Deň č. 140 - 141 Zvládanie amokov

S týmto sa pasujeme stále a ešte hodnú chvíľu budeme. Pri nehovoriacich deťoch si toho človek asi "užije" oveľa viac ako pri hovoriacich. Ja som dosť čítala o správaní auti detí a veľmi sa mi páčili opisy o problémovom správaní a jeho zvládnutí na tejto stránke:

http://www.autizmus.info/04Odbornici/OdborniciProblemySpravania.htm

Na poslednom sedení s raketou som túto tému nadhodila aj so špeciálnou pedagogičkou a psychologičkou a tie mi dali nejaké praktické rady ako zvládnuť takéto výbuchy, ktoré oni využívajú pri práci s deťmi. Ešte sme stále v štádiu spoznávania a oťukávania raketinho správania a spoločne hľadáme, čo je ok,  čo nie je ok, čo by bolo pre ňu najlepšie... Za ten čas, čo pracujem na svojej rakete, viem povedať  z vlastnej skúsenosti, že som nenašla 100 % metódu na jej výbuchy, hnevy, amoky či kerý das. Je to stále o kombinácií a skúšaní. Ale viem určite, že na začiatku všetkého by som si už teraz spätne lepšie kategorizovala hnevy. Už teraz viem, ktorý hnev ignorovať, ktorý nie, ktorý napodobniť, ktorý utíšiť objatím... A to je podľa mňa mega dôležité. 

Ja som najskôr vyskúšala zvládanie amokov a odstránenie nežiadúceho správania pomocou metódy OTA t.j. jej hnevy som napodobňovala. Dobrá metóda podľa mňa, len ja som ju vtedy používala fakt na všetky. Nerozlišovala som ich a vždy som ju pri nich napodobňovala. Niektoré hnevy sa nám však podarili vďaka tejto metóde ostrániť napr. také hnevy pri cikaní na šerblíku, tie sme skoro vždy premenili na smiech a teraz si tam lapne aj sama a vyciká sa a kričé jééééj, tlieska a smeje sa.... Nečakajte výsledky hneď, som sa čoto nasedela pri nej na tom šerblíku (celú mladosť), ale vyskúšajte, hnevy  to určite zastaví, lebo dieťa dostane taký šok, že wtf, čo to tá matka robí? Takže možno pomôže aj Vám "vyriešiť" niektoré..

Druhá vyskúšaná metóda je metóda cez ABA princíp. Nedať dieťaťu našu pozornosť pri amoku, tváriť sa maximálne pokojne a konať pokojne počas hnevov aj po hnevoch, ako keby sa nič nedialo. Tiež dobrá metóda, len to chce fakt dobrú výdrž, trpezlizovať, štuple do uší, pri verejných výbuchoch odhodiť hanbu, ale výsledky sa dostavia. Mne sa táto metóda osvedčila pri zákazoch alebo jednoduchých požiadavkach, ktoré moja rakete velice zle znášala. "Umyť zuby", "Neber flašu na trampolínu"... ani vysloviť som to nechcela, už som vedela, že o 3,2,1 bude výbuch. Ale keď sa nato naladíte a pripravíte, tak to zvládnete a fakt najlepšie nacvičovať čo najviac týchto výbuchov doma, aj keď vonku si ich pri tejto metóde tiež užijete. Keď som teda povedala: "Umyť zuby" a ona sa hodila o zem, len som ju pokojne prekročila a počkala v kúpelni. O pár minút pochopila, že v izbe nie sú diváci a prišla za mnou do kúpelne a bez "breptov" zobrala kefku. Drží ju to do dnes bez hnevov...

Najnovšiu metódu, čo som sa naučila, mi pomohla vyriešiť hnevy z jej podráždenosti. Keď je od rána odporná, ani prihovoriť ani nič, ale potrebujem odísť z miestnosti do inej a pod... postavím sa k dverám, chrbtom k rakete, ale ponúknem jej ruku do pozície nech ma za ňu chytí, "ak chce".... Také jednoduché, ale u mojej rakety to zatiaľ funguje 100% (aj keď som to vyskúšala iba párkrát). Ona sa vždy rýchlo upokojí, pochopí "nadstavenú" ruku a chytí ma za ňu a už z miestnosti odchádzame pokojne...

U tých najväčších amokov u mojej rakety funguje objatie. Najmä, keď ju už prejde prejde a ona je z neho totálne vyčerpaná, pevne mňa obíme a ja cítim ako na "mňa" doslova padne. Vtedy ju obímam tak dlho, ako chce, aj keď v jej prípade sú to zrovna neni  desiatky minút.

Ešte mám jednu metódu v zálohe, tiež ju používam je to odpútanie pozornosti. Začínam ju používať viac a viac, lebo porozumenie sa zlepšuje a ja sa chytám "záchytných" slovíčok, ktorým moja raketa rozumiem.... v našom prípade, poj ideme pozrieť sliepky/prasa/ovce... poj dáme si polievočku... Ak je však porozumenie slabšie, vtedy si "očekujte" svoje dieťa, čo naňho funguje a keď nájdete achilovú päto vášho dieťaťa, tak vraj viete dieťa vypnúť zo sekundy na sekundu. Moja je senzorická na svetelné a zvukové hračky a pri jedoch som párkrát použíla tzv. bzučák (taký podobný ako v Xfaktore🙂. V sekunde prestala revať, v ďalšej sekunde revala ďalej, lebo tá daná vec nesmie byť na hranie, ale už sa hnevala zato, že nemôže mať hračku... to už môžte riešiť napr. ignoráciou. 

Možno Vám moje stručné zhrnutie pomôže zvládnuť nejaké tie jedy, možno niektoré metódy budete používať viac, iné menej. Všetko záleží od dieťaťa, ale asi základe je byť kludný. Nenechať sa "odpáliť" do nervov a kriku, aj keď ruku na srdce, kto dokáže byť 100 % kludný 24/7 dní, tak klobúk dole...

Dnes som však chvalabohu nemusela použiť žiadnu metódu, neboli nejak extra veľké. Peknú nedeľu sme mali. Je akási družná a spoločenská a ten svoj malý prštek vystrkuje z kočára častejšie a častejšie. Vidí čerečne, tak "a" a už ukazuje, vidí vtáčika a "a" a znovu prst lieta... Presne si pomätám, že ešte v januári/februári len sedela v kočári ako mátoha na nikoho a na nič nepozerala a oproti mne o 5 dní staršie dieťa a to si išlo krky vylámať a prsty na všetky strany lietali. Chvalabohu aj ja som sa dočkala takéjto bežnej vecičky, aj keď stále niekedy chce iba zauajť a ukáže iba do "luftu", ale každým dňom menej a menej... Okrem toho začala, veľmi často volať na syna, pri večeri, keď ideme na zmrzku, keď ideme do vane, stále kričí ten istý zvuk, čo používa na syna: ááák, neviem prečo si skrátila jeho meno tak, ale už viem, že tento zvuk patrí len a len na oslovenie a zavolanie jeho🙂 Použila ho dokonca aj keď si sama sadla na ramenovú hojdačku a chcela sa s ním hojdať. Hubu som mala otvorenú do korán a keby som nebola na ihrisku porád by som ju tam vyboškávala celú... Sú to také občasné svetielka, ale ja makám s ňou ďalej, nech sú z nich parťáci jak lusk...