Poznáte ten pocit, keď sa na všetko už chcete vykašľať. Ja som ho mala pred dovolenkou. Už som si povedala, že si dám od všetkého pauzu. Od učenia s raketou, od vyrábania všetkých čačiek mačiek, od drilovania hry a interakcií so synom a pod. Presne toto som si povedala v sobotu ráno o piatej, keď sme vyrážali na cestu a ja som sa potkla o pripravený šerblík, ktorý som chcela ešte zabaliť do auta. Chcela som podchytiť tých pár "cikaničiek", ktoré sa občas zadarilo rakete spraviť, ale reku kašlem aj nato. Keď dovolenka, tak od všetkého. Išlo sa bez šerbla....
A aj toto bola jedna z vecí, ktoré moja raketa na mňa vybavila práve na dovolenke. Do odplienkovania som sa pustila už v apríli, v júni to bola stále bieda. Vtedy mi muž aj vynadal, čo sa nato nevykašlem, čo ju chudátko "trápim", že však ona je pozadu, tak sa do toho "pustíme"cez zimu. To množné číslo používa môj muž veľmi rád, pritom si to človek väčšinou "ods***" sám. Hneď po pôrode ma týmto množným vypecoval, keď povedal: "No, však sme to celkom zvládli." (3/4 pôrodu si zháňal bagetu, lebo bol tak hladný, že si to neviem ani predstaviť).
No ale späť k rakete. Žiadne pýtanie, žiadne cikanie ani kakanie tam kam malo. V júni som to vypeckovala tým, že som ju nechala na "ostro" všade. Bolo teplo a ja som chcela využiť to leto aj za cenu, že sa to nezadarí. Ta to max bude 3x pušťáť práčku. Navyše ma nebavilo stále objednávať plenky, aj keď zaflirtovať v teplákoch s kuriérom je celkom príjemná zmena počas dňa. Raketa bola stále ako mačka, všade kde ju to napadlo. Výsledky žiadne alebo minimálne a preto som sa chcela vykašľať na dofče aj na toto. A ona to na mňa zrazu vybalila hneď na prvom odpočívadle. Behájú si po tráve a zrazu príde, že "ccc", kukám na ňu, čo si smädná? a ona čupla, rekú íííha... Neverím, odpadla som z nej zase... Celé ubytko sa krásne učupkala alebo prišla za mňou s tým svojím ccc. Kako si nechávala výslovne vždy do vody, takže to ešte nemáme v "suchu", ale takých 75 % už by to mohlo byť.
Naozaj neviem, či to bol morský vzduch, ale celkovo to "civilizované" správanie tam mala jednoznačne iné. V reštauráciách pekne sedela alebo pobehovala len okolo stola. Proste neodbiehala na 300 metrov, šľahačky o zem minimálne a hra? To Vám bola almázia. Po celom dni sme si pred apartmánom na tráve otvorili "detský kútik", kde sme im dali stan a deku a krabicu hračiek a tá moja raketa sa sama hrala so zvieratkami, ukladala si ich do autíčka, jazdila s ním po lehátku, keď som jej ponúkala piť alebo jesť, vždy najskôr ponúkla zvieratko, ktoré držala v ruke... No proste, niekto alebo niečo mi tam počaroval dieťa.
Tu na SVK si už pleskačky o zem na ihriskách alebo v reštaurácicách neodpustí. Za tri dni, čo sme doma, sa mi stihla popliesať snáď po celkom okrese. Tu je to stále moja raketa, preto mi prišla dovolenka taká čarovná a zázračná, lebo sme si s mužom nespoznávali vlastné dieťa. Ale posunulo nás to všetko vpred. Možno to ešte nie je všetko 100 %centné, ale tá dovolenka mi ukázalo takú "NARNIU" mojej rakety, ku ktorej sa chcem znovu vrátiť....
prepacte, viem, ze o tom tento clanok nebol, ale ta bageta zabila 😂😂😂😂😂😂