Deň č. 145 Vyhorenie
Dnes radšej nebudem písať žiadnu esej, lebo keby mám skutočne napísať, čo si myslím, je to tu vyhviezdičkované od A až po Z... Nedávam to vôbec, chodím ako mátoha, pohľadom ľudí sa radšej vyhýbam oblúkom, keď robí malá cirkus kade chodí... Nič sa nezlepšuje, možno to z tých pár riadkov, čo tu denne napíšem tak vyznie, ale sú to skôr moje náplaste a opisy sekúnd a minút z celého dňa, moje utešovanie, že to možno nie je až také zlé. Zvyšok je o ho*ne... Nič sa nehýbe vpred, hra a sociálne fungovanie v spoločnosti nula bodov, empatia kdééé, môžem snívať atď...Nechcem šíriť negativizmus, pretože problém už nielen len v rakete, ale hlavne vo mne.... Ja ju beriem ako svoje sklamanie, neviem ju prijať takú aká je a to nie je jej chyba, ale moje nenaplnené očakávania... Dnes sa necítim ani ako dobrá mama a ani ako dobrý človek.... Človek by si zobral aj nejaké to "voľníčko" nech nemusí takýko vyhoretý pokračovať zajtra, ale nejde to.... treba fungovať, treba bojovať, treba raketu ľúbiť....
Nie ste povinne byt takymi ake vas chcú mať ľudia , je to ich chyba, nie vaše zlyhanie. Ty a raketa ste dôležité, nie to co si ľudia myslia...
@itmama15 vela sil !!! Kazdy den sme pri clankoch s vami, pises o mnohych z nas, o nasich pocitoch, o nasom ,,boji,, tak hlavu hore zajtra vyjde slnko znovu
Neviem odkiaľ si, no kebyže niečo potrebuješ, bývam v Majcichove. Mám takmer 3 ročného syna, ktorý rád uteká. Môžme ich naháňať spolu 😅 ale vážne, kebyže potrebuješ s niekým ísť von, kto bude riešiť čo chceš ty alebo aj nič.. tak kľudne píš IP. Inak ti držím prsty, nech zase objavíš silu a prijmeš svoje krásne dievčatko 😊
Viem o čom píšeš, u nás to chvíľu vyzeralo, že to neustoji ani naše manželstvo, nič ma v živote tak nevycvicilo ako toto obdobie, musíš v prvom rade prijať raketku takú aká je, kašli na okolie, tí ktorí týmto neprešli netušia o čom to je, ak môžem poradiť z vlastnej skúsenosti, aspoň 1 deň v mesiaci si nechaj len pre seba, vybehni s kamoškou niekde na výlet, potrebuješ načerpať energiu mne to veľmi pomohlo, raketka je ešte malá, u nás sa to začalo zlepšovať až od 3 roku a pomaličky postupne, tiež sme si s manželom hovorili že sa asi nedozijeme toho aby aspoň 5 minút presedela a ako som závidela mamičkám na ihrisku keď si sadli a debatili pri kávičke kým sa ich detičky pekne hrali, ja som to nezažila, myslela som že skončím na psychiatrii, držím palce a nezabudni BUDE LEPŠIE ♥️
ku karnozinu ste sa nevratili? protokol treba nasadit a vydrzat, vysledky sa nedostavia za mesiac. Vela sil
Ahoj. Možno len očakávas zlepšenie moc skoro...Neviem nič o diagnozach,čo opisujes, napriek tomu čítam tvoj blog a držím vám palce 🙂 A veľmi mi to pripomenulo školské časy. Už som na to aj zabudla, ale keď som bola na 1.stupni ZDS pred cca 30timi rokmi 🙈😁prepadol k nám do triedy chlapec. Prepadol už 2x. Chýri o ňom sa šírili veľmi zlé, že učiteľky si s ním nevedeli rady. Všetci sme sa obávali v triede že čo to bude zač, že nám bude robiť zle, biť sa a pod. Prišiel chlapec, ktorého nezaujímal kolektív ale absolútne. Ani učivo celkovo.
Ako deti sme s nim nemali problém alebo konflikt, lebo on nemal ani záujem sa nejako včleniť do kol. Jediní kto s ním mali problém boli ucky. Totálne ich ignoroval. Teraz k tomu hlavnému. Moj pocit z neho..total bol zrýchlený, stále nejako nervózne mikal nohou keď sedel a ja som si skôr myslela ze je postihnutý mierne ako zlý. O asi 20rokov som ho stretla a neverila som, že to je on. Skončil VS, mal rodinu a bol úplne bežný normálny chalan...
Viem presne a hádam každá matka autika vie o čom píšeš... proste sa na všetko aspon na chvíľu vykašli! Choď von, raketu daj rodičom, starým rodičom, hocikomu a urob si voľno. Vypadni z domu a úplne vypni... keď nebudeš ty v pohode, ani raketa nebude, v prvom rade teda musíš myslieť na seba. Dopraj si toľko času koľko potrebuješ, oddychni si hlavne psychicky a keď aj nemôžeš ísť preč z domu, tak sa aspon na čas vyprdni na všetky úlohy čo si chcela (alebo by si mala) robiť s malou. Za tých pár dní čo si ty dopraješ jej určite nič neujde. Veľa síl želám 😘
Moja mala 4r autistka má dve staršie sestry..dnes: zobudila sa 4:30h.akonahle otvorila oči skáče z postele otvorí skriňu tak že to zobudí každého v dome..opakuje:Zvonilka asi 30x kým ja vstanem.podavam jej zelené šaty s krídlami..oblečiem jej ich..skočí na 5r sestru kým zareagujem zobudí ju..chcem si urobiť kávu..plače lebo sa bojí kanvice..pozriem sa do zrkadla je niečo po 5h ..umyjem si mastné vlasy.medzitym zobudí aj 7r sestru..plače lebo sa bojí mojich mokrých vlasov.podava mi gumičku aby som si rýchlo urobila cop..pýta dávno stratené cd Miro Jaroš,dookola..je asi 6h ráno chce sa mi plakať,ale treba chystať staršiu pre vysvedčenie strednú do škôlky..najmladšiu treba brať so sebou.. plače..
ak už máš takýto deň že nezvládaš, treba vypnúť - malú nechať mužovi, svokre, mame,sestre,susede ...a vypadnúť s niekým na kávu,vínko či len tak pokecať alebo urobiť niečo pre seba - fitko, joga,beh...čokolvek ale bez detí
@saty.predaj vrátili sme sa ale uz nevidim rozdiel🤷♀️
Presne o mne. To zúfalstvo sa v tejto domácnosti dá krájať a ta hanba vonku.. Tie pohľady kokos dnes sa ta matka ešte vrátila dcaraz kuknúť na nás krava.... Robíš pre malú omnoho viac nie sme ani vo vašich začiatkoch moju nezaujíma nič co sa snažím väčšinou.. Som total rýchla hektické osoba. Ale poteším ta. Ďakujem Bohu že ti spi.. Mne okrem týchto problémov na hypotonik hypermobilitu už to riešime rok a pol cvičenie plač trápenie a plus nespi od narodenia. 5 hodín v noci hore.. Každú.. Sklamanie z nej mam obrovské a ešte viac mi je smutno ze to napíšem lebo ju ľúbim ale naozaj mam pocit ze mi niekedy noci život :( je mi nanič.. Tak ta aspoň povzbudil že môže byť horšie
Začni písať komentár...
napisala si o mne. nie je problem v detoch ale v mojich ocakavaniach od deti. 🙈