Používame cookies. Viac informácií tu. OK
itmama15
10. okt 2019
609 

Deň č. 250 - 252 Trochu zvoľniť...

Už sa blíži naše "výročie", kedy tu s raketou nacvičujem husárske kúsky a ja sa za tento rok cítim ako "zbitý" pes. A musím povedať, že som tieto dni totálne rezignovala... Ale že echt opušťáky som dávala. Tepláky po krk vytiahnuté, vlasy v cope capnuté týždeň a keby bolo po mojom spala by som celý rok. Sebadôvera išla kdesi do teplých krajín a ja si už vôbec neverím, že niekedy dokážem fungovať aj nejako inak ako pri mojej rakete.  Dosiahla som vrchol level naviazanosti, že sa toho až bojím, či sa dokážem od nej odpútať... Raz sa ma psychologička pýtala, čo budem robiť, ak sa mi raketa úspešne zadaptuje v škôlke.. A ja jasné a  silné vyhlásenia to a to,  a ešte hento a hento a potom hľadať prácu a potom booom... NIČ... Zožeriem sa strachom tuším po prvej hodine, keď budem bez svojej rakety.. Tak si ma opantala okolo prstu, že nie ona sa bojí vykročiť do sveta, ale asi tu mám väčší problém ja....

Aj to je čiastočne dôvod, prečo som sa vykašlala  na všetky možné diéty a vitamíny, s ktorými som chcela začať, zrušila som dokonca aj ďalšiu sériu play wisely. Nejak som si jednoducho povedala, že už mám toho dosť, raketa tiež a pokračujeme len tak doma, my dve. Budem pomaličky z nej vyťahovať slovíčka či slabiky. Možno sa v budúcnosti k diétam ešte vrátim, ale teraz som jednoducho uznala, že to je pre nás najlepšie a chcem si ju užiť takú aká je.

Ostala som verná rybiemu oleju, béčku, a poctivej práci za stolom. Musím sa však v tomto nakopnúť a nebyť lemra lenivá. Viac vymýšľať úlohy na jemnú motoriku a porozumenie. Mám v pláne začať s ročnými obdobiami a vytiahnuť z nej to sprosté "O"a "K"...  Keďže to moc nejde, mám pocit, že za tým stolíkom sa nič nové neučíme.

 Dokonca mám pocit, že aj tá jej hra je stále pobiedna. Ona si len tak nesadne a nehrá sa s tými hračkami. Ale akonáhle si tam lapnem k nej, tak už jej radím, čo ma s nimi robiť... Neni to dobré podľa mňa, radiť decku ako sa hrať... Presne si pamätám ako sa muž hneval, že sa syn okolo dvoch - troch rokov pekne nehral s legom. Že len čosi "betónoval" a na niečo sa stále hral a robil bordel s hračkami. Kukala som na neho ako puk s čím vlastne nie je spokojný. Veď sa vie ukážkovo so svojou fantáziou prehrať hodiny... No, teraz tu máš mužík môj ešte vyšší level bordelársta, lebo raketa sa s hračkami nevie hrať a ona ich aj skutočne rozhadzuje... Nedá mi to a keď ju vidím motkať sa, vždy ju oslovím k činnosti a k spoločnej hre... Ani raz sa mi nestalo, že ma odmietla... Ona sa jednoducho sama akosi nevie hrať☹ Potrebuje toho "vodcu" a "vymýšlača" hry a zatiaľ som ním len ja alebo tato, syna síce imituje, ale hru mu viac kazí ako sa zapája. 

Ale veľmi sa snaží o komunikáciu a také bežné zapájanie. Celý deň si hmkala pesničku neviem, či poznáte "can you share" od ABC v anglicej verzii... Tie deti tam stále spievajú: "Can you share?" - hmmm 

"can you share" - hmmmm 

"Can you share? - hmmm 

Pleaseeeee  

ok... a  potom sa spieva ďalej. Moja raketa celý deň robila "hmm" a chcela, aby som spievala zvyšok... Keď som poobede vytiahla telefón a ukázala som jej celú pesničku, pekne sa podľa postavičiek snažila tancovať a do toho ružové pančušky na malej ritke... Júúúj úplne som do nej tieto dni...

Je aj veľmi pozorná, keď ma dnes videla utierať a čistiť dvere, doniesla všetky striekacie čistiace prostriedky, aby mi pomohla...To mi pripomenulo, že nesmiem byť lenivá a musím tomu nájsť bezpečnejšie miesto... Takže koniec opušťákom, ideme zase makať a upratať  popritom celý dom...

    Velmi ju porovnavas so synom. Kazde dieta je individualne. Moj starsi syn sa tiez nevedel sam hrat, on miloval skolku (sukromnu, statna sa mu uz nepaci), kde mu ukazali, ako sa hrat. Obcas mam pocit, zeon ziadnu fantaziu nema - vo svojich hrach len kopiruje co uz niekde videl - napr sa hra presne podla nejakej rozpravky, cely ten pribeh z rozpravky opakuje s lego kockami. Ak som chcela, aby sa hral na doktora, ja som musela povedat co ma boli, on vobec netusil co a ako. Mladsi syn je velmi podobny s tym rozdielom, ze sa snazi zapojit do hry starsieho a napodobnuje ho. Ja ked pocujem pribehy matiek ako sa im deti hraju same v izbe, pre mna je to sci-fi. U nas ja som ta, co musi hru vymysliet a nasledne ju decka napodobnia. Ja vymyslim, co postavia z plasteliny, co maju nakreslit, co idu "uvarit". Oni sami s nicim nepridu.

    10. okt 2019

    @sandri nie uz ani nie so synom.
    , on ma podla mna level fantázie mega prepracovaný, tak to sa ani neda... skor tazko sa mi zmieruje s tym, ze neni tam kde 2,5 ročne dieta... (myslim v hre), ze sa tak motka a rozhadzuje ako 1,5 rocna... ze tolko driny clovek uz vydal a ona uz mohla cosi zacat aj tak sama na chvilu... pri synovi si takéto “ucenie” hry nepamatam... ani pri synovcovi a pod... musím sa prepnúť a nakúpiť jednoduché puzzle tie ju aspon začínajú bavit...

    10. okt 2019

    Ahoj. Sledujem Raketin príbeh už dlho a želám vám veľa zdaru. K tej hre, niektoré deti to proste nevedia tak, ako si to rodičia často predstavujú. Kamoškina dcéra sa vôbec takto nehrala, hračky 0 bodov. Vždy len s mamou, ako vy dve, nejaké aktivity, keď bola väčšia tak veľa tvorili- kresliť, maľovať, lepiť, strihať. Doteraz to tak majú. Slečna už má 7 rokov. Napriek tomu sú s mojím synom od malinkatého malička kamaráti a vždy sa spolu na niečom dohodnú 🙂 držím vám palce, nech tá reč už čoskoro príde a nech ste obe zdravé a spokojné!

    11. okt 2019

Odporúčame

Príbeh jedného škriatka
9.10.2019 • 880 
Súťaž o 💙💙💙
14.10.2019 • 133