Deň č. 211 Keď dochádza inšpirácia....

Gestá bola cesta, ktorou sme sa vybrali. Obrázky v 20 mesiacoch nechápala, tak sme začali gestovať a teraz nič iné nepočúvam len to, že treba veľa gestovať. Človek, ktorý je zvyknutý vyjadrovať sa v zložitých a rozvitých vetách, túto radu, veľmi "ocení". 

Raketa sa pomaly stáva profík v gestách a sama niektoré "nadhodila". Ja som ju naučila na začiatku základ: Jedlo, Piť, Čítať, Ešte....Pomaly som nabalovala gestá pre: zapnúť TV, spať, cikať/kakať, bicyklovať.... Niektoré sme ani veľmi necvičili a raketa sa ich sama v praxi snažila nejako rukami/nohami ukázať. Najmä gestá "vyzliecť a kúpať sa" sa v lete veľmi rýchlo naučila. Potom som podvedome, nie cielene, robila nejaké gestá pri čítaní a ona sa toho chytila a tak nám vznilo gesto na krokodíla, slona, esimáka... Za gestá sa považujú aj typické gestá: áno, nie, hotovo, papa, indián... No a tu to u nás končí.  

Už som pregestovaná a som vďačná za každé jedno slovíčko/poloslovíčko, ktoré moja raketa zo seba dostane. Lebo vtedy to znamená: mínus jedno gesto. Aj moja raketa totiž vie, že slová sú lepšie a rýchlejšie a mamka jej viacej rozumie, keď na ňu, čosi z tej svojej malej "začarovanej" pusinky vypustí. 

Musíme však nabrať aspoň 10 nových giest tento mesiac a ja už ani neviem, kam ruku dať, ako prsty pokrčiť, len aby z toho vzniklo nejaké gesto. A tak to aj vyzeralo pri mojom poslednom vymyslenom geste. Gestá vymýšľam pre silné motivátori alebo veľmi často opakované činnosti, niečo rutinné, niečo čoby chcela robiť/jesť/kam ísť, aby sa z toho vedela "vykecať" a nevznikli isté nedorozumenia a šup ho na zem so škriekaním. No a minulý týždeň som si všimla, že si obľúbila obyčajné varené cestoviny -vrtulky. Reku dobrý motivátor na gesto, skúsim... Už len vymyslieť nato gesto... Už fakt zúfala, hovorím s prstom v/pri nose, chceš cestoviny/vrtulu... Bože v tomto letnom poloflákačskom režime som ani nedúfala, že padne semienko na úrodnú pôdu AŽ dodnes... Slečna sa večer okolo mňa začala motať a prst pri nose a točila ho... Najskôr som si vôbec nevedela spomenúť, čo to je za gesto... reku čoko? prvýkrát odmietla svoju najobľúbenejšiu čokoládu a mne začalo prihárať pri zadku, lebo som fakt nevedela, čo môže chcieť... reku yogurt sme si inak ukazovali, gesto na párky si musím ešte spomenúť, ale takto to určite nebolo... a potom blik, možno chce cestoviny.  Vytiahla som sáčok a jupííí trafila som... To Vám bolo radosti aj u mňa aj u nej. Už len "vydržať" tých 7 minút, kým som cestoviny ovarila a bolo dielo dokončené.....Síce je to s "vulgárnym" podtónom, ale máme nové gesto, ktoré sa funkčne používa, takže už zostáva iba 9 nových....

Inak sa máme celkom ok. Moja raketa potrebuje pevnú ruku, po dobrotky nám nikdy nič nefunguje, musím byť prísna, rázna, precízna, bez debaty a vysvetlovania ukazovať, viesť a učiť a hlavne riešiť situácie. Úplny opak mamy, akou som pri synovi. Ten by si v škôlke mohol debatný krúžok zaviesť, usmernenie nejde bez "kecov" a vysvetlovania prečo/načo/začo, na neho totiž fakt platí: "Dieťa ma na každú odpoveď otázku." Inak sa moja raketa pekne zapája do hier. Už aj niektoré časti v hre inicuje. Napr. dnes sme sa hrali na vlak, postavili všetky stoličky v jedálni za sebou, vytvorili jeden dlhý rad. Syn, samozrejme rušnovodič a hlavný sprievodca. Ja, raketa a všetci plyšáci, ktorých podovliekala z detskej izby sme boli cestujúci. Keď som si odbehla do kuchyne, už aj bola pri mne a svojím "uuu" mi oznamovala, že je čas ísť na vlak🙂 Raketa moja, idem, neboj sa, však my sa tým vlakom akosi dopravíme k všetkým tým tvojím slovíčkam....