Zo všetkého najviac, čo som doteraz skúsila som najväčšie pokroky dosiahla práve s toutou metódou. Ide o veľmi jednoduchú metódu, ktorú by mali mať "vycapenú" na každých dverách pediatrie, hocikde, kde sa k nej môže rodič dostať. Ja som sa k nej dostala náhodne, cez jednu maminu na MK, čo opäť potrvrdilo, že na MK sú úžasné a vzdelané maminy, ktoré majú častokrát lepší prehľad ako pediatri, neurológovia...
Moja malá raketa mala typické spoločné znaky s PAS, dysfáziou a NKS, ktorými sú:
- slabší očný kontakt,
- nereagovanie na meno,
- nezdielanie pozornosti,
- slabé reagovanie na emócie,
- nefunkčná hra...
To všetko sa mi podarilo zlepšiť vďaka pár jednoduchým krokom, ktoré odporúča táto metóda. Práve u tých najmenších detí do 3 rokov je možné "zaktivovať" všetko toto a vystúpiť z rizika PAS do niečoho "menej" horšieho. Ja neviem či sme vystúpili, to ukáže naozaj až čas, ale sama vidím, čo dokázala pred dvomi mesiacmi a čo dokáže teraz..
1. Prvým bodom a kľúčovým zároveň je smiech. Rodič musí svoje dieťa rozosmiať rôznymi spôsobmi, tak aby u neho vyvolal radosť, ale takú, že ho bude až "zadúšať" smiechom. Je dôležité na začiatku v prvých týždňoch opakovať toto "jašenie" viackrát za deň aj 20-30 x a to je teda sakra ťažké... Ja som ju šteklila a bozkávala na krk, z toho sa veľmi rehotala, opakovala som to hlavne pred spaním a keďže mám staršieho syna, ktorý by žiarlil, robila som to "tandemovo." Raz jeden, raz druhý... Spotená som bola jak hroch, keď som skončila🙂 Dovtedy som vôbec ani netušila, že je smiech taký dôležitý a že smiech môže naozaj liečiť.
2. Už po pár dňoch som videla, krajší očný kontakt, ktorý som si hneď potom začala pýtať pri "jašení" To je totiž ďalší bod. Pokračovať v jašení až potom, čo pozrie. Ale nestratiť ani sekundu, začať hneď rozosmievať, len čo na Vás pozrie, aj keď iba na chvíľočku.
3. Posledným "smiechovým" bodom je jašenie až po reakcií na meno. Keď už máte svoje čudné dieťa rozosmiate a odvráti na chvíľočku zrak z Vás, Vy vtedy zakričíte jeho meno a počkáte kým zareáguje. Väčšinou zareáguje do pár sekúnd, lebo vie, že bude smiech.
Takéto cvičenia nám naozaj pomohli zlepšiť očný kontakt a reagovanie na meno. Je to 100 a jedno, keď porovnávam obdobie predtým a teraz. Vidím, že keď ju oslovím, väčšinou sa pekne na mňa už usmeje, lebo vie, že "ja som zdroj smiechu." Treba zahrnúť, čo najširšie okolie, ak si chcú vytvoriť vzťah k Vášmu dieťaťu. Všetky cesty k nemu idú cez smiech. Ja som to väčšinou robila sama, max muž, až neskôr starí rodičia, ale im to už išlo lepšie, lebo mala ako tak vytvorený očný kontakt. Určite odporúčam s touto metódou začať ako prvou. Nemusíte pracovať ani za stolom, ani sa funkčne hrať, stačí "iba" rozosmievať.
Nám vďaka metóde O.T.A. sa zlepšilo aj zdielanie pozornosť a emócií, ale nato boli určené iné kroky z nej. Tie rozpíšem nabudúce, pretože vybudovať a zvládnuť "rozosmievanie" Vám bude trvať určite pár týždňov. Nám to trvalo tak 1 - 1,5 mesiaca. Vám možno dlhšie, možno kratšie, uvidíte.
Dnes nám to s raketou celkom išlo. Už sa zlepšuje aj naše "pôsobenie" v civilizácií. Keď sme chodili spolu prvé mesiace pre syna do škôlky, vždy v šatni bola ako šalená opica, ktorá sa vyšplhá na všetky lavičky, pootvára všetky dvierka skriniek, prehrabe sa v nich alebo Vám utečie do umyvárky... Malého som obliekala vždy asi za 5,5 sekundy, aby som čo najskôr vypadla odtiaľ. Ale TERAZ už je to iná muzika. Spravidla čaká opretá o lavičku, podáva čapicu a šál svojmu gramblavému bratovi alebo sa snaží "kontaktovať" nejaké dievčatko, ktoré je v šatni. Žiadne zbesilné pobehovnie. A dnes dokonca krásne pozorovola obrázky na skrinkách a ťukala po nich a pozerala na mňa, s otázkou v očiach: "Čo to je?" Každé zvieratko som jej pekne pomenovala a ona hľadala ďalšie a ďalšie obrázky... Dnes to bolo s ňou super....
Škoda,že som toto necila skôr,no ale moj syn ma uz 8 rokov a teda boli to krušné chvíle.ale urcite skvelé rady ako s takymto dieťaťom pracovať.držím palce.