Deň č. 257 - 262 Spájame slabiky, spájame všetko možné....

Spomínala som tu jednu metódu, ktorá nám pomohla rozbehnúť spájanie slabík. Musím sa priznať, že toto nám doteraz najviac pomohlo v reči a ja som sa k tomu dostala úplne náhodne. Nie je to ani od jednej našej logopedičky, ale som rada, že nejakým tým spoločným mamičkovským "sharovaním" sa to ku mne dostalo. Hádam sa nikto nenahnevá, ak to pustím ďalej aspoň v "mojom" podaní na tých našich súčasných cieľových "O" a "K".

Podstatou je spojenie hlások s obrázkom. Napr. obrázok myši: hláska "mi", obrázok kohúta - "ki", obrázok kozy - "me", obrázok odretého kolena - bo, obrázok fúkajúceho vetra - "fú" atď.

Potom z troch opakujúcich hlások vytvorite riadok, niečo takéto: 

Ja potrebujem rozbehnúť K a O, tak som to chcela nejak logicky asociovať. Na týchto nám to ešte s raketou nejde, ale ti úplne prve slabiky: mi-mi, ba-ba,mu-mu.... tak tam to už vie perfektne a doslova číta tie obrázkové riadky. Všetko mám vytlačené 2x, 1x som si to roztrihla na jednotlivé obrázky a druhýkrát v celku a postupne priraďujeme rovnaké k rovnakým a následne spolu "prečítame". Trvalo dlho, kým sa naučila tento systém. Ja som sa to s ňou naučila takto.

1. Najskôr som si vždy pýtala očný kontakt, nakoľko ho pri komunikácií stále nemáme 100 %-tný. Poviem: Urob... (čakám na pohľad) 

2. Keď sa na mňa pozrie, ukážem obrázok a vyslovím slabiku. Ona musí zopakovať.  

3. Keď zopakuje, obrázok priložíme k rovnakému. Oceňujem už hocijakú hlásku, čo z nej vypadne, hlavne na začiatok, lebo tým je dám najavo, že aj jej snaha je super. Teraz ju už aj trochu "pobuzerujem", keď napr. ťahám z nej "bo"... viac "našpúlim" pery a ona sa snaží to lepšie vysloviť...

4. Keď máme všetko obrázky uložené (môžete robiť iba po tri slabiky) ja robím takto dvojriadkovo, čítame spolu: KA-KA-KI-KI-KO-KO... BO-BO-LO-LO-DO-DO....

Možno to pre niekoho nebude žiadna novinka a fakt to poznáte, ale ja som z toho taká nadšená, lebo moja raketa sa cez túto formu naučila kopu slabík, ktoré dovtedy nevedela a hlavne sa naučila spájať slabiky... Takže verím, že mamičkám, ktoré takéto nič nerobili so svojimi logopedičkami tak im to môže pomôcť...

Inak sa máme fajn. S raketu je to stále raketové. To Vám je turbo raketa všade. Registrujú ju malí aj veľkí, dospelí aj deti. Raz sa ma psychologička pýtala, čo sa toľko bojím o ňu: "Tá sa mi vo svete nestratí." Furt mi rezonovala táto hláška v hlave, čo tým vlastne myslela, však chudátko mi ani nehovorí, ako ju mám poslať "do sveta" a "do škôlky" a pod... A v piatok som to videla na vlastné oči , čo to moje dzeco bude v tom svete robiť. Že sa ona nikomu nedá, že sa ona nenechá odstrčiť, že má ona prudko na háku, čo si o nej ľudia myslia, ona sa prebojuje, kde chce a ako chce a užije si to tam, či tam bude niekomu zavadzať alebo nie...

V mekáči, na tých krkolomných poschodových miniihriskách, kde sa ona so svojimi 90 cm nevedela vyštverať, mi to predviedla v plnej paráde. Všetky deti hore, raketa sama na najspodnejšou schodíku, nevedela sa vyštverať. Decká rozjašené hore hádzali plastové kocky po sebe (inak tlieskam rodičom, keď tam zabudnú svoje decká aj pol dňa). Jedna kocka omylom trafila syna (išla asi 5 metrov od neho), ale ten akt, že niekto niečo hodil....no už krivil hubu, videla som, že ho to citovo zranilo... A raketa? Tej tri kocky rovno do gebule drgli ani mäkké f, hneď ich pozbierala, postavila na seba a ŠUP-ho konečne hore... To Vám bol ukážový príklad toho: "Keď Vám niekto hádže polená pod nohy, pozbierajte ich a spravte si z nich vatru..." Ja som sa tak smiala, ako sa ničoho nezľakla, ako to parádne využila, ako sa tam radostne dostala, ako "vytrela" kocúra 6-7 ročným deckám, ktoré jej museli uhýbať z cesty, lebo kde nie je cesta, tam je moja raketa...  Proste ničoho sa nezľakla, behala si tam potom šťastná ako blcha, všetci sa museli posúvať, pohýnať, "poslúchať" lebo ich tou rýchlosťou a svojimi husárskymi kúskami tak odrovnala, že im nezostalo nič iné, len tú sprostú hru s kockami ukončiť. Bez môjho zásahu, len s jej "šarmom"...

Dnes sa natom smejem, možno ma smiech prejde v škôlke či v škole... V každom prípade si to s ňou "užijem".... To Vám bude eštelen jazda, keď k tomu pridá aj reč...