Raz som napisala, ze ak od našej logo odídeme s názorom, ze to nemusi byt aut, budem tomu skutočne verit. Považujem ju totiž za dobrého odborníka, prísneho, ale dobrého, aj ked mam pocit, ze viac sa venujeme psychike a správaniu, ako komunikácii. Chodime k nej viac ako polroka, pocity zmiešané, spolupráca z raketinej strany nulová, stretnutia pre mna náročne, pretoze tato logopedicka mi “med” okolo úst nenatierala. Z každého stretnutia som chodila s plačom, pretoze vzdy povedala, ze tam ten autizmus vidi... ci uz na spravani alebo jej výbuchoch, skolka do 5 rokov urcite nie, proste srdce mi trhalo na 3638280casti, ze moje dieta bude “nezaraditelne”... co som vlastne chcela pocut? Ved aj ja som to tam videla, inak by som nic nezačala s raketou riešiť, len ta pravda vyslovená niekym inym ma velmi bolela. Bolela ma a nechcela som tomu stale verit, a nielen ze som tomu nechcela verit, chcela som teda hlavne makat. Este viac. Z poslednej júnovej navstevy od logo som s plačom sadla rovno za pc a skusila najst este ďalšiu ... nie z hanenia ten pôvodnej, ale z nutnosti, ze teda musím este viac makat. Musím tu moju raketu este viac posunut. Vsetko, co som robila, sa mi zdalo nedostatočne ...
Tento tyzden som však este mala navstevu u tejto súčasnej logo. Ako vzdy som tam isla s krcami v bruchu. Od rana som bola nervozna, bala som sa, ze tie zmeny, ktoré raketa urobila su iba moje výmysly fantázie a mojich túžob...
Ale raketa to dokázala. Dokazala byt perfektná a vsetko to krasne a nove, co sa u nas za posledný mesiac objavilo si vsimla aj nasa logo, ktorá mi polroka tvrdila, ze to tam “je”. Este rano si chystala nasu kartu a veru vraj si nad kartou mojej rakety aj povzdychla. Doteraz to s nou na sedeniach nebola ziadna sláva. Ale raketa tam tento tyzden predviedla vsetko: hru, interakciu, neverbálnu komunikáciu, gestá, zdieľanie, “lahke”spracovanie vzdorovych jedov... Prvykrat som odchádzala od logo s “ľahkým” srdcom... nie, nie sme z toho “este” v suchu, este som stale nenabrala odvahu na definitívnu rediagnostiku, je to len jeden z názorov, ktory vyslovila logopedicka a nie psychologicka a teda, moze byt stale “chybný”... ale verim, ze sme spravili “riadny” kus prace. Aj ked popravde, komu pripísať zásluhy?
Logo? Špeciálnej pedagogicke? Terapiam? Mne? Vitamínom? Nikdy som nevedela prijímať pochvaly, ale v tomto pripade, ani nemusim. Najväčšiu zásluhu tu ma totiž raketa, jej vývoj, jej schopnosti... Tento tyzden nas cakaju navstevy vo vsetkych “starých” centrách , kde sa ukážeme tiez po viac ako mesiaci + nová logo... uvidime, ci aj “im” ukaze raketa aká je raketová...
Lebo ona fakt je a aj dnes bola. Najmenšia na celom kúpalisku a driapala sa na vsetky tobogany dole-hore hlavou, jak skocila tak isla, take piruety dávala, ze aj 15-roční pubosi sa mali, co ucit... moj syn nedal ani jednu, vrátil sa z toboganovej veže s plačom, ze on sa boji🙈 no takéto ja mam cudne deti, dievca ako chlap, nebojácne a dobrodružné, chlapca citlivého a nežného s dušou “antihrdinu”🤷♀️
Moj starsi je citlivy, kazdy problem riesi placom. Minuly rok na ihrisku som po nom v kuse hucala, nech si problemy riesi sam (tipu on ma buchol, on mi to nechce pozicat a pod). Mladsi syn je ako buldozer. Tvrdo si ide za svojim, nema problem sa pobit, cepuje aj starsieho 🙂 u teba to bude podobne.