Po hodine so špeciálnou pedagogičkou sa ma vždy bežne pýta ako sa nám darí... Ja opisujem, v čom sa zlepšila, v čom ešte nie.... Bavili sme sa, že napriek tomu, že moja raketa je rozumovo aj viac ako nad 2,5 roka, to sociálne fungovanie to pravé echt, je niekde ďaleko za horami - dolami.... Opisovala som jej situácie, že je pre ňu veľmi ťažké "čakať". Z toho väčšinou aj pramenia jej výbuchy a amoky. Už to ani nie je, že nerozumie, už je to skôr z toho, že ju "šľak tráfa" z pokynov, z netrpezlivosti...také "nedozreté" na jej vek...
Ona mi to vysvetľovala tak, že výmena rolí, čakanie a rešpektovanie pokynov je základ sociálneho fungovania. Nie som si istá, či som si to zapamätala správne, ale myslím, že niečo v takomto duchu mi to vysvetlovala. Že to musíme cvičiť "doúmoru" všade a vyhľadávať tie situácie, aby každú jednu mala zvládnutú... Neviem pre aké deti je toto "typické", opisovala mi rôzne príklady, s ktorými sa stretla, a ani neviem, "začo" to schováme my ("ADHD, aut, dys...kerý šlak"???), v každom prípade s tým teraz primárne bojujeme...
Raketa a jej šľahačky o zem sú tieto dni nejak zase často medzi nami a k tomu ešte nácvik "čakania" a "rešpektovanie pokynov". A keďže to sa už nedá nacvičovať v obyvačke, chodíme pravidelne všade kde sa dá... Už sa nevyhýbam ničomu, ani zoo, kde som si pred pár mesiacmi zakázala chodiť asi tak na 10 rokov s raketou... Zrušili sme individuálne terapie a chodíme radšej do materských centier, na krúžky, do herní, do kaviarní pre "rodinky", mekáčov, všade, kde môžme stretnúť mega veľa detí a ľudí a učiť sa "fungovať" všetci štyria ako "ľudia"... Ja sa rovnako ako raketa učím zvládať jej výbuchy, nepodlahnúť "pohľadom" a komentárom, ktoré som "nemala" počuť....
Ale musím povedať, odkedy chodíme hlavne medzi deti, vidím u rakety pozitívne prejavy... Ona sa mi napríklad viac "funkčnejšie" pohrá s hračkami v herni medzi deťmi ako doma sama. Naozaj neklamem, ak Vám tu píšem o tom, že sa mi celý deň doma len motká a nehrá sa s hračkami. Ale napr. dnes sme so synom v herni zložili vlakovú dráhu a spolu "jazdili" vlakom, ona doniesla 4 zvieratká a na jeden vagónik položila napr. kravu, jazdila vláčikom po dráhe s nami... Včera napr. v druhej herni celý čas "venčila" psíka a potom si išla s ním poskákať na trampolínu....Kde by takéto hry SAMA dávala doma... akosi ju to viac baví mimo "home".... Neviem, či je to WAU efektom hračiek, ale pevne verím, že si niečo z toho, prinesie niekedy aj domov...
Okrem toho ju deti vedia fajnovo potiahnúť aj pri interakcií. Priama interakcia nejde s nimi, pokyny alebo priamo rešpektovanie zo strany detí je ešte v zárodkoch, dokonca na nich skôr aplikuje metódy, ktoré pochytila od svojho "šikovného" brata, ako napr. sácanie, ak im niečo trvá (čakanie v rade na kotrmelec alebo skok do mecha..).... Baví ju však, keď robia niečo deti spolu - tancujú, spievajú, utekajú, skáču....Ak ju však nejaká činnosť nebaví, môže tam byť aj 100 detí, vtedy ju tam neudrží ani "besná sviňa"... Napriek tomu musím priznať, že väčšinou sa do všetkého zapája, občas odbehne, všetko robí v rámci tej svojej krátkej pozornosti... Vidím viac pozitíva. Dnes si napríkld prvýkrát sama sadla lektorke do "klína" pri záverečnej pesničky, v strede medzi deťmi... božinku kým som našla telefón, už aj končili, manka jedna čaptavá..
Z tohto všetkého Vám chcem len povedať, že je to riadna makačka, lebo väčšinou "idete" s kartami von... Nikto mi nič ešte priamo nepovedal, ale aj slepý by videl, že raketa nie je na úrovni 2,5, aj keď my to väčšinou ešte "schováme" za svojich 9,5 kila a výraz 18 mesačnej... Je to výzva pre Vás, vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do boja, držať decko v záchvate, ktorému ste ho "priamo" vystavili... Nebolo by Vám doma lepšie medzi 4 stenami?... Nie, nebolo.. Myslela som, že to je len pediatrické klišé: "Školka mu/jej pomôže", "Treba čo najviac ZDRAVÝCH vzorov detí", ale je to sakra pravda...
Predvčerom som mala rozhovor s jednou kamoškou, ktorá "kritizovala" budúcu tronásobnú mamičku a jej malé "schodíky" medzi deťmi. Bola zaryto presvedčená, že dieťaťu sa najlepšie venuje iba mama a pri viac malých deťoch to nejde ... Nevedela a nejak som jej ani nechcela argumentovať, lebo to bol typ "vždy - mám - pravdu".V každom prípade si myslím úplný opak. Deti, tie majú teda fakt silu a svoje "metódy" ako takéto čudné deti ao je moja raketa potiahnuť... Neviem do akého veku ju budú "ťahať" a nezačnú robiť "rozdiely", zatiaľ však treba zatnúť zuby a chodiť medzi ne a nenápadne pri nich nacvičovať to naše "čakám" a "rešpektovanie pokynov"...



Super uplne si to vystihla do bodky tiež mame s tymto problem ako vy čakanie je nasa nocna mora. Nepomôžu hracky, tablety, jedlo, pitie nic. Uvidime ako to dnes bude v škôlke. Dnes ma maly premieru bez mamy. Este mi nevolali tak snad to s nim zvládnu 🤷♀️ tu hodinku aj nieco.