Sedím nad pc a robím pre logopedičku "štatistiku". Dostali sme pred viac ako mesiacom úlohy a ja sa "pripravujem" na obhajobu dosiahnutia/nedosiahnutia jednotlivých cieľov. Je to aj pre mňa celkom fajn vidieť také zhrnutie, či sme za mesiac nejak pokročili. Naše úlohy boli nasledujúce:
- "zobudiť" k, o, š a ša
- podporiť nové zvuky s gestami
- podporiť pohybové aktivity s pokrikmi a novými zvukmi
- + 9 slóv (auto, cica, ešte, banán, buchty....)
Nesplnili sme všetko. Písmeno "K" nepoužívame a slovo banán je stále odveci - "babat". Napriek tomu som spokojná, čo sa pri mojom štúdijnom "chtíči" stáva veľmi málo. Väčšinou ako jediná som si chodila opravovať na výške Déčka a Céčka. Pri rakete sa však uspokojujem aj s "prelezením" do vyššieho "levelu" t.j. pre nás nové slová. Znie to až neuveriteľne, ale tento mesiac moja raketa nabrala podľa mojich výpočtov viac ako 30 slóv. Každý deň z nej"vypadne" nejaké nové slovo/pokrik, ktorý počuje vo filme alebo pri komunikácií alebo pri našich hrách. Ešte aj v aute, keď som nechtiac zahrešila, som prvýkrát počula na zadnom sedadle ako opakuje .*i*i. Tak som sa aj ja dočkala. Už je to TU. Aj ja si musím dávať pri rakete pozor na ústa. Teším sa z toho, veď o toto sme sa snažili 3/4 roka, nie?🙂
Mnohé mi píšete, Koľko má raketa vlastne rokov?, Kto nám dal podozrenie/diagnózu? a pod. Viem, že sa Vám to nechce všetko čítať, tiež nemám chuť si to po sebe čítať, lebo mi to pripomína dni, kedy som bola úplne na dne, kedy som sa tešila z mikropokrokov a za chvíľu to bolo aj tak "naprd"... Tak pre "čerstvé" čitateľky aj pre Vás teda spravím malú štatistiku:
- Moja raketa má 2,5 + nejaké drobné....
- Diagnózu ešte nemáme.
- Podozrenie bolo vyslovené všetkými odborníkmi, ku ktorým sme išli (prvá logo, špeciálna pedagogička, psychologička, pracovníčky v jednom auti centre... )
- Všetkých odborníkov som navštívila z vlastnej iniciatívy, keď mala raketa 19 m.
- Od 17 m som si bola istá, že jej vývoj nie je "ok"
- Reč žiadna, Blabot - ustál, prakticky mi bola polroka ticho.
- Okrem reči chýbala aj neverbálna komunikácia (gestá), očný kontakt, hra, záujem o komunikáciu, reakcia na meno bola selektívna, veľké amoky a hnevy za všetko, problém "fungovať" v spoločnosti/v obchodoch/ hocikde, porozumenie skoro žiadne, vyšší prah bolesti, motoricky "zdatná" - stále v pohybe, utiekanie bez "kontroly" či ste za ňou, chýbalo ukazovanie a zdielanie a veľa preveľa znakov, ktoré ma už ani nenapadnú...
Od tohto všetkého uplynulo viac ako 3/4 roka a my sme kopu veci pomenili, "dobehli" a zlepšili. Porozumenie sa výrazne zlepšilo, neverbálna komunikácia nabehla (gestá aj ukazovanie aj zdielanie), hra ako kedy, ale "vidieť" náznaky funkčnosti (aj keď veľmi krátke intervaly), záujem o komunikáciu i interakciu, vyhľadáva deti a ich prítomnosť, priama však slabá, ale veľmi po nich opakuje, reakcia na meno takmer na 100 %, očný kontakt stále pýtaný (nie je podľa mňa na úrovni "normo" decka, nepozerá prirodzene do očí napr. keď vám podáva predmet a žiada o pomoc a pod.), no a reč bola opísaná vyššie - sme na úrovni prvých slóv (dokopy ich ovláda cca 50 - 60).
Možno si hovoríte: "však to vyzerá dobre?" - už je to ok nie? Aj ja by som si to povedala a už si najradšej "vyložila nohy", KEBY nám neostali každodenné "jedy" či "hnevy" pri všetkom a pri všetkých. Aj keď sme mali fajn obdobie, kedy som si myslela, že sme sa ich zbavili, zase sú späť. Hneď ráno, keď ju človek pozdraví, začne kopať nohami, nedaj bože sa jej prihovoríte, keď "panička" nato nemá náladu... Akurát dnes sme mali taký naprd deň, keď sme už s mužom mysleli, že ju roztrháme ako žabu. Najnovšie sa jej už totiž ani muž nemôže dotknúť☹ Neviem v tom nájsť vzorec, lebo niekdy je to fajn, dá sa vyzliecť aj obliecť, aj spraviť vlasy bez problémov a inokedy je to na slučku... K tomu ostalo ešte nekonečné utiekanie a minimálna trpezlivosť, čo pridáva ďalšiu dávku amokov a hnevov. Suma sumárum je ich za celý boží deň požehnane a je to stále s ňou "naprd"☹ Sme z toho psychicky a ja už aj fyzicky unavení. Je to tisíc násobne ťažšie ako pri synovi resp. ako pri hociakom dieťati v našom okolí a ten rozdiel tam vidíme. Či z toho bude autizmus alebo "iba" ADHD alebo niečo iné alebo sa to v niektorom veku rakety úplne "dorovná" teraz nevieme.... Všetko sa uvidí po Novom roku, na konci tohto blogu, kedy pôjdeme na rediagnostiku... Tak držte palce.
Uprimne Vam drzim palce