Deň č. 26 O.T.A - Ano/Nie
Jeden z bodov metódy O.T.A je pozitívne hovorenie. Namiesto negatívnych zákazov "Nie", Nerob", "Nechytaj", "Nelez" poviete vetu inak, nejak kladne. O tomto spôsobe komunikácie som vedela už dávno a riešila som to už pri synovi, keď mal obdobie "vzdoru"... Vtedy som sa snažila ho neupozorňovať v štýle "Nechod po ceste", ale radšej som použila vetu "Choj po trávičke"... Potom som ako si nato zabudla, však našťastie obdobie prešlo, až som opäť narazila na túto formu komunikáciu, ktorá je extra dôležitá pri rizikových deťoch, ktoré akoby boli na zákazy extra háklivé. Pri mojej malej to platí asi 200 násobne.
Keď poviem, nechytaj to, čo urobí? - Chytí to.
Keď poviem, nelez tam, čo urobí? - Vylezie tam.
A takto to spraví s každým zákazom. Je to veľmi ťažké hovoriť v takýchto pozitívnych vetách, lebo keď vidíte, že sa ide dieťa prizabiť alebo robí nejakú sprostosť, nenapadne Vám zrovna ukážkové asertívne komunikačné riešenie. Na tomto musím fakt pracovať. Zatiaľ robím aspoň to, že ju za každú dobrú vec chválim. Napr. ak ide pekne vedľa mňa za ruku, celý čas ju chválim ako krásne ide vedľa mňa, aké je to úžasné, že ide vedľa mňa. Dôležité je povedať nielen pochvalu, ale pochvalú za konkrétnu činnosť.
-Krásne pestuješ bábätko..
-Krásne si sa vycikala...
- Krásne si sa napapala/ alebo krásne papáš...
Nestačí len povedať, krásne, alebo si šikula. Toto mi celkom funguje, takto sa mi naučila pekne chodiť za ruku, sedieť pri obliekaní a tie lepšie dni aj pri jedení, keď ju vychvalujem. Ona je už teraz v tom štádiu, že si tú pochvalu príde aj vypýtať. Napr. predvčerom pestovala macka sama od seba a prišla za mnou do kuchyne a ukazovala mi to. Teda pozerala na mňa, čo nato poviem. Samozrejme, že som ju začala chváliť so všetkými ódami na radosť.
Musím ju však odnaučiť plieskať sa o zem. Dnes bol extra plieskací deň, nielen u nej aj u malého. Ale vždy som sa to snažila nejak uhrať. Počet plieskaní som už k večeru aj prestala počítať, tak som si na záver dňa celá zmordovaná sadla do stredu chodby a začala si spievať FÍHU a zavolala som si moju raketu na "pomoc". Tej sa to tak páčilo, že mi stále ukazovala "ešte", tak som zavolala aj synátora a spolu sme dali 3x kolo kolo mlynské. Čo Vám poviem, dom hore nohami, bordel špina všade a my sme si fičali "kolo-kolo"... Myslím, že aj porozumieme resp. minimálne slovná zásoba sa malej pomaly rozbieha, lebo dnes pochopila príkazy ako: "Podaj telefón tatovi", "Zdvihni hrozno" bez nejakých giest, aj na správne zvieratká na kocke vedela ukázať - zebru, leva, opicu...
Božinku len tá komunikácia by mohla už prísť, lebo bez toho neodídu ani bachanice o zem:(
Odporúčame
@marcelatje nie za všetký, len za tie dobré veci, aby to rizikové dieťa pochopilo, že toto je činnosť dobrá. Nebudem ju chváliť zato, že mi lezie na luster. Vtedy mám použiť metódu ano - ano, viem že tam chceš vyliezť, ale poď radšej postaviť hrad ,alebo niečo v tomto zmysle... mne to zatiaľ veľmi nejde, lebo sa chcem vyhýbať aj negovacej spojke ALE. Tak "vypichujem" aspoň tie dobré veci, za ktoré ju chválim, aby si ich zapamätala, že to je dobré..
Tie vety bez ne pouzivam aj ja.zvykla som si rychlo,a uz mi to aj ostalo.treba sa na to naladit celkovo myslenim a ono to pojde.to chvalenie je dobre,len podla mna ani u pas deti by nemalo byt az tak okate adresovane priamo na ich osobu,ale na vec co spravili.pozri ake krasne ciko v nocniku a bla bla bĺa.ten obrazok co si nakreslila je velmi pekny.ten obed bol dnes ale rychlo zjedeny,tesim sa z toho,namiesto ale si sikulka,ze si zjedla rychlo obed.radost so situacie ktora nastala bude aj tak.a bude sa tesit aj podvedome z tej danej veci,ktoru vykonala.
