, prečítať pár slov. Už začína prosiť, volať, zdraviť, ďakovať....kedysi to bolo len púšťanie a vreskot....
Začni písať komentár...
zaujala ma táto veta ,, Dnes sa začala skloňovať pri mojej rakete ďalšia diagnóza a to ADHC a to dokonca horší stupeň ako autizmus ,, . nieje tam preklep ? ADHC mi google nenašiel , len ADHD . môžem sa spýtať aký stupeň autizmu máte od špecialistov diagnostikovaný . a aký stupeň adhd ?