Deň č. 133 - 134 Adrenalín zvaný ADHD

Nemám pochýb, že ho moja raketa má. Ako čítam, tak čítam, skoro všetko na ňu z tejto diagnózy pasuje. Toto moje deco sa ani na pol mikrosekundy nezastaví. Či sme vonku, či vo vnútri, stále kdesi čosi, buď lezie, buď behá... Presný laický popis "živé striebro" počúvam posledné dni z každej strany.

A ako tak čítam, tak čítam, tak som len zvedavá s čím "ešte" skončíme... Nech toho nie je málo, keď už to bude to hnusné odporné PAS, tak teda už rovno aj s tým ADHD. Skúsenosti matiek detí len s "ADHD" nie sú bohvieaké optimistické, nie to ešte matiek auti detí. Človek by to podľa mňa prijal lepšie (myslím aj to svoje dieťa aj celú tú diagnózu), ak by sa necítil ako vydedenec. Pre takéto deti nie je totiž z môjho laického prieskumu nikde miesto, nikto ich nechce, chýbajú špeciálni pedagógovia a asistenti na školách či škôlkach. Žiadna "otvorená náruč" nielen pre dieťa, ale matka sa môže ísť rovno pásť a nie dieťa integrovať a začleňovať.

Vy matky, ktorých sa to týka, predstavte si, že by Vám povedali pri oznámení diagnózy, nevadí nič sa nedeje, svet sa nezrúca, tu a tu máme pre Vaše dieťa miesto, asistenta a pomôžeme Vám celú situáciu zvládnuť, aby ste mohli fungovať ako rodina. Rodina, matky a otcovia by sa zrazu nemuseli "hanbiť" za dieťa, lebo by niekam bolo automaticky zaradené, bolo by niekde vítané a rodičia by nemuseli "bojovať" proti systému, nemuseli by nikde počúvať, čo to majú za dieťa alebo ho rovno niekto vyhodil zo škôlky. Ak by mi niekto o pol roka pomohol vyriešiť túto zvláštnu situáciu tým, žeby prijal moje dieťa bez "kecov", keby pochopil aj stranu rodiča a "nehodil" flintu do žita hneď pri prvých vreskotoch mojej rakety, padol by mi kameň zo srdca... Dal by mi nádej, že tento život s takýmito "čudnými" deťmi nie je len boj proti činskému múru, ale niečo alebo niekto môže situáciu rodiny aj pochopiť a priložiť ruku k dielu.

Tento víkend raketa zapla turbo rýchlosť a lietala a vyliezala kade mohla. Najskôr ju prababka našla na najvyššom stupni opretého rebríka (vďaka Bohu, babka prežila menší "miniinfarkt", ktorý jej moja raketa spôsobila), potom som ju ja prichytila, ako vylieza na najvyšší stupeň na plote... Okrem toho sa jej škriekajúce škreky vrátili v plnej paráde a ja môžem o mojom krásnom dievčatku, čo ma navštívilo minulý týždeň len snívať. Prišla ako Majka z gurunu a odletela na svojej rakete a nechala tu zase toto strašidlo uškriekané. Zákazy a usmernenia znáša znovu o držku až mi z toho stoja vlasy dupkom. Prisahám vačku, dnes som si v hlave predmodlila asi 20 otčenášov, nech sa mi znovu vráti moja usmievavá malá raketka.

Aby som však nevypichovala na nej iba to zlé, veľmi sa mi tento víkend na nej páčilo, že sa má čoraz viac k malému. Ešte stále ho neoslovuje na interakciu, nechápe, že pri naháňačke ho má aj ona chytať, nielen utekať jeho smerom, čo však pochopila je, že chce byť iba s ním, že to je "náš" parťák. Keď sa bicyklujeme ide zo sedačky vyskočiť, keď ho nevidí pred sebou, len sa obzerá a kričí "í-í" akože "Šimi" (tak ho oslovujem ja, tato je zas "á-á"). Poobede krásne zaspávajú vedľa seba, už ho pri zaspávaní ani neodsacuje a pekne si v sobotu dali hlavy k sebe a aj sa chytili za ruky. Srdce mi puklo od lásky, keď som ich takto videla zaspať, lebo malý bol neskutočne šťastný, že sa s ňou obíma.

Dnes mi dokocna aj krásne odpovedala, keď som zastavila jej 24687 škrekot v poradí vetou "Dosť, stačilo, čo si prosíš?" a ona zrazu prvýkrát kukala na mňa, videla som, že sa jej "z hlavy" parí, premýšľala sama, čo spraviť, aby som pochopila, čo chce a ona zrazu povedala "baba". Prvá funkčná verbálna odpoveď, okrem "nie", ktorú si mimochodom veľmi obľúbila. Jeden škrek z 30 tich, ktorý sa podaril vyriešiť komunikáciou a vo mne znovu zapálená sviečka nádeje, že to moje deco, pochopilo zmyzel verbálnosti.

Okrem toho mi veľmi pekne pomáha, keď napríklad polievam kvetiny alebo zbieram jahody (vždy som jej jahôdku podala a ona ju vložila do košíka). Sú to síce krátke chvíľe, ale človek sa pri tej jej pozornosti a rýchlosti, teší aj z toho mála...

Raketa moja, zajtra sa prosím znovu zoznam s tým pekným dievčatkom, čo tu bolo minulý týždeň, nech si robíme opäť pekne dni bez škrekov...