Deň č. 288 -295 Slovesá a dvojslovné vety

Toto je kľúčová úloha, ktorú sme dostali naposledy od logopedičky. Keďže sme dostali ďalší termín "luxusne" až v januári, vypýtala som si ešte úlohy navyše, lebo by ma šľak tráfal, keby dva mesiace hučím 5 slovies do rakety... Niežeby hneď všetko vedela, ale už potrebujem cvičiť viac logopedických veci, obmieňať ich a ona to akosi každým dňom lepšie pochopí...

Tak ako sme niekedy začínali len ukazovaním, potom pýtaním si (overovanie porozumenia), teraz pridávame pomenovanie. A u nás platí, čím viac má podnetov, tým viac sa učí... Ak jej ukážem iba dve slovesá stále dokola, viem, že by mi treskla kartičky o zem, pretože by ju to nebavilo... Takto skúšam viac slovies, či motyka vystrelí aj pri ďalších slovesách, ako pri tých, čo nám dala logopedička (základ: pije, je, sedí, číta, pláva, letí, skáče, zatiaľ iba opis, rozbiehame 3 osobu).

Základ je mať zrozumiteľný obrázok pred sebou. Keď je dostatočne veľký je to super bonus, lebo napr. moju malé obrázky nebavia... Ja mám veľmi dobré skúsenosti s týmito. Už som ich tu viackrát spomínala a dokonca ich používa aj môj normosyn v škôlke. Sú fakt jednoduché a "činnosť" dieťa podľa mňa veľmi ľahko z obrázku pochopí.

Sú to základné slovesá a môžete ich používať aj na komunikáciu. Dostala som ešte jeden dobrý typ od super maminy, hádam sa nenahnevá, že ho pozdielam ďalej... Je to český pracovný zošit Mluv se mnou. Tu nájdete ešte viac slovies, takých bežných praktických a typických pre mamu, tata, chlapca, dievča...  Okrem toho tu nájdete aj super iné úlohy na porozumenie Veľký/malý, kam čo patrí, komu čo patrí a pod... Bonus je, že toto stojí iba do 5 €.

Hádam typy pomôžu. Nám sa s týmto dobre pracuje...

A ako sa máme? Ako na hojdačke, začiatok týždňa bol super, ukážkové dzeco, usmiate a veselé, ku koncu týždňa je to na prd... Neviem či počko, či čo, ale jej nedotknuteľnosť sa tieto dva dni prejavuje znovu naplno. Je to tak ubíjajúce, keď máte doma dva - tri dni normálne dieťa a potom boom, zase sa jej človek nemôžete ani dotknúť a už vôbec nie v noci, keď začne kričať napr. zo sna alebo sa zobudí... To je snáď jediné dieťa, ktoré nechce ani utešiť, tak vtedy chudáci my všetci v izbe čakáme, kým doplače... Taký kolotoč mi tu ona náladový robí...

Inak jej to ide krásne. Začala funkčne odpovedať "áno", krásne odpovedá na otázky typu: Chceš piť? - áno, "Ideš cikať?" - áno... a zásoba sa rozširuje, každý deň prihodí aspoň jedno slovíčko. Dokonca nás "navštívila" aj imaginárna hra. Pozeranie TV pri mužovi (akonáhle vytiahnem nohy z domu) výnimočne prináša efekt a ona sa začína hrať na požiarnika Sama. Interakcia s deťmi sa pomaly tiež zlepšuje, už sa jej môžu dotknúť (aspoň tie) a dnes so synom dokonca v obyvačke tancovala na Dance monkey... 

Ach opica moja malá, pri tebe zošediviem tuším skôr ako mi skončí tridsiatka... Držím Vám všetkým palce, my bojujeme ďalej...