Okrem mojej malej rakety mám ešte staršieho syna. Je medzi nimi "idylický" 2,3 mesačný rozdiel, čo je podľa mňa hlavne "neidylické" pre mamu (minimálne prvé dva roky). Od začiatku ako prišla do našej rodiny, sa chudátko akosi "viezla", čo poznajú asi všetky viacdetné mamy. Pán Boh to veľmi šikovno vymyslel, pretože, ak by bola mojím prvým dieťaťom, asi by som skončila pri jednom. Niežeby bola zlým dieťaťom, len to s ňou išlo/ide nejako inak. Pri synovi som mala už v roku "vyložené" nohy a preto som sa nechala ukecať ešte na druhé. Veľmi som sa tešila na dievčatko, veď každý len hovoril, aké sú šikovné, aj keď ja som bola trošku pesimistická ,mne sa môj syn zdal celkom ok a šikovný. Stále som sa len pýtala: "Fakt to baby dokážu ešte rýchlešie?". No ja Vám teda neviem, ale ani tieto "babské" povedačky na mňa nejak nesedia....
Moje idylické predstavy ako sa budú krásne hrať a ja budem mať opäť "vyložené" nohy sa zrútili, keď som si začala všímať, že už by kopu vecí mohla robiť a nerobí... Asi najviac mi u nej začala chýbať úplne prirodzená komunikácia medzi mamou a dieťaťom, alebo hocikým a dieťaťom. Ten bežný úsmev, radosť, očakávanie reakcie... Všetko, čo u syna naskočilo automaticky, sa u nej objavuje až po hodinách driny. Ukazovanie, očný kontakt, reagovanie na meno som si doslova vybojovala po dvoch mesiacoch.....(pričom sme stále neskončili).
Priznám sa neviem, kedy nastala chyba. Či ho stratila po roku, som teraz na "vážkach", či sme mali vtedy pekný očný kontakt zdielanie a pod. Pozerala som si spätne fotky a záznamy, ale prisahám na videách sa na mňa krásne usmieva, spievame si, jemný blabot, na malom si oči išla nechať a boom potom nič☹ Kedy? Prečo som si to nevšimla skôr? Čo sa stalo? Kedy nastal ten Bod zlomu. Neviem povedať, či to bolo pri očkovaní, ale nemyslím si to.... Mne to skôr príde, ako keby zaspala na "vavrínoch", ja som si to ani nevšimla a teraz sa ju snažím zobudiť. Všimla by som si to skôr, keby bola prvorodená? Ach jo.... chuďance neprvorodené...
Dnes to mojej rakete celkom išlo, aj keď asi na nás niečo ide, lebo začína mať "hlas" ako Anna Whitehouse. Spravila som takú light - nedelnú edukácia a išli sme pozrieť ovce, jedinú miestnu atrakciu, v nádeji, že z nej vypadne aspoň "bé". "Bé" síce zaznelo, ale nie z úst mojej dcéry, tak sme to zabalili a išli domo... Ani dnes to teda nebol ten deň, kedy sa dočkám prvého slova....
strašne moc Ti ten deň želám a to čo najskrôr 🙏👍👶