Ja viem, porovnávať sa nemá... Toľkokrát si to hovorím, ale ruku na srdce dá sa vôbec neporovnávať deti? Už to nerobím tak "kŕčovito" ako pred rokom pri každom kroku mojej rakety, ale stále sú tu drobné "pochyby", ktoré vo mne pestujú istú neistotu.
Raketa je suprová tieto dni. Ak si odmyslím to jej totálne antifungovanie bez mojej prítomnosti, tak je to fakt super na naše pomery. Opakuje, pýta, "rozpráva" mi príbehy alebo opisuje slovami situácie z rozprávok... Slová som už akosi prestala počítať, sme už hádam dokonca aj nad 100 kusmi, ALE...
Prichádza to moje slávne ale... Predsa mi tam niečo "nesedí", niečo čo bolo trochu iné ako u môjho syna...
Ja odporca a bojovníčka proti "dlhopozeraniu" TV teraz z toho ako na just ťažím... Moja raketa všetko, čo hovorí a pozná, všetko používa funkčne. Ale ja som si neni istá, či všetkému úplne rozumie, či chápe ten kontext či slovo... Opíšem pár situácií, možno sa v tom nejaká mama - spolubojovníčka nájde:
1. Prepáč, neplač...
Toto mi hovorí môj syn, keď šaškujeme, "akože" plačem, alebo ma "akosi" udrel a ja zakričím au... Moja raketa sa do týchto šaškovín veľmi rada zapája a tak nejak začala tieto vety a slová po synovi opakovať, ale ruku do ohňa by som nedala, či tomu všetkému rozumie. Vždy, keď vyslovím "au", ona povie: "prepáč, neplač", aj keď sa napr. iba udriem v kuchyni sama... Príde mi to také naučené v jednej situácií a ona sa to chudátko snaží aplikovať na veľmi podobné situácie...
2. Prestaň, mama...
Toto sa stalo jej veľmi obľúbené slovo. Toto slovo používa celkovo funkčne, napr. keď jej robím vlasy, tak veľavravne kričí: " mama prestaň..." Obkukala ho z Požiarnika Sama, keď Normena Praisa bozkáva jeho mama a on povie: Prestaň, mama. Robíš mi hanbu. No a moja raketa, keď ju pred spaním alebo pri jašení "cucmám" na líce začne kričať: "prestaň, mama" To je tá ok časť vety, ale potom povie aj zvyšok : rob*š m* hanbu" (nevie to vysloviť ešte poriadne). Mne sa to zdalo celkom vtipné prvé razy, ale potom si som si uvedomila "odkiaľ vietor fúka" a teraz ma z toho normálne pot oblieva.
No a takto ma tu tá moja raketa vie pekne vyšokovať. Nie, už tak parádne do nepríčetna ako pred rokom, ale adrenalín mi vie ešte zvýšiť... Celkovo som akosi so všetkým v pohode. Ak sa nám podarí "niekde" zaradiť alebo "fungovať" pri niekom inom ako pri mne a teda zlepšiť socializáciu, bude to už všetko ok aj s jej malými muchami... Dočkala som sa verbálnosti aj funkčnosti a to je pre mňa teraz hlavné... Zvyšok doladíme... Určite...


Pojde to... podobny vyvoj som mala s dcerkou s receptivnou dysfaziou , mala prevahu toho "neporozumenia" nad produkciou reci... cize v tych zaciatkoch medzi 3-5 rokom casto nieco "produkovala" bez uplneho porozumenia. Ale nevadi vzdy po case jednoduchsie veci pochopila, zlozitejsie, novsie abstraktnejsie veci plietla...ale vzdy pokrocila na vyssi a vyssi level, to bolo najdolezitejsie