Ignorancia ci samostatnosť? Stale to neviem u nej presne identifikovať, pravdou však je, ze ludi sice registrovala, ale viac nic. Toto ma velmi trápilo, keď som si to uvedomila. Hlavne, co sa syna tykalo. Cele dni na neho ani nepozrela, ani na muza ani na starých rodičov... Ano, ked zazvonil zvoncek alebo počula stekať psa, nohy si isla dolámat, aby bola prva pri okne alebo dverach. Mimo domu však nula bodov, nikto ju nesmie ani chytiť nedajbože obmedzovať v pohybe.
S týmto som sa velmi natrapila, pretoze mam krasne videá, kde syn pobehuje po kuchyni a saskuje a ona sa na nom velmi chichoce. Alebo tiez video, kde krasne sedíme na posteli a robime vsetci traja kolo-kolo. To sme robievali velmi casto. Tak, “ku*va”, kde sa stal problem?
Neviem, ale chcela som to spat! Jej zaujem a radosť z našej prítomnosti. Hlavne synovej! Tak som zacala vsetko robit spolocne... Aj dovtedy sme to robili, ale napr. Ked som isla “ucit”’malu, syna som nechala s muzom v obyvacke. Alebo naopak ked som isla syna ucit, tak som raketu nechala s muzom... vsetko som zrušila, teraz aj na záchod chodime skupinovo
mala na serbli, syn vyťahuje pipisa a ukazuje ako cikat a ja ich velmi hlučne povzbudzujem
️ Co vam poviem: zúfale situacie, vedu k zúfalým rieseniam. Vsetko je náročnejšie, ale vsetko robime spolu a pri každej príležitosti zoberiem jej prst a ukazem na syna a vyslovim meno. Takto sa to pekne naucila a dnes, ked sa jej spýtam: kde je...? Uz ho pozna a dokonca rano hlada v posteli, co predtym VOBEC nerobila. V skolke mu podáva čapicu, cizmy aj ruksak... Muza som vystrihala, ze nech ani domo nejde bez obľúbenej sladkosti. Tu jej mohol dat, az ked na neho pozrela. Aj to celkom fajn fungovalo. Typická zenska - na čokolády by ju bolo!
Ale najviac pomáha, ak ju niekto rozosmeje. Moju mamu zacala registrovať potom ako jej robila “smiešne kaslanie” a deda ked jej šaškoval s knihou... ozaj je ten smiech najväčší liečiteľ
Mne však nie kazdy den je do smiechu.... Bolo by mi viac, keby bola ok a nemusela som ju ucit takéto prkotiny, ktoré boli pre mna tak samozrejme pri synovi, ze som si ich ani neuvedomila... Je to náročné pre mna, lebo vobec neviem, kde budeme o rok Zas doma? Pohne sa to s nou? Zacne hovorit? Takéto dni premyslacie ma napadavaju hlavne potom, ked sa mi zda, ze sa neposuvame alebo mala mrnci cely den... Dnes bol tiez taky den. Ale kedže som si sľúbila, ze nebudem depresívna, tak myslim pozitívne! Napr. Uz jej celkom pekne ide ukazovanie v knižke (zatial len to co chce ona), ALE uz caka kym jej to pomenujem
ma smolu, musi najskor na mna pozriet ... Celkom jej to ide. Hlavne rano, ked si na mna lapne, ja este ospalá a ona uz ťuká prstom do knizky... sme o krok blizsie k zdieľanie?
️