Ani za svet nerozumiem tomuto porekadlu. Tak plati ci neplatí pravidlo? Prvykrat viem však toto pravidlo zaradiť do reálnej situacie a tou je diagnostika autizmu. Neexistuje nic, co Vam ho vylúči, ale existuje xy znakov, co Vam ho potvrdia.
Ja stale mojej rakete verim... verim jej napriek tym amokom a výbuchom, hyperaktivite, slabej interakcii, stale kdesi v srdci citim, ze to nebude az take zle... ze je tu teraz medzi nami taky akysi múr, ktory musime spolocne preliezť a potom to uz bude super. Stale verim, ze tych znakov nie je tak vela, aby to bolo jednoznačne ako facka. Toto je moje veriace a tuziace ja.
Potom je tu však moje strachoprdovske ja, ktoré mi hovori, ze toto co dokáže moja raketa dokazu aj niektori autici...Vtedy ma napadne myšlienka, ze moja raketa by mohla byt výnimka, ktorá nieco sice dokáže, ale napriek tomu sa potvrdí autizmus.
Jedna lektorka montesori kurzu mi raz suverénne povedala, ze ak sa zapája do domácich prác a imituje ma, tak urcite autistka nie je... Hm pekne... Ale hned o tyzden som citala príspevok jednej mamičke, ktorej potvrdili u syna autizmus a to i napriek tomu, ze jej vzdy velmi pekne pomáhal doma, imitoval a dal sa pekne vycvičiť a naucit vzorce správania. Takze to, ze to robi moja raketa zase nie je jasný ukazovateľ vylúčenia autizmu.
Pisem o tom preto, lebo dnes ma prekvapila ako paradne vie imitovat. Dnes pri obede som sa po dlhej dobe prezehnala, obcas to spravim, obcas zabudnem, ale dnes som to nejak automaticky spravila a raketa na mna oci isla vyvalit a zrazu len ruku na čelo na hruď... a amen - nakoniec ruky spolu. Skusila som to teda este raz a vyzvala som ju nech ideme spolu, smiala sa a kukala, krasne fixovanie do oci... taka banalita, ale poviem Vam to moje druhe veriace ja akosi narástlo. Hned som poobede este chcela overiť jej porozumenie a vytiahla som nove kartičky s činnosťami: kosiť, krájať, miešať, sekať drevo, odomykať... ukazala som ich fakt celkom rychlo ako by som ich ukazala mojmu 4-ročnému normosynovu, urobila gesto a položila na stôl a potom som si pytala obrazok jeden za druhym . Paradne napodobnila gesto a na prvy sup podala správny obrazok. A zas malo moje veriace ja “raj”.
No, ale potom prislo fungovanie mimo domu, mimo izby a tam zas kvitlo moje neveriace ja. Dnes to potiahol s raketou viacej muž s jeho mamou... Casto sa pýtate alebo radite, preco ju nedávam castejsie niekomu strazit... 25 min s muzom a boom uz bola v jazere🙈isli si “zahadzat” kamienky a ju napadlo skocit si za nimi🤦♀️Medzitým ako som v 130tke isla za nimi na aute, ju on vyzliekol, zohrieval vo svojej bunde, ale kedže super hyperaktivne dieta chce stale behať a fakt sa nemieni dat obmedzovať v pohybe, pustil ju na zem behať holi po poli. Zaskrtit muza? Vytahat raketu za usi?...nevedela som, co skor, ale take stastne hole dieta ste v kaluži blatovej v máji este nevideli... to len na margo toho, ze moje dieta je (vytrhnuc kolónku z autidotaznika): “náročné na pozornost”, takze nie kazdy sa mi ju hrnie strazit. Neda sa ist s nou pekne na zmrzlinu, do parku, na ihrisko ci pozriet len-tak zvieratká, lebo Vas caka vzdy problematicky odchod alebo príchod alebo priebeh...
Ale ja stale verim, ze to moje veriace ja nie je len moja túžba, ale je tam aj štipka moje materinskej intuície, ze teraz to sice nie je ok, ale bude ... na 100%✊✊✊✊ musi, lebo inak naozaj potvrdíme toto cudne pravidlo🤔
Super šikovné ste. Nám tiež nikto nestrazi, no teraz už by som ani nedala, lebo mu nerozumejú, jeho nemej reči, zvykom atď. Asi az keď bude komunikovať. Kamienky sú top. No včera sme ho prekabatili. On by na Tom betónovom kúsku pri rieke stal aj hodinu, tiež čakám kedy sa šípku. Zobrali sme vedierko a vodou, zobrali ho ďalej (normálne že bez cirkusu to dal) a hádzal si don kamene, konáre, čo našiel . Kačka je kua, prasa kvi, pes ha, vlak šiši. Napredujeme. Aj raketa. To čo napísala dr včera pod tvojim prispevkom- zmierenie-dovolim si nesúhlasiť. Jednak veriť treba a všade sa pise, hovorí koľko veľa sa dá s týmito deťmi poriešiť keď sa začne včas. Tak makajme ďalej a verme. David 2,5