Deň č. 56 Prvé úlohy

Ešte predtým ako som prepadla objednávaniu všelijakých hier a hračiek na rozvíjanie prelustrovala som ceýy dom a zo všetkých “užitočných” hračiek som vybrala pár, ktoré som zaradila medzi náš prvý “repertoár” hier.

Ako prvú som využila tuto vkladačku so zvieratkami. Pred raketu som položila iba prázdnu dosku a každé zvieratko som jej po jednom podávala. Najskôr som s nim “šaškovala”, hýbala rôznymi smermi, dala pred oči, medzi oči, na čelo a nakoniec pomenovala a vydala zvuk zvieratka. No hotové divadelné predstavenie, ale teraz vidím, že to zabralo. Nebolo to len klasické uloženie obrázku k obrázku, bolo to o udržaní očného kontaktu a pozornosti, aby naša práca za stolíkom bola dlhšia ako 5 min.

Obdobne som pokračovala aj s touto vežičku. Každy krúžok som si dala k oku, kukla som cez neho na malú raketu a podala jej ho. Po pár dňoch/týždňoch to isté začala robiť aj ona. Kukne na mňa cez krúžok a až potom ho da na tyčku. Takto sme si zlepšovali zrkadlenie a očný kontakt.

 Poslednou “úlohou” bolo rozvíjanie zásoby cez urobené kartičky, na ktorých som bola ja, muž, syn, babka, auto, dom... všetko základné v dome, v okolí, čo vás napadne. Na začiatok stači pár, ja som ich porobila asi 20. Tie mi vydržali na dobrý mesiac aj dva, stále som ich donemoty ukazovala a pomenovávala buď na začiatku alebo medzi úlohami alebo na záver ako odľahčenie. Pôvodne mali slúžiť na komunikáciu, ale komunikácia cez kartičky nám celkovo v 19 mesiacoch nešla, tak som ich využila vtedy aspoň takto.

Ak začínate pracovať s dieťatkom neskôr môžte ísť rovno na nejake náročnejšie ulohy. Moja v 19 m toho moc nevedela, tak sme začali takto “easy”. Dnes už dáva s prehľadom náročnejšie úlohy, ale všetko je to stale o triedení, ukladaní, pomenovávaní... Veď postupne ukážem, čo to tu ja so svojou raketou stváram...

Dnes to bol taký bežný polo-normo-auti deň🤷‍♀️ Nič nové, trochu polavujem v diéte a už jej doprajem aj pečivo, nevidim tam už taký rapídny rozdiel ako na začiatku, tak som si povedala, že aspoň tu vianočku jej doprajem.  Náš plienkovy odboj je o ničom, vidím to, že nie je ani zďaleka nato dozretá🙄 Ale zato mazlák sa z nej stáva poriadny, hlavne pred spaním sa chce potúliť, pomojkať, pobozkávať a už si tieto naše mojkacie ceremónie začína aj “pytat” napr. tak ze sa “otrčí”, nastaví líco, zmačkne mi ruku, vylezie na mňa a osedlá si ma. Tulko sa mi z nej stal😍😊