Takto vyzerájú naše posledné dni ... Ďalšou úlohou od logopedičky bolo podporovanie vokalizácie, aj keď sú to iba citoslovcia. Už mi z toho riadne hrabká, niekedy mám normálne problém sa prepnúť do vyššieho levelu reči a kopukrát poviem aj mužovi: Júúj, bác. Telefón je na zemi. Trošku na mňa divne kuká, ale viac nekomentuje moju materskú prepnutosť. Napriek tomu vidím, že rakete to akosi pomáha. Začala byť viac vokálnejšia + cvičenie tvárovej imitácie a zrazu sa objavili aj nové slabiky: da, bu, puf, pi...
Už je trochu zmagorená zo mňa moja raketa, pretože keď poviem "Urob toto", už si ťapká po lícach, po čele, po pusinke, všetky imitačné cvičenia tváre naraz, len aby to mala z krku. Takže pomaly už prechádzam pri príkaze "Urob toto" rovno na pýtanie slabík. Už pozná tento príkaz, vie, že sa mi má pozrieť na tvár a do očí, takže keď poviem ja prvá slabiku, vidí, čo robia moje ústa. Možno nám to naozaj pomohlo, lebo sa mi zdá, že sa viac snaží hovoriť a niektoré slová, ktoré si náhodne vypýtam aj zopakuje, samozrejme trošku schomolené, ale čosi z tých slov tam vždy použije. Dnes som si všimla tieto dva nové pokusy o slová:
Daj - da (ešte ho nepoužíva na pýtanie predmetov, len na vyžiadanie "povedz da/daj") a slová kde je - deje (trnavčina sa nezapre, používa ho však len, keď sa opýtam alebo pri hľadaní obrázku, pri ktorom to používam ja....)... Ide to všetko ako z chlpatej deky, ale keď si človek predstaví, že ešte januári a februári ani neblabotala, tak sa z toho celkom aj teší.
Dnes som videla o pol roka staršie dievčatko, ktoré išlo zo škôlky a mlelo o 106. Vlastne svojou rýchlosťou prekonala aj môjho syna, splietala dve na tri, len aby rýchlo povedala mame, čo zažila... Krásne to bolo. Hneď ma to napadlo, že táto mamina musí byť z tých, čo si aj želá "chvíľku" ticha. Ja už nechcem chvíľky ticha. Tie sme už mali a nie ďakujem neprosím znovu. Nech mi pukne hlava, nech sa jazyk rakete pletie pri hovorení príbehu, nech rozpráva aj zo sna....
Aj to raz bude, verím tomu veľmi silno... Je to teraz znovu s ňou celkom fajn, AK som s ňou iba ja (ale syn a muž). Ráno si porobíme cvičenia, potom sa pomotkáme, čosi vybavíme, šup obed a spať a ideme mimiho zobrať do škôlky...Dokonca sa tieto dni začala viac motkať okolo odrážadla, tak som jej ho dala dovnútra a občas ide kúsok aj na ňom. Teším sa tomu, možno budúcu jar bude aj skutočne odrážať. Cez deň je to s ňou skutočne pohodička, ak sú to neni dni ako minulý týždeň, že plače za všetko od rána do večera.
Na terapiách však pokúša, či sú dni dobré alebo zlé. Spolupracuje jak sa jej zachce, s cudzími bez mojej prítomnosti nula bodov a to tam chodíme už dobrý polrok aj viac... Písala som, že na tomto musíme zamakať, tak ideme na detské krúžky, oslovila som dievča, čo by sa s ňou mohlo hrávať 1-2x do týždňa v mojej prítomnosti, možno neskôr aj bez.... Všetko skúsim, len nech zlepšíme aj reakciu na cudzích ľudí... Ja viem, možno tlačím na pílu, syn v jej veku nebol o nič viac spoločenský, ale predsalen to vnímam viac rizikovejšie ako pri ňom. Toto je to, čo nám podľa mňa "zostalo" z našich znakov a čo je na nej výrazné: akceptovanie požiadaviek bez výbuchu - takto by som to sformulovala odborné. Laicky povedané, škrieka ako pavian pri cudzích... Darmo raketa, manka ťa chce "z toho" dajako dostať...


Super ide to dobrym smerom neboj aj u nas tak v 2 a pol roku nastal taky prvy zlom kedy zacal viac pouzivat prve citoslovcia a slovo daj sme sa tiez naucili aby si s tym pytal a vyrazne slo aj porozumenie dopredu, pred letom sa naucil aj odrážať bravali sme cykloodrazadlo so sebou mal na vyber bud odrazadlo alebo pešo. Neslo to vobec ale potom sme mali bratrancov doma a ony mu ho znarodnili a on ich pozoroval velmi chcel jazdit ako oni na ňom uz so zdvihnutymi nohami. Lenze tym ze si neuvedomoval ze musi sa najskor naucit udrzat stabilitu stale padal a uz som myslela ze to neda ale skusali sme dalej a on to za 2 tyzdne dal na pana teraz jazdi ako blazon 🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤦♀️ na jar bude dalsia vyzva naucit na bicykli.
Poviem ti jednu peknu prihodu co sa nam dnes rani stalo isli sme do obchodu dala som ho do kocika lebo so. Chcela urobit vacsi nakup tak nech sa neťahám s taskou cez celu dedinu kocar odvezie aj dieta a nakup. Tak sme isli a maly zrazu krici balo. Kukam ako puk aky balo a zrazu kuk na oblohu kde maly pozeral a tam fakt letel teplovzdušný balon. Takze u nas to uz zacina celkom pekne. Cele leto sme sa ucili dopracne prostriedky a nemyslela som si ze si to tak zacne rychlo spajat vsetko potom pred obchodom videl ako ide sanitka tak zacal zavíjať ako robi sanitka a ukazoval na ňu. Takze ake je moje dnesne poučenie pre mňa " pre boha ver tomu detsku" ono to vsetko nacitava a spoji si to v tej hlavičke nejako staci ze ma velmi silny podnet a uz to ide.