Deň č. 23 Súrodenec PAS dieťaťa

O tom, ci ist do druheho dieťaťa som velmi dlho rozmýšľala. Dost na mňa tlačilo okolie aj manzel, aky bude uz stary. Aj keď to nevyslovil nahlas, vedela som to. Chcel si to “odbiť” a potom mat uz pokoj.... Ja som nevedela vôbec, čo chcem. Chcela som sa veľmi vrátiť do prace, so synom to bolo všetko lahke a super, ale niekde vo mne driemala túžba dať mu súrodenca, parťáka. Podľa mojich prvotných kalkulácií som chcela ísť do druhého tak o 5 - 6 rokov, niečo si zzase odrobiť, zmeniť stereotyp, a druhé si užiť. Ale stále mi to nevychádzalo, všetko stihnúť do 30 tky🙂 A tak prišla zase jedna opilá noc, muž to hneď využil a "pustili" sme sa do práce...

Musím povedať, že teraz po skoro dvoch rokoch som mu vďačná. Nie je to syn, ktorému ten súrodenec prospieva, je to práve moja malá raketa. Akosi som stále myslela vždy nato, aby môj starší nebol sám a tak... Nenapadla ma tá spätná väzba toho druhého súrodenca.  Teraz je to super. Niekedy náročné, niekedy unavné, ale je to super, je to fajn. Môj malý mi s ňou pomáha a pritom si to ani neuvedomuje. Formuje a driluje ju tým jeho chlapčenským, súrodeneckým štýlom, ktorý nikto iný nenahradí. Vôbec mu nevadí, že tam je riziko "PAS" a že by mal na ňu brať ohľad.

- Volá ju skákať na postel a vôbec mu nevadí, že tam je riziko PAS.

- Naháňajú sa po dome a vôbec mu nevadí, že tam je riziko PAS. 

- Šmýkajú sa po škyklávke a on ju s kludom angličana odsotí a môže si celé PAS schovať do vačku.

Keď ich vidím spolu, pripomína mi to film Nedotknuteľný, keď ten černoch podal telefón tomu ochrnutému pánovi od hlavy po päty, lebo jednoducho zabudol nato. A poviem Vám takýto prístup je proste fajn. Nenásilný, kamarátky, taký obyčajný hravý detský.

PAS/NEPAS miešačky sa mu radšej nechytaj🙂 Môj syn vlastne takto učí aj mňa. Niekedy si spomeniem, ako som ho chudáka malého drilovala na šerblík, aj som mu pošomrala svoje, ale pri malej si dávam "ešte" čas však chudátko môže byť PAS... Viem, že to pri nej nejde rovnakou cestou a spôsobom ako s mojím synom, ale niekedy mi ten spôsobom, čo som použila pri ňom funguje lepšie ako ten môj "ohľaduplný" - však môže byť PAS.  Napríklad dnes večer som už mala dosť zbierania všetkých možných a nemožných hračiek po dome, tak som spravila krik a to moje malé motovidlo sa len motalo a kukalo, čo hovorím. Tak som sa k nej skonila a hovorím auto! upratať! Ani som nedúfala, žeby pochopila, čo chcem a ona zobrala to auto, čo som jej podávala a utekala do izby a schovala ho do boxu, kde patrí. Júúúj budem tuším prísnejšia aj na ňu, funguje to celkom🙂 

Dnes to bol celkom fajn deň, aj keď pri práci za stolom je akási roztržitá  a tých sprostých motýlov a zajacov stále nechce poriadne roztriediť. Dnes sme však dali obed bez mobilu, ale som musela  zapojiť bábo a kŕmiť ju za stolom s podbradníkom a so všetkým, čo k tomu patrilo. Nevadí funkčnú hru treba rozvíjať stále🙂 Čo ma však dnes najviac potešilo, je že mi prvýkrát ukázala gesto hotovo. Tie jej gestá ešte nie su "čisté" a "jasné", ale už som videla, že šmudliká rukami, že niečo mi ukazuje a hneď odsunula tanier, tak som pochopila, že už je "hotovo". Super, vedela som kedy prestať ju pchať. Ďalšie gesto, ktoré pochopila... idem hladať ďalej, čo ju naučím.