Keď už som nič doma nenašla, ani u našich, ani u segry, nezostávalo mi nič iné iba začať objednávať. Toto bola prvá "aktivita", čo som pre moju raketu objednala.
Táto hračka mala konečne "montesory" nádych, tak som sa tešila, akú edukačnú hračku som objavila. Podľa mňa bola však na ňu v tom čase (19m) zložitá. Už predtým som písala, že treba začať s jednoduchými úlohami a hrami s navliekačkami o pár obrúčkoch a pod. No ale, keď už prišla táto hra, tak som ju aj tak začala využívať. Ja som bola práveže, veľmi rada lebo moju malú raketu veľmi bavilo navliekať obrúčky a keďže ich bolo veľa, pri tejto aktivite aj vydržala a trvala dlhšie ako 30 sekúnd. Najskôr som jej iba "nasucho" podávala jednotlivé obrúčky a ukázala som tyč, na ktorú ju má navliecť. Najskôr žlté, potom oranžové, potom zelené, modré... Čísla som zatiaľ až tak nevyužila, ale aj nato príde. Teraz jej to už trošku "znáročňujem", na každej tyčke nechám iba jeden obrúčik a podám jej pár obrúčkov a musí nájsť správnu tyčku. K tomuto sme sa dostali asi tak po 2-3 mesiacoch. Teraz posledné týždne celkovo "drilujeme" farby a toto je jedna z aktivít, na ktorých sa to celkom šikovne naučila. Samozrejme okrem toho, už triedime aj štuplíky, priraďujeme guličky podľa farby obrázku a pod.... To pofotím nabudúce. Za mňa je toto jedna z najlepších aktivít, ktore sa malej páčia.
Víkend bol akýsi ubehaný. Všetci v okolí sa mi zdajú strašní egoisti teda najmä členovia mojej rodiny. Každý len svoje potreby vidí a ja sa snažím na každú stranu dobehnúť a "uspokojiť ich" pre pokoj v rodine aj na úkor toho svojho (moja vina, ja viem). Vycucaná som ako po návšteve Edwarda Cullena. Ale celkovo neviem, či sadá na mňa depka jarná alebo idú "moje" dni, všetci mi vadia, raketa sa plieska kade tade alebo uteká široko-ďaleko, kde sa pozriem super krásne poslušné komunikatívne deti, roboty mám na dvore i v domácnosti, výsledky s raketou idú slimačími krokmi, navyše zjem všetko, čo nezje mňa, potom výčitky aká budem tučná v plavkách, potom predsavzatia, že zajtra si dám len polievku... No potrebujem sa asi 100 rokov prespať, nech som ok. Možno bude moja raketa o 100 rokov už aj hovoriť, aby som si toto obdobie, ktoré mohlo byť krásne, ale je také náročné, viac užila. Ale keďže chcem byť optimistická, po týždni, čo som ju stále otravovala so šerblíkom, každých 30, pričom každých 15 minút som našla ocikané všetko možné, tak za ten týždeň sa naučila "zadržiavať" moč a už sme celé doobedie i väčšiu časť poobedia bez plenky. Teším sa tomu, lebo toto je znak toho, že dieťa je pripravené na odplienkovanie... Uvidíme, či sa nám to podarí cez leto doladiť.
To kde sa pohybujes, ze su vsade super vychovane deti? 2 dni sme stravili von a to, co opisujes, som nevidela 😃😃😃😃 nehladas furt nieco tam, kde nie je?