itmama15
8. júl 2019
839 

Deň č. 158 - 162 Diagnóza vs. podozrenie

Ja vidim v tom teraz len jeden rozdiel a ten sa týka nádeje. Že toto všetko sa raz vyrieši alebo to bude stale "naprd". Počuť teraz pravdu by ma ešte veľmi bolelo. Nech to spracovávam koľko chcem, ešte nie som v tom super štádiu zmierenia... Stále rozmýšľam, kde Vy ženy ste zobrali toľko sily a ako ste to dokázali. Vždy, keď mám chuť samú seba trochu polutovať, tak si spomeniem na jedného pána, ktorý žije u nás v dedine. Má postihnutého chlapca na vozíku a či je dážď či slnko, tak ten chudák tato rozdáva noviny. Je to človek s veľkým Č a ja mám chuť sa nakopať dozadku a tomuto pánovi dať Nobelovú cenu ako statočne a pokorne bojuje so svojím osudom. Oproti nemu či ostatným maminám, ktoré to "rozdýchali" sa cítim veľmi sebecky a nevyzreto až sa zato hanbím...

Tieto dni som nepisala, lebo sme mali celkom pekne dni, take ktoré ani neviem ci mam rada, lebo ten “pád” po nich ma boli este viec. Raketa si viac všímala syna, imitovala ho a prenasledovala kam sa pohla, kričala to svoje “aaak” (šimiak), ked ho volala k niečomu, jedy som považovala za "znormalizovan"e, proste som to zrazu chcela všetko "zavesiť" na klinec, napísať bodku za týmto blogom a tým "blbým" obdobím... V takom ošiali som bola, že som znovu vytiahla paty z domu a hor sa na vylet a zrazu j**** b facka. Vtedy uvidíte, co je skutočne normo decko a co nie... co uz pokladáte, za “v pohode” uz ani nie je tak v pohode a je to len milimeter, co ste sa niekam posunuli, co oproti normo skokom, ktoré robi dvojročné dieta je vlastne nic... A tak som znovu tu....

Fakt klobuk dole pred Vami mamami, ktoré ste dokázali vsetko prijať, neutápat sa v nádejí, ktorá ma na jednej strane drzi nad vodou a na druhej strane nici... Bojim sa diagnostiky ako čert kríza, v noci sa mi sníva o tom, aku hracku v ambulancií raketa chytí, ze zas s nou poriadne nic neurobí... no proste mi to tu kvapka namozog, ale vypnúť sa to momentálne neda... Skoro tyzden sme poriadne nerobili, a je to rovnaké a možno ešte horšie, pretože ten čas za stolom je pre nás vlastne pekne strávený čas. Nehovorim, ze vsetko zabudne, skor je to o tom pocite “ze nic s nou nerobím”... Len tak akosi preliezame dni...

Potrebovala som sa znovu naštartovať a tak som sa dnes zase "pustila" do vyrábania. Momentálne vidím potenciál v každej škatule, tak ich skladujem a odkladám a dnes prišiel ten čas ich akosi využiť. Nápady nie sú z mojej hlavy, veľa čerpám z pinterestu, takže kopu vecí a ešte krajších tam určite nájdete aj Vy.

Uz som si zvykla na pohodový rezim, ked som s raketou mohla robit doobeda kedy chcem. Pri synovi hladam aspoň par minut a väčšinou sa snažím ich zapájať spoločne preto som sa pustila do takejto poloautodráhy... Mám "veľké plány" rozšíriť ju o autoumyvárku, pumpu a kopu všetkého pre chlapcov a samozrejme moju raketu, ktorá síce vyzerá ako zlaté dievčatko, ale je to chlapčisko, takže myslím, že zajtra sa im to bude páčiť....

Chcela by som ju naucit slabiky “D” a “T”, ale tie ešte vobec nedáva ani vo svojom "blabote". Tolko slov by mohla pochytiť, keby vedela tieto slabiky. Zvláštne je, že sa mechanicky vie naučiť reagovať napr. na písmeno O ukazuje oko, pri P ukaze prst, na U ukaze ucho...ale vysloviť ich nevie... Je to také moje čudné stále nehovoriace motovidlo...

    Nikto z nas to nema lahke ,ktora mame nejako chore dieta ale treba velmi dieta lubit a bojovat aj za dieta a nikdy sa nevzdávat .to je podstata .

    8. júl 2019

    Neopovaz sa prestať písať, ja už som bola včera v noci zúfalá co je s vami, ja ta plne chápem, že ti to je ťažko všetko spracovat ja som taka istá. Nepredbiehaj, uvidíš možno sa dočkas aj toho, že raketa začne rozprávať a všetko bude ôk ja vám to z celého srdca prajem 🥰 na nejaky pobyt na víkend nechcete vyskúšat ísť? Ako bude reagovať, ci si netrúfas?

    8. júl 2019

    U nás rovnako synček tri roky a stále čakám na tie prvé slovka a stále verím že to čo chvíľa príde viem čo prežívaš ...

    9. júl 2019

    Co sa pre teba zmeni diagnostkou? Ak usudia, ze je zdrava - prestanes s npu pracovat? Ak jek prisydia nejaku diagnozu - bude to ina raketa?

    9. júl 2019

    U mňa je to sinusoida. Keď som hore, tak je dobre, obaja sme v pohode, príležitostný amok zvladam ľavou zadnou. Keď som dole, utápam sa, amoky sú častejšie a ja neviem ako reagovať. Nie preto, že mám iné dieťa, ale preto, že v dnešnom svete sa stretávam väčšinou s nepochopením zo strany druhých a tým aj nálepkovaním, že je to nevychovaný malý grázel a niekde som vo výchove urobila strašnú chybu. Kameňom by som ubila tiež takých, čo vyčítali z vešteckej gule, že raz bude dobre a on z toho vyrastie. Prt vyrastie a ja chcem aby bolo dobre uz teraz. Toť moje myšlienky mamy, ktorá už vie diagnózu svojho dieťaťa.

    9. júl 2019

    @elisadavinci myslim, ze takto prijmem diagnózu aj ja😞

    @anglicanka1981 strasne ale strasne by mi odľahlo a bola by som pokojná a vyrovnanejšia a hlavne by som nestriehla na kazdy jej krok... u rakety by sa este asi nic nezmenilo, ale ja by som bola vo vnutri pokojná, aj keby skriekala alebo by som sa menej bala skolky, lebo by som vedela, ze je “len” vzdorovitá a oneskorená a ze to vsetko dobehne

    9. júl 2019

    @lizatko1009 myslela som to tak, ze som svoju raketu považovala za “vyliecenu” reku kaslem uz nato🙈😂 alw som rada, ze sa ti pacia moje dni😊

    9. júl 2019

    @itmama15 ale ona dobehne ajkeby mala dg. Ved uzasne napreduje. Robi kopec veci, co 3-4rocni zvyknu.

    9. júl 2019

    @anglicanka1981 ked ja uz sa neviem na nu ani objektívne pozriet😞toti je moja chyba nie jej

    9. júl 2019

    @anglicanka1981 toto je pekne napísané

    9. júl 2019

    @itmama15 to čo robíš robíš perfektne a najlepšie ako vieš a ako je pre tvoju raketu dobre.
    PS: prosím píš aj ďalej

    9. júl 2019