Deň č. 46 Tempo raketových detí

Ovčie kiahne - part 2 - dostala ich aj malá raketa!!

Takže to znamená super dlhý, náročný týždeň, bez možnosti vychádzok... Fúú tak tento týžeň si užijem. Typujem, že už v piatok budem mať vlasy šedivé, muž dostane 3-4x denne vynadané len tak a fíhu tralala povolím aj dooobeda🙂

Snažím sa to brať optimisticky a nenechať sa odradiť podráždením a nervozitou, ktorú musí chúďa malé zažívať. Nieje to nejaký rapídny rozdiel, medzi tým, keď je zdravá a keď je chorá. Vlastne som dnes rozmýšľala, aká by bola moja malá raketa, keby UŽ rozprávala. V súčasnosti sa mi zdá, že je veľmi vzdorovitá, tvrdohlavá, nerozumná alebo ozaj PAS? Fakt neviem.... Nie, nemá dlhotrvajúce jedy, keď niečo nedostane, len proste pri každom zákaze/príkaze to potrebuje oznámiť a zaprotestovať. Ale za pár sekúnd už aj zabudne, že sa na niečo hnevala. Stačí ju zaujať niečim iným a hotovo. Aj môj malý bol taký, len akosi s tou rečou týchto scén ubúdalo. Tak ma dnes napadlo, či to postupne začne ubúdať aj pri nej a hlavne KEDY. 

No a do tohto súčasného stavu "vzdorovitosti" ešte choroba...

Vymýšľam plán na tento týžeň, aby som sa nezbláznila a aby som moju malu raketu nevystrelila do vesmíru. Tento týždeň preto zasvätím asi iba hrám, hrám a hrám. Lebo z toho ma NAJVIAC poráža ako sa nevie zahrať. Nemá nejaké auti tiky, ktoré by ju zabavili na hodiny, skôr všetko strieda a mení činností a nič ju nevie zaujať. Pobehuje po izbách, motká sa, hrabe sa v zásuvkách, niečo nájde, asi 5 min sa zabaví a ide ďalej. Do hier sa celkom vie zapojiť, ale fakt najdlhšia naša dnešná spoločná aktivita bolo 10 minútové hranie s plastelínou a 7 minútové "kotúlanie" lopty za odmenu. Choroba nám jednotlivé mikrohry ešte akosi skrátila, takže sa musím na tento týždeň obrniť trpezlivosťou a nápadmi na aktivity a hlavne držať si "kludové tempo". To odporúča aj metóda O.T.A., pri deťoch ktoré rýchlo menia aktivity. Fakt neviem, či tento bod v metóde O.T.A. dosiahnem, lebo tomu celkom nerozumiem. Podľa metódy mám pri dietati držať pohodičkový tón, trochu unudený a lenivý a naladiť tak aj moje dieťa na toto tempo. Mne sa to podarilo teda hlavne večer, keď pekne skoro hodinku sedíme spolu so synom v izbe a kreslíme si alebo pečiatkujeme alebo sa hráme s plastelínou. Ale pri hre a bežných denných aktivitách je to ešte sakra ťažké ju spomaliť.

Dnes ma však potešila naozaj peknou "idylickou" hrou s loptou. Dokonca ju aj sama začína aj keď nezabudne povedať "am". Z "povinných" úloh sa jej veľmi páčia zvieratká a ich priraďovanie k obrázkom. Toto je cesta, ktorou sa budem s malou raketou uberať. Pôjdem si aj ja asi monteštýlom, z ktorého som si doteraz robila "srandičky". Zas ma tá moja karma dobehla...🙂