Raz som na pohovore dostala otázku, či sa viem správne pýtať. Bol to môj prvý fajný pohovor oficiálne po škole a ja som nebola akosi pripravená odpovedať na túto otázku. Fakt neviem, čo som vtedy odpovedala, ale pohovorom som nakoniec prešla a ja som hneď po pár mesiacoch zistila, čo touto otázkou mysleli. Významná časť mojej práce totiž bola založená na získaní informácií od zadávateľa a teda kľúčové bolo položiť správne otázky, pozrieť sa na problém z viac ulhov a zároveň sledovať všetky detaily a súčinnosti. Vedieť vysvetliť podstatu jednej aj druhej strane. Komunikovať na dvoch rôznych vlnách...atď.
Dnes som sa opäť dostala do svojho pracovného "živla", lebo som si uvedomila, že som mojej malej nevedela položiť správnu otázku. Učíme sa asociácie t.j. spájanie predmetov logicky k sebe: pes-kosť-búda, bábo-dudel-kočík, vlak-vagón-kolajnice...
Doteraz som skúšala iba po dve asociácie ako napr. pes a kosť, ale stále som nevedla, či sa to správne pýtam, či jej dosť pochopiteľne predkladám takéto úlohy. Vždy som jej dala na výber napr. iba dve možnosti. Ukázala som jej psa a sliepku a potom kosť. Väčšinou zobrala správne zviera, len akosi to bolo také "neupravené" a ja som nevedela, či tipla alebo sa to naučila popamäti.
Skúsila som to teda na štýl podobný ako triedenie a skupinkovanie. Využila som mnou vyrobenú tácku rozdelenú na tri časti. Do každej som vložila niečo iné. Do prvej priehradky som vložila napr. obrázok kolajnice, do druhej priehradky obrázok vidličky a do tretej obrázok psa. Postupne som jej dávala stále ďalšie a ďalšie obrázky a pýtala som sa, k čomu toto patrí. Túto hru som kúpila asi mesiac dozadu tu na bazare a fakt som doteraz nevedela, ako to správne "predložiť" malej. Obrázky som jej len ukazovala na rozvoj slovnej zásoby, ale dnes som to skúsila takto a podľa mňa sa jej to veľmi páčilo a nemala problém priradiť správny obrázok so správnou asociáciou. Vyskúšajte, možno to pomôže aj Vám.
Dnes som sa zase vrhla nato s plnou párou, tie pondelky ma vždy vedia naštartovať ako novoročná diéta na začiatku roka. Pekne pracovala, úlohy a porozumenie dáva celkom fajn, len som vždy medzi naše úlohy zaradila aj nejakú tú hru na "interakciu" (stavanie kociek na striedačku, vkladanie gombíkov na striedačku a pod...). Dnes sme chytali rybky na striedačku a ani za svet nechcela pustiť udicu. Viacerí sa pýtate, prečo je tá výmena rolí taká dôležitá, preču ju "nútim" vymieňať si loptu, autíčka a pod.. Moja raketa totiž stále nechápe, že "vo dvou to jde líp". Stále vyhľadáva "solitárne" hry a nerozumie, žeby si napr. loptu mohla s niekym hádzať alebo kopať, nielen hádzať pred seba, žeby mohla pri naháňačke aj chytať niekoho, nielen utekať rovnakým smerom, žeby sama oslovila deti, aby napr. spolu "varili" a pod. Je rada pri deťoch, sleduje, pozoruje, imituje, to jej ide, ale stále si tam pobehuje len tak sama, sama si prezerá hračky, sama ich skúma, sama sa s nimi hrá. Synovi nepríde len tak niečo ukázať, neosloví ho, ak nepočítam, že mu berie alebo kazí jeho hru. Je to super mega dôležitá vlastnosť a jedna z kľúčových pri diagnostike. Na tomto však my musíme jednoducho stále makať.....
Dnes sme si dali aj menší výlet vlakom. Správali sa fakt celkom civilizovane, čakali a vykúkali sme vlaky, malá trčila prst raz tam raz tam, kým som jej nepotvrdila, že odtiaľ pôjde a tam pôjde. Splnil sa mi môj malý sen, keď išli (prvých 10 minút) pekne za moje ruky... Potom 45 minút park, ja spotená až za ušami, čapovanú kofolu som vypila za behu za raketou alebo pri hojdaní syna. Všade okolo maminky a tatinkovia na lavičkách, som sa len smiala (v dobrom, nezávidela), že jak si tu ja aj zašportujem, ako si ma moje deti držia v kondičke🙂U mňa teda ešte neplatí asociácia: mama-park-lavička🙂
🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤦♀️ Haha s tým parkom to je presne ako u nás tiež musím byť stále v strehu ako na ihlach a to mam len jedno dieťa. Čoby som zato dala keby sa môžem posadiť a s láskou pozerať na moje krásne dieťa ktoré sa spokojne hra na preliezkach alebo v piesku. Kdeže nehrozí on musí všetko obehat rýchlosťou blesku všetko a hneď naraz. No co nemusíme športovať aspoň.
A s tými interakciami sa to bude veľmi zlepšovať vekom malý v 2 rokoch tiež nemal vôbec záujem sa hrať vymieňať si role s nami absolútny nezáujem o hru s niekym. A priznám sa ze sme to po čase vzdali. A teraz sám príde za nami s loptou sugne nám auticko staviame kocky spolu proste pochopil to ze ve dvou to jde líp. Takže nezúfajte príde to len musí aj na to asi dozrieť. Samozrejme trenujte to ďalej lebo to neznamená ze keď to nešlo u nás u vás to nepôjde tiež. Držím palce len tak ďalej.