@ivianocka pochvalou činnosti u rizikového dieťaťa mu ukazujete, co je dobre a zle na jeho správaní...ono kopu veci nepochopi z dobre urobenej situacie, treba mu hovorit po lopate, moja by pochvalu za peknu prechadzku nepochopila🤷♀️pri prechádzke utekala sierinu marinu, ani za svet vedla mna, pút bezpečnosti nula bodov, takto konkretne vie, ze je dobre ze ide vedla mna... samozrejme postupne tie pochváli treba znižovať, aby to bolo sko keby samozrejmosť.... ani vetu “rychlo zjedeny obed” by spatne nepochopila, nakolko nechápe casy, vsetko chválim ako keby za pochodu teraz robi nieco pekne, teraz to chválim ... mojmu malemu stačilo vysvetlit raz pochváliť, pri malej to tak Easy nejde😞
@marcelatje Tiež dcéru veľa chválime a nepríde mi to prehnané. Niekedy si pochvalu sama vypýta. Niekedy to nie je pochvala, ale poďakujem za činnosť, o ktorú som ju poprosila a vykonala ju. Ja to beriem ako spätnú pozitívnu motiváciu, že to čo robí, robí správne a k tomu jej to prinesie aj radosť.
@marcelatje vobec nie
Bola som na prednaske so psychologickou, pred zapisom mojho prvacika do skoly. A presne ona hovorila, ze nadmerne chvalenie za kazdu "malickost" nie je vobec vhodne, skor kontraproduktivne.
Ze dieta nadobudne pocit, ze je chodiaca dokonalost, ze je vo vsetkom dobry a ze tejto "nalepke" musi vyhoviet.
Treba chvalit len za cinnosti, za ktore si pochvalu ozaj zasluzi, nie za kazdu prkotinu. Lebo ona ma skusenosti s detmi, ze neskor sa nesustredili na to, aby niektore veci zvladli, lez na to, aby boli pochvaleni. Proste ich zaujimala viac ta pochvala a to, aby boli v ociach rodicov sikovni, nez to, ze tu cinnost, problem zvladli alebo sa pokusili zvladnut a mali z toho dobry pocit.
Ona povedala, ze sa mame o deti zaujimat, ako to zvladli, ake pocity z toho mali, ako to nieco urobili, chceli urobit. Proste aktivny zaujem o dieta.
Je to zrejme myslene uz na starsie deti -ale na to "chvalenie" sa da velmi rychlo naucit, clovek si to ani neuvedomi a bude chvalit uz aj za to, ze dieta dycha.
Viem to sama od seba, tiez sa snazim ubrat z tych pochval a viac sa zaujimat o jeho pocity... U nas som zistila, ze maly nevie prehravat-proste musi byt prvy, jednicka, najlepsi. A staci, ze prehra v clovece a nevie sa s tym popasovat...
@blondiee83 ja sa zamýšľam nad jedinou otázkou : kedy začať dieťa chváliť za všetko, aby to pochopilo?
@ruzasipova poďakovanie nie je pochvala, to je úplne niečo iné.... a presne ako pise @blondiee83 dieťa nadobudne pocit ze je dokonale a potom keď vidím v škôlke tie reči deti 🤦♀️
je rozdiel ak je dieťa pyšne na to co dokáže alebo pyšne na to co si mysli ze dokáže, alebo robí veci len preto, aby bolo chvalenie. Je to tenký ľad.
@blondiee83 presne, uplne suhlasim. Uz aj pre jeho dibro, ze nebude sa mu/jej cely zivot kazdy klanat za to, ze si zaviaze snurky alebo urobi nieco co ma... a ani dakovat, ani prosit. Proste su veci, ktore su samozrejmost a su take, co si zasluzia podakovanie a pochvalu.
Mamičky mozno to z článku vyznelo, ze moju malu chválim od rana do vecera, tou pochvalou jej davam podla metódy OTA spätnú väzbu na “vypichnutie” dobrého správania a postupného odbúravania toho zlého správania. Samozrejme toto som neaplikovala pri normo synovi, lebo jejo jednoducho nenapadlo utiecť odomna ani na krok, zial pri malej som ju musela pochváliť aj zato, ze ide vedla mna za ruku. Teraz ked to uz ma “naučené” uz ju zato nechválim, robi to sama, staci povedat ruku a ideme... aspon čiastočne som odburala to, ze mi neskoci pod prve auto alebo do prveho kanála, co zbadá....a Ano pri normo detoch by som do extrémnych pochvál za vsetko nesla, lebo moj normo syn si pyta pochvalu sam za hocico, 🤦♀️napr. Aj u doktora u ktorého jačí ako pavián a on si po vyšetrení povie, aky bol statočný 🙄🙈
Začni písať komentár...
Je naozaj správne chváliť dieťa úplne za všetko? 🤔